Tank Leopard 2 pro Armádu ČR. Zítra bude pozdě

Armáda ČR po roce 2025 začne řešit náhradu tanků ... Více

Slavný výrobce stíhaček MiG je v klinické smrti

Podle ruských médií Sjednocená letecká korporace ... Více

IDET 2017: Taktická vozidla pro Armádu ČR

Armáda České republiky plánuje vyměnit flotilu ... Více

Český vojenský jaderný program – sci-fi s reálným základem

Hned v první větě této práce považuji za vhodné ... Více

Události

ANALÝZA: Efektivita zbrojárskej výroby na Slovensku za čias budovania socializmu

Datum přidání 30.07.2017    Rubrika rubrika: Události     komentáře 121 komentářů    autor autor: Dušan Mihálik

Na Slovensku je u značného počtu obyvateľov predstava o tom, že bola za socializmu u nás obrovská zbrojárska výroba, ktorá zarábala ťažké peniaze a po roku 1989 nám ju Česi zlikvidovali a Slováci majú preto dodnes vysokú nezamestnanosť. Symbolom tohto procesu je samozrejme bývalý prezident Havel. Preto je treba sa pozrieť do minulosti ako to bolo a či je to pravda, alebo len hlboko zakorenený mýtus.

Foto: BVP-1 Československé lidové armády; ilustrační foto / Tony Hisgett; CC BY 2.0

 

Ťažký proces výstavby

Zavádzanie výroby vojenského materiálu podľa sovietskych licencií v ČSR podstatne ovplyvnili závery zasadnutia ÚV KSČ z februára 1951, kedy sa rozhodlo, že sa budú využívať hlavne sovietske licencie. Na ich základe Predsedníctvo ÚV KSČ prijalo uznesenie o urýchlenom prezbrojení čs. armády a obnove čs. zbrojného priemyslu a spracoval sa do podoby „Plánu maximálnej výroby v rokoch 1951-1953“ Ten sa síce nepodarilo plniť, ale i tak znamenala výrazný rast kapacít na výrobu zbraní hlavne na Slovensku. Slovensko sa považovalo za bezpečné zázemie pre výrobu pre hrozbu náletov silného amerického bombardovacieho letectva.

 

Vzhľadom na rýchly nárast výkonov bombardovacích lietadiel to však bola do značnej miery len iluzórna ochrana. Začiatkom 50-tich rokov americké prieskumné verzie bombardovacích strojov, ako napr. RB-47 bez problémov prenikali hlboko do vzdušného priestoru ZSSR a i nad naším územím bez problémov pôsobili prieskumné lietadlá NATO. Postupne sa síce protivzdušná obrana štátov Varšavskej zmluvy zlepšovala, ale v prípade konfliktu boli naše zbrojovky zraniteľné rovnako ako tie v Čechách. To však nič nemenilo na orientácii na ťažkú vojenskú techniku na slovenskom území.


Socialistické štáty do svojho zbrojárskeho priemyslu mohutne investovali a rozširovali výrobu moderných zbraní. Teoreticky je plánované hospodárstvo výhodné pre špeciálnu výrobu, pre možnosť jednoducho direktívneho systému, kde nie je problém uprednostniť vybraný podnik či priemyselné odvetvie i na úkor zvyšku ekonomiky.


Ale v praxi sa znovu potvrdilo, že systém centrálneho plánovania s úradne stanovenými cenami nie je dostatočne pružný na meniace sa podmienky. Úplne systém direktívneho plánovania zlyhával pri nevyhnutných kooperáciách v rámci Varšavskej zmluvy (VZ) a Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Problémy nekonvertibilných mien, fiktívnych a nereálnych menných kurzov so západnými voľne zmeniteľnými menami i zložité používanie tzv. konvertibilného kurzu boli také isté ako i v civilnom sektore.


Dozor veľkého brata

Pre netrhové podmienky neexistovala možnosť porovnávania vzájomných nákladov ani medzi krajinami VZ. To však bolo už zámerom sovietskej stratégie, aby mohli jednotlivé štáty VZ oponovať pri sovietskych tlakoch len individuálne bez koordinácie.


Sovietsky tlak mal podobu „Doporučenia o stave ozbrojených síl a ich výzbroje“, ktoré vydávalo Hlavné velenie Varšavskej zmluvy jednotlivým krajinám na príslušnú päťročnicu. Doporučenie, spresňujúce ročnými protokolom, stanovovali počty osôb, techniky, zväzkov a útvarov. Dopracovanie rozpočtovej a finančnej stránky bolo výhradnou záležitosťou príslušného štátu.

