Samohybný minomet na podvozku Pandur II 8×8

Česká společnost Tatra Defence Vehicle a.s. (TDV) ... Více

Armáda ČR chce německé Pumy. Jaká je finanční stránka?

Ministerstvo obrany ČR (MO ČR) plánuje nakoupit za ... Více

Nesmrtící obranné prostředky Piexon AG

Vzhledem ke zhoršující se bezpečnostní situaci v ... Více

Události

České stíhačky Gripen Slovensku nepomůžou

Datum přidání 28.03.2017    Rubrika rubrika: Události     komentáře 118 komentářů    autor autor: Vladimír Bednár

Slovenský a Český minister obrany podpísali 15.2.2017 medzinárodnú zmluvu o vzájomnej spolupráci pri ochrane vzdušného priestoru Českej republiky a Slovenskej republiky. Táto zmluva sa často krát spomína v súvislosti s potrebou riešiť náhradu MiGov-29, ktorá sa nevyvíja pre Slovensko veľmi šťastne z dôvodu, že vláda nevie zabezpečiť dostatok potrebných zdrojov. 

Foto: JAS-39 Gripen; ilustrační foto / MO ČR

 

Bohužiaľ prezentovanie tejto zmluvy, ako riešenia tohto problému, je zavádzaním občanov, ktoré často používa nielen Ministerstvo obrany, ale bohužiaľ ho prevzala aj časť odbornej verejnosti. Aby sme zdokumentovali, že táto zmluva nemôže zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru SR, predstavme si nasledujúcu jednoduchú modelovú situáciu.

 

Za menej ako 30 minúť v jadrovej elektrárni

9:00 stredoeurópskeho času má priletieť na medzinárodné letisko v Užhorode dopravné lietadlo. Ide o starší Boeing 737-200, teda najbežnejší typ lietadla v globálnom meradle. Lietadlo však nezačne klesať na priblíženie, ale pokračuje v lete na pôvodnom kurze smerom k štátnej hranici SR. Štátnu hranicu a teda aj hranicu riadeného vzdušného priestoru FIR (Flight Information Region) prekoná nad povinným hlásnym bodom MALBE juhovýchodne od obce Inovce v letovej hladine FL 340 (10350 m) rýchlosťou 430 kn (teda necelých 800 km za hodinu).

 

Oblastné stredisko riadenia vzdušného priestoru ACC (Area Control Center) Bratislava začne riešiť vzniknutú situáciu. Snaží sa nadviazať spojenie s lietadlom v súlade s leteckými predpismi na núdzovej frekvencii 121,5 a 243 MHz. Pokus zopakuje, avšak neúspešne. O vzniknutej situácii informuje CRC vo Zvolene (Control and reporting center), pričom automatizovaný systém túto informáciu prenesie do CAOC Uedem (Combined Air Operations Centre).

 

V tomto nemeckom mestečku neďaleko holandských hraníc dôstojníci CAOC majú na obrazovkách, okrem grafického znázornia vzdušnej situácie nad celou severnou Európou od Anglicka po Pobaltie, aj informácie o dostupnosti jednotlivých QRA (Quick Reaction Alert), ktoré môžu použiť. QRA je vždy 24 hodinová pohotovosť dvojice nadzvukových lietadiel a príslušného personálu pripravených na zásah voči prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru jednotlivých krajín NATO.

 

Následne starší dôstojník pohotovostnej zmeny CAOC rozhodne o nasadení dostupnej QRA a vyhlási takzvaný Alfa scramble. Keďže pre tento prípad nebude dostupná QRA zo Sliača, informuje CRC v Českej republike, ktoré leží v obci Hlavenec a následne sa rozoznie siréna na letisku Čáslav asi 50 km východne od Prahy, ktoré je domovom 21. základne taktického letectva Českých vzdušných síl. CRC potom požiada ACC Praha aby začalo vyprázdňovať vzdušný priestor na plánovanej trase letu zasahujúcich Gripenov.

 

V tom čase sa náš Boeing 737 blíži k Michalovciam a pokračuje smerom na Košice.

