Strategie Kremlu: Balancovat na hraně třetí světové války

Podle článku Rusko osamoceno: Proč nikdy ... Více

Ruská letadlová loď Admirál Kuzněcov míří k Sýrii

Ruská Severní flotila vyslala do Středozemního ... Více

Černí pasažéři NATO nechápou Donalda Trumpa

Zvolení Donalda Trumpa příštím prezidentem USA ... Více

Ruské superlehké brigády. Inspirace pro Armádu ČR?

Na základě zkušeností z bojů v Sýrii ruské ... Více

Události

Bojová skupina Európskej únie krajín Vyšehradskej štvorky

Datum přidání 23.11.2015    Rubrika rubrika: Události     komentáře 13 komentářů    autor autor: Soňa Rusnáková

Od 1.1.2016 bude v pohotovostnom režime nasadená dlhodobo plánovaná bojová skupina krajín V4. Išlo by tak o vytvorenie historicky prvej spoločnej vojenskej skupiny v rámci V4 použiteľnej aj pre účely NATO a EÚ.

Foto: Vojáci Visegrad Battle Group. / MO SR

Foto: Vojáci Visegrad Battle Group. / MO SR

 

Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko majú historicky slabé skúsenosti v oblasti vzájomnej vojenskej spolupráce, vzťahy medzi danými krajinami sa prehlbovali predovšetkým v politickej rovine. Po vstupe do EÚ sa každá z krajín väčšinou sústredila na spoluprácu s vojensky skúsenejším a v rámci EÚ etablovanejším partnerom.


Maďarsko v rokoch 2007 a 2012 vytvorilo bojovú skupinu s Talianskom a Slovinskom, Slovensko v 2010 spolupracovalo s Nemeckom, Poľskom, Litvou a Lotyšskom v I-2010 bojovej skupine, no prekvapivo v 2009 s Českom v Česko-slovenskej bojovej skupine EÚ.


Rozhodnutie o prehĺbení vojenskej spolupráce krajín V4 motivovalo a upevnilo niekoľko faktorov: objavenie sa nových bezpečnostných výziev súvisiacich s rusko-gruzínskym, no neskôr najmä rusko-ukrajinským konfliktom ako aj s konfliktom na Blízkom východe, z toho vyplývajúci záujem o modernizáciu ozbrojených síl a upúšťanie od závislosti na sovietskej technike a následné zintenzívnenie spolupráce s NATO a EÚ, či v poslednej dobe zvýšený záujem USA o ázijsko-pacifickú oblasť a teda zvýšená zodpovednosť EÚ v rámci vlastnej bezpečnostnej politiky.


Počiatky vyslovenia myšlienky vytvorenia spoločnej bojovej jednotky EÚ Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska majú svoj základ na stretnutí náčelníkov generálnych štábov zainteresovaných krajín a Ukrajiny v marci 2007 na Sliači[1].


Vyšehradská spolupráca sa neobmedzuje len na spoluprácu daných štyroch krajín v regióne, ale má multilaterálny charakter. Zároveň prizvanie nečlenských krajín EÚ či NATO participovať v bojovej skupine v prípade súhlasu všetkých zúčastnených krajín nie je vylúčené.

 

Keďže krajiny V4 dlhodobo podporujú spoluprácu Ukrajiny s európskymi a euroatlantickými štruktúrami a navyše v rokoch 2007-2008 a 2009-2010 sa Slovenské veľvyslanectvo v Kyjeve stalo kontaktným veľvyslanectvom NATO pre Ukrajinu, prizvanie Ukrajiny do spoločnej bojovej skupiny V4 bolo logickým krokom.


Po eskalácii konfliktu na Ukrajine v 2013 bolo toto rozhodnutie ešte viac upevnené. Iniciatíva spoločnej bojovej skupiny V4 bola v apríli 2007 podporená aj ministrami obrany krajín V4 v Bratislave[2]. V máji 2011 sa v Levoči[3] ministri obrany V4 zhodli na tom, že bojová jednotka bude schopná nasadenia v prvej polovici roku 2016.