 

Pri problémoch s realizáciu sa rokovalo na najvyššej úrovni o redukcii požiadaviek či o odklade realizácie. V 80-tich rokoch sa pre napätie v rámci VZ a ekonomickými problémami mnohé požiadavky jednoducho neplnili.

 

Zahraničný obchod s vojenskou technikou bol pre Československo vždy s plusovým saldom (príloha č.1)

 

Príloha č. 1 – Zahraničný obchod s vojenskou technikou 1952-1990 ( vmil. Kčs obchodnej parity)

Obdobie

1952-1955

1956-1960

1961-1965

1966-1970

1971-1975

1976-1980

1981-1985

1986-1990

Socialistické krajiny

Export

2 151

3 238

5 325

9 151

12 000

15 000

25 200

33 400

Import

   

5 195

6 282

9 400

12 200

20 500

30 300

Saldo (+ )

   

130

2869

2600

2800

4700

3100

Ostatné krajiny

Export

273

1 795

1 087

2 865

3 400

4 700

12 000

7 600

Import

8

17

33

52

200

300

400

400

Saldo (+ )

265

1 778

1 054

2 813

3 200

4 400

11 600

7 200

 

Náklady na zbrojný priemysel

Rast vojenských výdajov bol spočiatku pomalý, hlavne v 50-tich rokoch, kedy sa ešte využívalo veľké množstvo ukoristenej nemeckej vojenskej techniky. Z tohto obdobia je dosť málo relevantných štatistických informácií, ale nárast nákladov nebol výrazný. Náklady na obranu a bezpečnosť sa pohybovali okolo 2 % HDP.

 

Postupný nárast začal hlavne až po vstupe ČSR do Varšavskej zmluvy, kedy ZSSR tlačil na nárast zbrojenia hlavne na hraničné krajiny so západným blokom – t.j. ČSR, Poľsko a NDR. Nárast kapacít bol však pozvoľný a prejavil sa hlavne až od 60-tich rokoch (Príloha č. 2).


V 60-tich rokoch postupne narastala zbrojná výroba a tento trend prerušil až po roku 1968, kedy rozmiestnenie mohutných sovietskych vojsk o niečo znížilo potrebu výstavby čs. armáda. Okrem toho čs. strana financovala i sovietske okupačné vojská.

 

Uvedené náklady je treba brať s určitou rezervou, lebo niečo pre ozbrojené sily sa čerpalo i z iných kapitol, ktoré je ťažšie identifikovať, hlavne v 80-tich rokoch, kedy sa stupňovala studená vojna a armáda mala problémy s financovaním rastúcich požiadaviek. Slovenská republika mala na zbrojnej výrobe viac ako polovičný podiel (příloha č.3). V roku 1989 už dosahovala okolo 60 %. (príloha č.4).

 

Príloha č.2 – Rozpočtové výdaje na obranu, vojenské výdaje a podiel rozpočtových  výdajov na obranu na národnom dôchodku a štátnom rozpočte ČSSR, 1961-1989 (ml.Kčs) v bežných cenách:

Rok

Rozpočtové výdaje na obranu

Z toho vojenské výdaje (MNO)

HDP

Podiel výdajov na obranu na HDP (%)

Výdaje štátneho rozpočtu

Podiel výdajov na obranu (%)

1961

9 841

9 011

172 021

5,72

111 915

8,79

1962

10 816

9 920

175 378

6,16

123 201

8,78

1963

11 821

11 013

172 883

6,83

125 815

9,39

1964

11 990

11 021

169 713

7,06

130 318

9,20

1965

10 270

10 001

173 519

6,16

116 138

9,21

1966

10 910

10 296

195 576

5,57

154 795

7,04

1967

12 875

12 103

233 992

5,50

147 193

8,74

1968

15 062

13 890

257 797

5,84

151 393

9,94

1969

18 007

15 624

293 717

6,13

176 942

10,17

1970

18 997

16 233

312 959

6,07

194 313

9,77

1971

19 806

16 900

327 915

6,03

148 043

13,37

1972

20 470

17 543

346 333

5,91

143 318

13,38

1973

21 056

17 750

363 204

5,79

157 705

13,35

1974

21 989

18 715

380 663

5,77

175 389

12,53

1975

22 233

19 045

409 970

5,42

273 774

8,12

1976

23 077

19 714

418 182

5,51

290 071

7,95

1977

24 014

20 633

414 990

5,78

278 301

8,62

1978

23 988

20 801

348 015

5,47

283 912

8,44

1979

25 102

21 866

460 667

5,44

292 403

8,58

1980

25 941

22 582

486 281

5,33

304 182

8,52

1981

27 353

23 045

472 003

5,79

207 823

13,16

1982

27 710

23 999

496 035

5,58

314 046

8,82

1983

29 430

24 851

507 325

5,80

213 598

13,77

1984

33 508

30 066

541 461

6,18

222 373

16,06

1985

31 491

27 808

559 974

5,62

233 402

13,49

1986

32 250

29 750

570 064

5,65

235 226

13,71

1987

34 185

30 385

587 056

5,82

245 191

19,94

1988

37 727

32 877

606 269

6,22

258 400

15,60

1989

38 675

35 062

619 405

6,25

263 107

14,70

 