 

Po zaznení sirény na letisku sa piloti vystrojujú. Vystrojovanie trvá približne 4 minúty. Zatiaľ sa pohotovostní technici presúvajú do hangárov a otvárajú ich dvere. Vo vnútri hangárov čakajú pripravené Gripeny. Každý s nich je vyzbrojený dvomi AIM-9L a 27 mm kanónom Mauser so 120 nábojmi. Zároveň WOC (Wing Operational Center) dostáva od CAOC prvé informácie o povahe a vlastnostiach cieľa a parametroch zásahu. Po vystrojení nasleduje preprava pilotov do hangárov k svojim Gripenom.

 

Nasleduje prikutrovanie a zrýchlená predletová príprava. Procedúra pokračuje komunikáciou s WOC, ktorý predá informácie o cieli a charaktere zásahu. Piloti až doteraz nevedia či nejde náhodou o cvičný poplach, tzv. T scramble. Po predletovej príprave nasleduje komunikácia s TWR (ToWeR) a povolenie na vzlet. Beží 17. minúta, od kedy Boeing 737 vstúpil do Slovenského vzdušného priestoru. 17 minút je priemerná doba po akú sa dopravné lietadlá zdržujú nad územím SR. Potom lietadlá vyrážajú na runway a vzlietajú smerom severozápad. Lietadlá po chvíli dosiahnu stúpavosť 200 m/s, ktorá bude postupne klesať.

 

Zatiaľ náš Boeing v 6. minúte preletel ponad Košice, v 10. minúte letel nad Rožňavou a v čase vzletu Gripenu sa pohyboval nad Klokočou. Napravo od lietadla môžu cestujúci vidieť Zvolen, kde sídli veliteľstvo Vzdušných síl a ďalej je Sliač a v najbližších zodolnených krytoch sú v súčasnej dobe uložené naše pohotovostné MiGy-29 AS držiace našu QRA.

 

Obidva Gripeny sa po vzlete spoja s CRC českých vzdušných síl, ktoré im poskytne navedenie počas ich letu nad vzdušným priestorom ČR. Lietadlá prevádzajú obrat smerom na bod stretnutia a stúpajú do rovnakej letovej hladiny, akú má Boeing. Tú dosiahnu niekde pri Chrudimi. Pri vzlete a následnom stúpaní spotrebúva motor Gripenu každú minutú viac ako 240 litrov leteckého paliva. Každý z Gripenov mal pri štarte plné vnútorné nádrže a podvesenú centrálnu prídavnú nádrž, to všetko s celkovou kapacitou 4100 l. Následne zrýchľujú na nadzvukovú rýchlosť. Tú dosiahnu v 21. minúte. Vtedy letia nad Ždárskymi vrchmi.

 

Boeing zatiaľ preletel Štiavnické vrchy a pohybuje sa smerom na Nitru a Bratislavu. V 23. minuté by mohol zasiahnuť jadrovú elektráreň v Mochovciach, v27. minúte by mohol zasiahnuť Duslo Šaľa a v 29. minúte jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice. Všetko sú to trvalo zakázané letové oblasti (LZ P - Prohibited Area), pretože prípadná letecká nehoda by mala rozsiahle následky. Našťastie však Boeing pokračuje vo svojej letovej hladine  rovnakou  cestovnou rýchlosťou ďalej.

 

Foto: Oblasti kam doletia stíhacie lietadlá za 15 minút od vzletu alebo 30 minút od vyhlásenia poplachu. / Vladimír Bednár, Mapové podklady Google Maps

 

Gripeny nedoletia včas

Gripeny zatiaľ pokračujú rýchlosťou 900 kn (1670 km/h) smerom k vypočítanému bodu stretu. Hranicu SR dosiahnu približne v 25. minúte. Po prekročení hranice ich navedenie preberie CRC zo Sliača. V tomto čase by obidva Gripeny mali mať náš Boeing na obrazovkách zobrazujúcich výstupy radarov. Nad Záhorím začnú spomaľovať a budú navedené severne od letového kurzu Boeingu, aby ho mohli obletieť a priblížiť sa k lietadlu v súlade s medzinárodným leteckým predpismi od chvosta Boeingu. Na začiatku spomaľovania bude Boeing vo vizuálnej dohľadnosti pilotov Gripenu. Stále však nemôžu proti nemu nijakým spôsobom zasiahnuť.