Rozhodlo sa, že Poľsko bude vedúcou krajinou bojovej skupiny a ministri poverili rezorty s prípravou prevedenia dohody do praktickej podoby. Výber Poľska ako veliacej krajiny možno logicky odvodiť z faktu, že jeho pozícia v tom čase (Júl-December 2011) bola posilnená predsedaním v Rade Európskej Únie so stanovením posilnenia vojenskej spolupráce krajín EÚ ako prioritou počas jeho predsedania, navyše Poľsko má v rámci V4 najužšiu vojenskú spoluprácu s USA a z toho plynúci dostatočný prístup k zdrojom v zmysle tréningu a medzinárodnej koordinácie[4].


Definitívne potvrdený záujem o vytvorenie bojovej skupiny V4 bol vyjadrený podpisom Letter of Intent[5] považovaný ministrami obrany V4 za predbežný záväzok vo Varšave 6. marca 2013. Ďalším prelomovým bodom týkajúcim sa vytvorenia bojovej jednotky V4 bolo podpísanie Memoranda o porozumení k bojovému zoskupeniu V4 Battlegroup EU[6] ministrami obrany krajín V4 vo Visegráde v marci 2014.


Najčerstvejším dokumentom upravujúcim spoluprácu v oblasti bojovej skupiny krajín zostáva Technická dohoda[7]  k bojovej skupine V4 podpísaná na stretnutí náčelníkov generálnych štábov V4 a Ukrajiny – genpor. Maxim (Slovensko), gen. Gocuł (Poľsko), genpor. Bečvář (Česko),  gen. Benkő (Maďarsko) a genpor. Muzhenko (Ukrajina)  v júni 2015 v Starom Smokovci.


Samozrejme, príprava na vytvorenie spoločnej bojovej skupiny nezostala len na teoretickej úrovni, ale premietla sa aj do praktickej podoby v zmysle cvičení. V máji 2015 sa v českom Vyškove uskutočnila teoretická a praktická príprava českého štábu[8] do V4 EU BG. V júni 2015 prebehlo certifikačné cvičenie Slovak Challenge 2015[9] na Lešti, ktoré ukončilo prípravu slovenských vojakov zúčastňujúcich sa bojovej skupiny V4.


Vo vývcikovom priestore Bakony Combat Centre v Maďarsku bolo v júni 2015 precvičené pripravenie spoločného velenia v oblasti logistiky a nasadenie logistických jednotiek pre potreby V4 EU BG prostredníctvom cvičenia Capable Logistician 2015[10].


Najväčšie spoločné cvičenie krajín V4 prebehlo od 13.-20. novembra 2015 v Poľsku. Toto medzinárodné prípravné cvičenie bolo záverečným certifikačným výcvikom krajín V4 pred začiatkom fungovania spoločnej bojovej skupiny V4 EU BG.  


Prvá časť cvičenia prebehla v Krakowe na úrovni nácviku zladenia generálnych štábov (Autumn Challenge 2015[11]) a druhá časť vo vojenskom výcvikovom priestore Drawsko Pomorskie (Common Challenge 2015[12]). Cvičenie prebehlo aj za účasti Ukrajiny, ktorá však na ňom zohrala len pozorovateľskú úlohu.


Jeho certifikácia bola z finančných dôvodov prepojená s cvičením NATO Trident Juncture 2015[13]. Krajiny V4 sa v nedávnej minulosti už zúčastnili spoločných cvičení, ako napríklad Slovak Shield 2015, Balaton 2015, Medical Man 2015 či Ground Pepper 2014.


Ako však bude V4 EU BG vyzerať v praxi a čo pre jednotlivé zúčastnené štáty z nej konkrétne vyplýva?


Tak ako aj ostatné európske bojové skupiny, V4 EU BG bude nasadená po dobu 6 mesiacov a aby sa predišlo duplicite, môže v prípade potreby dopĺňať Sily rýchlej reakcie NATO (NRF). Skupina bude poverená zabezpečovaním výkonu úloh bežného mierového života.


Hoci nie je presne vymedzená pôsobnosť bojových skupín EÚ a teda nie je obmedzená vzdialenostnými limitmi, rádius pôsobnosti je orientačne stanovený na 6000 km od Bruselu. Bojová skupina by mala vydržať v priamom nasadení 30 dní, prípadne 120 dní za predpokladu doplnenia zásob a mala by byť schopná nasadenia 10 dní od rozhodnutia Rady EÚ.