Príloha č.3 – Podiel Slovenska na špeciálnej výrobe v rokoch 1971-1989

 

ČSFR

SR

podiel SR

 

mld. Kčs

mld. Kčs

%

1971-1975

54,1

28,4

52,5

1976-1980

77,2

42,6

55,2

1981-1985

116,2

65

55,9

1986-1989

102,6

57,4

55,9

1971-1989

350,1

193,4

55,2

 

Príloha č.4

Subjekty zbrojného výskumu a vývoja na Slovensku (1950-1989)

Konštrukta Trenčín

ZTS VÚHYN Dubnica nad Váhom

ZTS EVÚ Nová Dubnica

VÚVT Žilina

ZTS VVÚ Martin

VÚ 080 Liptovský Mikuláš

ZTS VVÚ Košice

ZTS VVÚ Komárno

 

Subjekty zbrojnej výroby na Slovensku (1950-1989)

ZTS Dubnica nad Váhom

ZVS Dubnica nad Váhom

PS Považský Bystrica

 + ZTS Martin

 + ZTS Námestova
 + ZTS Prakovce
 + ZTS Lučenec
 + ZTS Hliník
 + ZTS Malacky
 + ZTS Trstená

Tesla Liptovský Hrádok

Tatra Vagónka Poprad

Vihorlat Snina

VVS Košice

PPS Detva

 + Závod Krupina
 + Závod Vlkanová
 + Závod Lučenec
 + Závod Tisovec
 + Závod Hriňová
 + Závod Rimavská Sobota

ZVT Banská Bystrica

Tatra Bánovce nad Bebravou

Tesla Vráble

Slovenské Lodenice Komárno

ZVS Meopta Bratislava

Kablo Malacky

 

Efektivita špeciálnej výroby

Jedna vec boli náklady na špeciálnu výrobu, druhá vec bola efektivita využitia. Prejavovali sa nedostatky plánovanej ekonomiky na každej úrovni. Licenčná výroba tanku T-34/85 bola spojená s obrovskými nedostatkami a katastrofálnou kvalitou počiatočnej výroby. Tá začala v Čechách v ČKD Sokolovo, ale postupne sa preniesla od roku 1952 na Slovensko.

 

Plne však bola zvládnutá až v roku 1954. Zavedenie tankovej výroby bol bezpochyby veľký organizačný výkon, ale faktom je i to, že v roku 1954 bol už tank T-34/85 zastaraný a bol v pomerne krátkom čase (v roku 1957) nahradený novým tankom T-54A, ktorý predstavoval vo svojej dobe svetovú špičku a udával smer vývoja tankovej techniky i u štátov NATO.


Hlavnou príčinou zbytočne vynaložených prostriedkov pri vývoji bolo nedostatočná koncepcia zbrojných vývojov, ktoré ovplyvňovala neznalosť progresívnych zmien techniky, najmä nedostatočná znalosť a väzby na rozvoj vojenskej techniky ZSSR. Vývojári v ČSR sa museli zoznamovať s vývojom v špeciálnej technike prostredníctvom odborných západných časopisov.

 

V praxi sa to prejavovalo riešením vývoja systémov, ktoré boli už vyvinuté, alebo ktorých vývoj už nemal zmysel pre pokrok v iných oblastiach. Konštrukta Trenčín, najväčšie vývojové stredisko zbrojárskej výroby, tak riešila v rokoch 1952-1955 zbytočne nový protilietadlový kanón, hoci sa v ZSSR už pripravovala výroba protilietadlových riadených striel. Samozrejme takých prípadov bolo veľa.


V mnohých prípadoch však bolo zastavenie úspešných čs. zbrojných projektov len jednoduchým odstavením konkurencie zo strany sovietskej strany pomocou politickej línie.


Okrem značných finančných strát prinášala táto nízka efektivita i značné morálne straty, lebo pre mnoho vysokokvalifikovaných a motivovaných pracovníkov sa strácal zmysel práce. Tieto problémy boli i predmetom oficiálnych odborných konferencií, ktoré často išli proti straníckej línii komunistickej strany a boli i súčasťou oficiálnych dokumentov, kde podniky kritizovali nedostatky v plánovaní v rámci RVHP. Štátni úradníci však reálne nedostatky „riešili“ hlavne prenasledovaním „rozvracačov“ zabehnutých poriadkov.