 

Zatiaľ Boeing pokračuje v lete po svojej trase. V 24. minúte preletí Nitru, v 29. minúte je pred Bratislavou a v 30. minúte prelietava Petržalku a odlieta smerom na Viedeň.

 

Gripeny zatiaľ začnú vykonávať obrat a otočia sa o 180 stupňov a na základe rozkazu CAOC Uedem odlietajú podzvukovou rýchlosťou smerom k Čáslavi. Nikdy sa nemohli pokúsiť o vizuálnu komunikáciu s Boeingom podľa medzinárodných dohovorov. Nikdy nemohli proti Boeingu zasiahnuť. Minister obrany (Národná vládna autorita), ktorý by mal rozhodnúť o prípadnom prerušení letu, nikdy nemôže vydať žiadne rozhodnutie.

 

So sarkazmom možno povedať, že maximálne tak môže oprášiť prach padajúci na túto medzinárodnú zmluvu. Vzlet Gripenov bol zbytočný. Toto všetko si uvedomujú aj dôstojníci v Uedeme a preto nad Slovensko lietadla posielať nebudú. Nebudú zbytočne ohrozovať ochranu ostatných oblastí, za ktoré sú zodpovední.

 

Boeing sa pohyboval nad územím SR 30 minúť. O celých  13 minút dlhšie ako je priemerný čas pobytu dopravných lietadiel v našom vzdušnom priestore. Išlo o staršie a pomalšie dopravné lietadlo, ktoré sa nijakým spôsobom nesnažilo vyhnúť stretu s Gripenmi, ani robiť obštrukcie v tomto procese napríklad klamlivou komunikáciou. Nešlo o rýchle vojenské lietadlo ani nízko letiaci cieľ, ktorý sa snaží vyhnúť detekčným prostriedkom.

 

Napriek tomu Gripeny nemohli proti tomuto lietadlu nijakým spôsobom zasiahnuť. A práve preto zmluva z ČR nemôže zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru SR. Samozrejme, niektorým z vás napadne, že České vzdušné sily môžu operovať priamo zo Sliača, tak ako to v minulosti predviedli počas misií nad Pobaltím a nad Islandom. České letectvo ale nemá dostatok strojov, aby trvalo udržalo čo i len 4 stroje na Sliači.

 

Česi totiž majú len 14 Gripenov, pričom len 12 jednomiestnych je možné nasadiť do QRA. Ani tento počet nie je konečný, pretože mimo iného servisná zmluva garantuje českému letectvu 60 % hranicu letuschopnosti Gripenov. České letectvo by tak počas doby, kedy by malo Gripeny umiestnené na Slovensku, muselo zásadne obmedziť výcvik vlastných pilotov. Takýto stav dôkazu české vzdušné sily  udržať len krátkodobo cca na 6-9 mesiacov.

 

Spojeneckej základni u nás sa nevyhneme

Jediným riešením tak nateraz je urýchlené obstaranie potrebného počtu nových lietadiel. Avšak bohužiaľ aj kedy dnes Ministerstvo obrany podpísalo zmluvu na prenájom potrebného počtu nadzvukových lietadiel, do konca plánovanej životnosti MiGov-29 v roku 2020 nové stroje nebudú v žiadnom prípade schopné zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru SR. Lebo 2-4 roky bude trvať len nadobudnutie príslušnej operačnej spôsobilosti nových strojov.

 

Alebo v druhom prípade musíme akceptovať umiestnenie spojeneckých vzdušných síl na našom území. Toto riešenie však musí odobriť aj vojenský vybor NATO, tak ako to odobril v prípade Pobaltia a ďalších krajín. Opäť je na mieste už teraz požiadať vojenský výbor NATO o odsúhlasenie tohto riešenia, pretože naši spojenci sa budú musieť na umiestnenie svojich síl na našom území pripraviť.