Väčšina bojových jednotiek EÚ je po ukončení nasadenia rozpustená, avšak v tomto smere by mala byť V4 EU BG výnimkou, keďže ministri obrany zúčastnených krajín vyslovili záujem o vytvorenie trvalej medzinárodnej bojovej skupiny V4 BG o veľkosti prápora, ktorá by mohla byť v prípade potreby aj naďalej použitá ako sily rýchlej reakcie NATO (NRF) a bojovej skupiny EÚ[14].


Osud bojovej skupiny V4 je po ukončení nasadenia zatiaľ nejasný, no na základe poľskej iniciatívy[15] sa predbežne očakáva, že ďalšie vyšehradské bojové zoskupenie V4 EU BG bude pôsobiť v druhom polroku 2019.


Dôležitosť projektu V4 EU BG spočíva v tom, že ma potenciál prehĺbiť budúcu spoluprácu krajín V4 v oblasti tréningu, cvičení a rozvíjania spoločného obranného potenciálu krajín v regióne[16]. Krajiny V4 mali problém dohodnúť sa, kde bude situované operačné riaditeľstvo V4 EU BG. Do úvahy pripadalo veliteľstvo vo Francúzsku, Poľsku či Nemecku s tým, že Česká republika už v roku 2012 navrhla riaditeľstvo v nemeckom Potsdame[17].


Informácia o definitívnom situovaní operačného veliteľstva nebola oficiálne potvrdená, no predpokladá sa, že bude sídliť v poľskom Krakowe, ktorého veliteľstvo prechádza certifikáciou[18].


Celkové finančné náklady investované do vytvorenia V4 EU BG neboli zverejnené, no odhadované finančné bremeno vyčíslené pre Slovenskú republiku by v prípade nasadenia skupiny po dobu 30 dní bolo 72 625 440 EUR a v prípade nasadenia po dobu 120 dní 109 249 180 EUR[19].


Bojová skupina by mala pozostávať z približne 3260 vojakov[20]. Poľská armáda poskytne najvyšší počet vojakov – 1450 a bude zodpovedať za komunikačné a informačné systémy. Maďarsko vyšle 650 vojakov a bude zodpovedné predovšetkým za ženijnú zložku.


Maďarská strana pozemným jednotkám poskytne aj sprievodnú bojovú leteckú podporu (Close Air Support) koordinovanú prostredníctvom predsunutých operátorov letovej prevádzky (Joint Terminal Attack Controller/Forward Air Controller), vojenské zdravotníctvo, logistku, výzvednú čatu, techniku na čistenie vody, špeciálnu jednotku a jednotku zabezpečujúcu súčinnosť civilných a vojenských orgánov.


Česká armáda sa bude podieľať na vytvorení bojovej skupiny v množstve 600 vojakov a jej hlavnou oblasťou pôsobnosti bude zdravotná a logistická zložka. Príspevok Slovenska bude najnižší a bude pozostávať z maximálne 560 vojakov. Bude dominovať v oblasti rádiologickej, chemickej a biologickej obrany a poskytne i mechanizovanú a dopravnú rotu, zároveň aj riadiaci a veliaci personál.


Vytvorenie V4 EU BG je prelomovým bodom a dôležitým krokom vpred zúčastnených krajín v posilnení spolupráce v oblasti obrannej politiky. Preukázanie, či krajiny V4 sú v praxi schopné vysokej miery vojenskej interoperability bude mať dopad na ďalšie prehlbovanie a rozvíjanie spolupráce v bezpečnostnej politike V4.


Zdroje:

[1] http://www.mod.gov.sk/nacelnici-generalnych-stabov-os-krajin-v4-rokuju-na-sliaci/?pg=7

[2] http://www.psz.pl/168-archiwum/v4-countries-in-context-of-eu-and-nato-security-policy

[3] http://www.euba.sk/department-for-research-and-doctoral-studies/economic-review/preview-file/er4_2011_Musil-9564.pdf

[4] http://www.euractiv.com/global-europe/militarised-visegrad-group-analysis-504824

[5] http://www.msz.gov.pl/resource/73a66989-a4ec-4569-a190-51cf818080d5:JCRCached

[6] http://www.mocr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/ministri-obrany-visegradske-ctyrky-podepsali-vizi-dlouhodobe-spoluprace-95346/

[7] http://www.teraz.sk/slovensko/nacelnici-generalnych-stabov-v4-dokoncil/141429-clanok.html

[8] http://www.acr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/vyskov-pripravil-experty-do-stabu-pro-evropsky-battlegroup--110518/

[9] http://www.mosr.sk/35212-sk/slovak-challenge-2015-na-lesti/

[10] http://www.army.cz/scripts/modules/diary/action.php?id=3739

[11] http://www.mil.sk/57837/index.php?ID=57837&pg=7

[12] http://www.mil.sk/58191/?pg=1

[13] http://www.amo.cz/editor/image/produkty1_soubory/amocz_pp-2014-08.pdf

[14] http://www.atlanticcouncil.org/blogs/natosource/visegrad-countries-may-turn-eu-battlegroup-into-permanent-v4-rapid-reaction-force

[15] http://www.visegradgroup.eu/calendar/2014/bratislava-declaration

[16] http://www.visegradgroup.eu/documents/official-statements/joint-statement-of-the

[17] http://www.amo.cz/editor/image/produkty1_soubory/amocz_pp-2014-08.pdf

[18] http://www.mil.sk/57837/index.php?ID=57837&pg=7

[19]http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:YWYllL_v65EJ:www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-166373%3FprefixFile%3Dm_+&cd=1&hl=en&ct=clnk&gl=ie

[20] http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:YWYllL_v65EJ:www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-166373%3FprefixFile%3Dm_+&cd=1&hl=en&ct=clnk&gl=ie



Udělte článku metály:

Počet metálů: 0 / 5

Nahlásit chybu v článku

Přidej komentář

Přidávat diskuzní příspěvky a hlasovat pro článek mohou jen registrovaní. Prosím zaregistrujte se nebo se přihlašte!

Komentáře

avatar
nurek Datum: 26.11.2015 Čas: 00:03

Czołem Panowie!
Do Jura99. Bardzo doceniam Pana mądre i obiektywne posty. Ale proszę o wyjaśnienie czy jest jakaś liczba misji zagranicznych dla poszczególnych państw? Być może aktualnie Polska realizuje mniej misji niż Czechy, Słowacja i Węgry. Jest to świadoma decyzja wynikająca z potrzeb bezpieczeństwa Polski. Przypomnę, że w latach 60-tych, 70-tych i 80-tych XX wieku Polska była jedynym (lub jednym z dwóch) panstw Układu Warszawskiego uczestniczącym w misjach pod flagą ONZ lub porozumień międzynarodowych. W latach 90-tych doszło do przesadnego zaangażowania Polski w misje zagraniczne - wbrew interesom i możliwościom państwa. W następnym okresie bardzo duże zaangażowanie (ponad 2500 żolnierzy jednorazowo) w operacje w Iraku i Afganistanie spowodowały wycofanie się z wielu operacji pokojowych - przede wszystkim pod flagą ONZ (nie chcemy być tarczami strzelniczymi mimo płaconych pieniędzy). W ostatnim okresie zmiana sytuacji geopolitycznej w Europie spowodowała kolejne zmiany. Przypomnę tylko, że uczestniczymy w najważniejszych aktualnie misjach NATO i UE. Ale mamy zewnętrzne granice NATO i UE: z Rosją 210 km, z Białorusią 418 km, z Ukrainą 535 km, granicę morską 440 km ( graniczną linię wybrzeża 770 km) łącznie ok. 1170 km granicy zewnętrznej obu sojuszy! Poprzedni prezydent (Bronisław Komorowski) i poprzedni rząd (koalicja PO i PSL, premier Ewa Kopacz) zdecydował o ograniczeniu udziału w misjach zagranicznych na rzecz umacniania obrony kraju. Od dwóch lat Wojsko Polskie zamiast przygotowań do misji ćwiczy przede wszystkim obronę państwa i sojuszników wspólnie z formacjami z USA, Kanady, Wielkiej Brytanii, Holandii, Belgii, a od niedawna także z Francji I Niemiec. A najnowsze zagrożenia też dostrzegamy. W Grecji i u Braci Węgrów zamiast kuchni polowych i koparek działają nasze samoloty i śmigłowce patrolowe Straży Granicznej oraz samochody rozpoznawcze i interwencyjne tej formacji. Doceniamy ochronę Islandii przez czeskie Gripeny ale na lądzie gwarancją bezpieczeństwa jest część z 11 tys. Polaków mieszkających na wyspie gejzerów A na morzu zbudowane w Polsce statki broniły tej wyspy już w wojnie dorszowej w latach 70-tych. Red Storm się nie powtórzy!
Pozdrawiam Jura99!