 

O povinnosti otvorene informovať  občanov už nehovoriac. Tu si však treba uvedomiť, že sa už minula doba, kedy môžeme čerpať výhody spoločnej obrany bez toho, aby sme za to ponúkli spojencom ekvivalentnú náhradu. Najmä ak si každý veľmi rýchle uvedomí, že ak by sme dodržiavali naše záväzky v oblasti rozsahu obranných výdavkov, ku ktorým sme sa zaviazali, ozbrojene sily by mali dostatok zdrojov potrebných na ďalšie udržiavanie spôsobilosti nadzvukového letectva.

 

Zdroj: Blog SME.sk

Udělte článku metály:

Počet metálů: 4 / 5

Nahlásit chybu v článku

Přidej komentář

Přidávat diskuzní příspěvky a hlasovat pro článek mohou jen registrovaní. Prosím zaregistrujte se nebo se přihlašte!

Komentáře

avatar
KOLT Datum: 08.09.2017 Čas: 11:24

"...sak kašlať na to, že to môže byť aj dopravné lietadlo s 200 ľudmi na palube..."
To už tu párkrát bylo a zrovna pozitivní ohlas to nemělo ani v jednom případě...

avatar
Flader Datum: 08.09.2017 Čas: 10:51

Aha jasné, zostrelovať každé lietadlo ktoré naruší vzdušný priestor... Geniálne, sak kašlať na to, že to môže byť aj dopravné lietadlo s 200 ľudmi na palube, prípadne, že to bude nejaký malý čmeliak, ktorého zostrelíme raketou systému S-300 ktorá je určite lacnejšia ako vzlet stíhačky ...

avatar
Arianus Datum: 08.09.2017 Čas: 10:07

Flader: Neni letadlo, neni problem.

avatar
Flader Datum: 08.09.2017 Čas: 08:03

SkeLLerTron:

Ako chceš S-300 riešiť úlohy air policingu?

avatar
PavolR Datum: 08.09.2017 Čas: 07:32

SkeLLerTron:
V čase keď je treba obmeniť takmer všetko, je pchanie peňazí do gágora kohokoľvek (a Rusov obzvlášť) za PVO systém, o ktorom ďalších 15-20 rokov nebudeme vedieť, ani či vôbec funguje, lebo nám nedovolia ostré cvičné streľby, kolosálny nezmysel.
Mimo to je naším geopolitickým záujmom, aby mali Rusi devíz čo najmenej.

avatar
SkeLLerTron Datum: 07.09.2017 Čas: 22:08

Podľa mňa by mali OSSR modernizovať zastarané protivzdušné systémy S-300.

Ako najlogickejšia voľba by bola kúpiť od rusov protilietadlový komplex S-300VM "Antey-2500" , ktorý je síce drahý (120 000 000 USD za kus),ale zas nám dáva možnosti útočiť na balistické rakety,lietadlá atď... A ďalej podotýkam že jeho dosah rakiet je od 100 km do 400 km, čo je pre nás dosť veľký luxus vzhľadom že Slovensko nepatrí medzi najväčšie krajiny EÚ.

Ďalšou alternatívou by bol protivzdušný komplex S-350E, ktorý je ale ešte vo vývoji,takže to ešte neni isté.

Moje posledné slovo je, že je lepšie kúpiť 9 S-300VM za niečo cez 1 miliardu a mať lepšiu PVO ako mat pár stíhačiek a mať ich natlačené na jednej základni.Cítil ví som sa bezpečnejšie keby tu máme tých 9 S-300VM-iek ako pár stíhačiek.

avatar
Flader Datum: 16.06.2017 Čas: 14:10

Len, či toto bude reálne aj o 2-3 roky :/ Čas v tomto prípade ide priveľmi rýchlo.

avatar
Hyena Datum: 16.06.2017 Čas: 13:43

https://www.facebook.com/mosr.sk/photos/a.396513687049048.97686.392501737450243/1607127502654321/?type=3&theater

avatar
mikojan29 Datum: 02.04.2017 Čas: 22:37

Katz:
Som zvedavý, ako to celé dopadne...