avatar
Jura99 Datum: 24.11.2015 Čas: 08:26

Tak "bojových" misí je na možnosti AČR celkem dost a těžko se můžou v jeden čas překrývat. Takže pokud jsou např. zvláštní síly vyčleněny pro IRF NATO, těžko se můžou současně zúčastnit nějaké jiné akce. Kromě IRF jsou "bojové" síly aktuálně např. v Bagramu nebo Mali. Proti tomu nemocnice nebo chemici teď nikde nejsou (pokud se nepletu). Kritici nechť si též uvědomí, že Polsko je velký stát, početnost obyvatel má o třetinu vyšší, než CZ+SK+HU dohromady. Na takový počet obyvatel jsou naopak polské příspěvky do zahraničních misí malé resp. přiměřené ostatním členům V4.

avatar
nurek Datum: 24.11.2015 Čas: 00:05

Witam Sąsiadów Czechów i Słowaków. Czołem Bracia Węgrzy! Od kilku lat z zainteresowaniem czytam artykuły i komentarze na Armadnich Novinach a teraz postanowiłem włączyć się do dyskusji. Piszę po polsku gdyż wiem, że wielu Czechów i Słowaków rozumie nasz język, tak jak ja od wielu lat czytam i rozumiem po czesku i słowacku. A z Węgrami nie ma problemu: Lengyel, Magyar – két jó barát, együtt harcol, s issza borát. Chcę sprecyzować i uaktualnić informacje zawarte w artykule. Poza wymienionymi w artykule Grupami Bojowymi UE Polska tworzyła z Francją i Niemcami w I połowie 2013 roku Grupę Bojową Trójkąta Weimarskiego. Certyfikowana teraz EU BG V4 będzie liczyła 3701 żołnierzy, w tym: 1868 z Polski, 728 z Czech, 466 ze Słowacji i 639 z Węgier. Dowódcą Grupy będzie gen. bryg. Dariusz Górniak (dowódca 12 Brygady Zmechanizowanej ze Szczecina, która wystawia większość polskiego komponentu). 18 listopada nastąpiło w Krakowie otwarcie nadrzędnego dowództwa operacyjnego Operational Headquarters (OHQ). Polska jest szóstym krajem UE (po W. Brytanii, Francji, Włoszech, Niemczech i Grecji), który wystawia takie dowództwo. W dówództwie tym będzie pełniło służbę 230 wojskowych, w tym 144 Polaków, 30 Czechów, 25 Słowaków i 31 Węgrów. Dowódcą OHQ będzie gen. dyw. Cezary Podlasiński (obecnie dowódca Centrum Operacji Lądowych - Dowództwa Komponentu Lądowego), zastępcą - brig. gen. Ladislav Jung (zastępca dowódcy czeskich wojsk lądowych), szefem sztabu gen. bryg. Rajmund T. Andrzejczak (zastępca dowódcy 12 Dywizji Zmechanizowanej, w 2013 roku dowódca EU BG Weimar). Przy okazji doceniam, że Czesi chcieli być dowodzeni przez niemieckie dowództwo w Poczdamie - tradycja zobowiązuje :-( ale dlaczego nie potraficie rozpoznać niemieckiego generała http://www.acr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/cesi-se-ve-varsave-zapojili-do-cviceni-vyuzivajici-pocitacovou-simulaci-117077/ . Natomiast przeznaczenie i rolę EU BG już tutaj ocenili własciwie Panowie CerVus, cejkis, beepee.
Pozdrawiam
nurek

avatar
infi Datum: 23.11.2015 Čas: 23:49

A) Desi me ta ukrajinska vlajecka na uvodni fotce, neslo by to posunout?