avatar
leviathan Datum: 31.03.2017 Čas: 19:49

Katz : ide oramcovu cenu pre min. financii, sluzi ako podklad pre rozpoctove opatrenie - to sa robi vzdy dopredu, bezne sluzi ako maximalna mozna cena, ludovo povedane, aby min.fin. mohlo vyclenit a zauctovat prachy, konecna cena bude takmer urcite nizsia ... ak by sme nakupili auta 4x4 za cenu 2mil EUR za kus, tak by museli byt vybavene takou technikou, ze by Amici cumeli jak Cinan na Cumila

avatar
mikojan29 Datum: 31.03.2017 Čas: 08:44

Myslím si, že nie sme na tom až tak zle, aby sme si nemohli dovoliť plnohodnotné stíhacie letectvo. Je pravda, že armáda je dlhodobo podfinancovaná čo sa týka modernizačných programov jednotlivých zložiek, ale stratiť túto schopnosť nás posúva do skupiny rozvojových krajín, ktoré aj keď nemajú najmodernejšie stroje, ale majú aspoň niečo...Stíhacie letectvo tu je, len nejako nie je politická vôľa posunúť ho niekam o level vyššie a tým ukázať spojencom v NATO, že to myslíme vážne s našim členstvom v tomto spolku.
Som obdivovateľom MiG-u 29, ale tieto naše sú už morálne po zenite, aj keď výkonnostne na tom nie sú zle. Zároveň ako člen NATO sme závislí na ich výrobcovi, ktorý stojí na pomyselnej druhej strane barikády. Vedel by som si predstaviť ako tu niekto nižšie písal, že napr. v Belgicku sa idú meniť F 16AM/BM za novšie stroje. F 16 má dosť veľký modernizačný potenciál a ak by neboli za nejakú premrštenú cenu, možno by to nebola zlá voľba s tým, že postupne by sa mohli dať do verzie F 16V...Gripen je dobrý a myslím si, že pre nás aj najideálnejší stroj, ale jeho malé vyrobené počty ho radia k dosť drahým strojom v pomere cena/možnosti. SK by bohato stačil, ale zobudili sme sa dosť neskoro, pretože sme to mohli riešiť spolu s ČR a určite by to nebola taká cena, ako nám Švédi ponúkli. Sme na frekventovanej leteckej trase, ak ostaneme bez stíhacieho letectva, ostaneme bez očí a prstov, uši (PVO) eše chvíľu môže služiť, ale aj tá ma na "kahánku", lebo jedna S300 a staré KUB-y sú to isté čo MiG-y 29...dúfajme, že sa to pohne niekam ďalej, len nie do stratena až ničoho...

avatar
dusan Datum: 30.03.2017 Čas: 14:07

Jura99

Nedávno boli myslí v LK hodnotenie životnosti drakov strojov F-16 a pri bežnej prevádzke to vychádzalo pomaly na 100 rokov (skúšky pár vyradených strojov) ... skrátka i starý olietaný stroj má vysokú životnosť draku .... a stačí "len" modernizovať ...

avatar
JnPn Datum: 30.03.2017 Čas: 13:51

Dostupem, se myslí možnost stabilního letu v té výšce, je to tak? Stíhačky mají vyšší stoupavost a poměr tahu:váze. Jak tu řešíte dopravní letadla s větším dostupem než stíhačky, nestačilo by stíhačkou na obhlédnutí a signalizaci "vyskočit" na chvilku k němu?

avatar
niko Datum: 30.03.2017 Čas: 13:06

Pavol IR: Porovnavas legislativne stanoveny ramec ceny na nakup vozidiel s realnou cenou, za ktoru Litovci nakupovali. Ergo, zrovnavas nezrovnatelne.

avatar
PavolR Datum: 30.03.2017 Čas: 12:57

katz:
To je tak na vyzbrojenie dvoch novovzniknutých práporov, za cenu o niečo vyššiu než dali Litovci za 88 Boxerov + nejaké nové 4x4.

arr