B) Ano pratele, nase zapojeni do boje proti IS bude maximalne omezeno na felcary, chemiky a mozna posleme kurdum nejakou munici pred expedici.

avatar
beepee Datum: 23.11.2015 Čas: 22:14

To mi připomíná vrchního velitele AČR - vyzývá celý svět k pozemnímu útoku na ISIL - a jako náš příspěvek nabízí chemiky a doktory.

avatar
cejkis Datum: 23.11.2015 Čas: 21:42

Nějak jsem v popisu, kdo co, nenašel bojové jednotky :-) Opět smart defence nemocnice, chemici, polní kuchyně ?

avatar
Pepos Datum: 23.11.2015 Čas: 20:52

No sťažujú sa aj Češi . Príklad Saudi majú najmodernejšie zbrane a výsledok v Jemene?
Gruzinci mali zbrane ake mali ,ale rusom aspoň ukázali ,že adtiaľ potiaľ.
Takže záver ešte dlho bude rozhodovať kto stojí za tou zbraňou. Tu na východe máme pomník vojakovi ktory sám zastavil postup maďarov v 39 tom(samozrejme padol) . V tedy tiež slovenská armáda nemala veľa zbraní bolo to po rozpade republiky.

avatar
Mossback Datum: 23.11.2015 Čas: 20:03

Pepos: ale no tak, proč to neberete s větším nadhledem? To přece nebylo myšleno jako "protislovenský" příspěvek, ale jako (rádoby humorné a nadsazené) srovnání schopností či kapacit jednotlivých armád, ochoty vlád investovat do OS a zamyšlení nad smyslem a efektivitou konceptu BG. Vycházel jsem z toho, že si tady v diskuzi Slováci často stěžují na úroveň své armády, tak do toho netahejte nějaké národovecko-historické úvahy o r. 1938...

avatar
Pepos Datum: 23.11.2015 Čas: 19:55

Mossback píšeš latrínu ....no neviem kto sa pos.....v 1938 my slováci určite nie....

avatar
Petr M Datum: 23.11.2015 Čas: 19:00

Zvýšení obranyschopnosti V4 vidím pozitivně, pokud dojde k navýšení počtu vojáků, pokud jen lidi přesunou, přínos to mít nebude spíš naopak. Kdo to bude platit, nejspíš samotné státy V4. Za 120 dní nás to bude stát 3 miliardy Kč.

Jen doufám že toto uskupení nebude pod velením EU, která se pomalu pod rouškou svobody a demokracie mění v jakousi diktaturu, jelikož jak z historie víme, všechny totalitní režimy zakazovaly občanům držení zbraní občanům. Pokud plánovaná směrnice projde brzy bude následovat i zákaz krátkých zbraní, nakonec to bude, jak za okupace , kdy možná zůstanou jen brokovnice myslivcům, kteří sou ve spolku. Ostatní zbraně budou bez náhrady zabaveny.

Většina lidí, co znám by kvůli tomu a kvótám na povinný příjem muslimů nejraději EU opustila.

avatar
Mossback Datum: 23.11.2015 Čas: 18:52

Něco na odlehčení (ale vlastně i k zamyšlení)...

Kterak budou státy V4 přispívat do Battle Groups EU:
Polsko vyšle polní dělostřelectvo,
Česko vyšle polní nemocnici,
Maďarsko vyšle polní kuchyni,
Slovensko vyšle polní latrínu...

avatar
CerVus Datum: 23.11.2015 Čas: 17:08

Sestřička se mě v UVN ptala co znamená to BG. Kolegině ji pohotově odpověděla: To jsou ti co nikdy nikam nepojednou. Krásné a výsnižné popsání k čemu tyhle uskupení jsou.

avatar
niko Datum: 23.11.2015 Čas: 14:49

Takze BG bude existovat v tejto podobe len 6 mesiacov ? Ktoreho roku ?

arr