 

Príloha č. 5 – Výroba ťažkej obrnenej techniky na Slovensku (1952-1991):

Technika

Výroba

Počet

 

ČSSR*

 

Export-soc.štáty

Export-nesoc.štáty

?

typ

rok

ks

ks

podiel

ks

podiel

ks

podiel

ks

T-34/85

1952-1956

1785

706

687

38.49%

673

37.70%

425

23.81%

 

SD-100

1954-1957

641

355

55.38%

125

19.50%

161

25.12%

 

VT-34

1959-1963

285

285

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

MT-34*

1962-1963

65

65

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

JT-34

1962-1966

79

78

98.73%

1

1.27%

0

0.00%

 

T-54A

1957-1961

1149

1149

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

T-54AR

1961-1964

1176

1100

93.54%

76

6.46%

0

0.00%

 

T-54ARK

1961-1963

125

125

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

T-55

1964-1967

1129

687

60.85%

442

39.15%

0

0.00%

 

T-55A

1967-1982

6299

1416

22.48%

2511

39.86%

2368

37.59%

4

T-55AK

1970-1980

900

90

10.00%

65

7.22%

745

82.78%

 

VT-55

1968-1983

2127

440

20.69%

1106

52.00%

581

27.32%

 

MT-55

1969-1983

1461

213

14.58%

1056

72.28%

190

13.00%

2

MT-55 podvozok

1968-1980

458

0

0.00%

458

100.00%

0

0.00%

 

JVBT-55

1971-1983

688

0

0.00%

500

72.67%

188

27.33%

 

T-72

1981-1985

556

303

54.50%

253

45.50%

0

0.00%

 

T-72M

1985-1986

251

176

70.12%

25

9.96%

50

19.92%

 

T-72MK

1985-1986

26

18

69.23%

8

30.77%

0

0.00%

 

T-72M1

1986-1991

912

276

30.26%

110

12.06%

514

56.36%

12

T-72M1K

1987-1989

37

13

35.14%

7

18.92%

17

45.95%

 

VT-72B

1988-1991

101

51

50.50%

50

49.50%

0

0.00%

 

OT-810

1959-1962

1130

1130

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

OT-810/R2

1961-1962

320

320

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

OT-62

1962-1972

2231

590

482

21.60%

127

5.69%

1622

72.70%

 

OT-62R

1962-1972

236

213

90.25%

22

9.32%

1

0.42%

 

OT-62D

1962-1972

86

86

100.00%

 

0.00%

 

0.00%

 

DTP-62

1962-1972

88

65

73.86%

 

0.00%

23

26.14%

 

BVP-1

1968-1987

17295

1998

11.55%

12206

70.58%

3091

17.87%

 

BVP-1K

1981-1989

402

97

24.13%

305

75.87%

0

0.00%

 

BVP-1P

1987-1988

150

0

0.00%

150

100.00%

 

0.00%

 

BVP-1PK

1987-1988

27

0

0.00%

27

100.00%

 

0.00%

 

AMB-S

1985-1989

256

16

6.25%

0

0.00%

240

93.75%

 

VPV

1985-1989

253

120

47.43%

133

52.57%

0

0.00%

 

BÚRKA3

1987

15

15

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

BPzV  

1988-1989

201

201

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

MP-31

1984-1988

160

8

5.00%

152

95.00%

0

0.00%

 

PRAM/S

1989

12

12

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

BVP-2

1987-1989

344

252

73.26%

92

26.74%

0

0.00%

 

DANA

1970-1989

672

408

60.71%

237

35.27%

27

4.02%

 

RM-70

1970-1989

830

456

54.94%

229

27.59%

145

17.47%

 

RM-70/85

1985-1992

86

0

0.00%

66

76.74%

20

23.26%

 

SPOLU

 

45044

13533

13406

29.76%

21212

47.09%

10408

23.11%

18

* Okrem tankov MT-34 bolo vyrobených 61 samostatných mostoviek PM-34 na podvalníkoch. Nebolo vyrobených 126 tankov MT-34!; *ČSSR – technika prevzatá armádou, ak sú v tabuľke dve miesta, časť techniky bola obratom exportovaná a do armády bola zaradená len formálne

 

Na Slovensku sa vyrobilo v období 1952-1989 takmer 45 tis. obrnených vozidiel, čo z nás robilo lídra medzi výrobcami tejto techniky, hneď za veľmocami (príloha č.5).

 

V tejto mase techniky boli tri hlavné skupiny zákazníkov. Československá ľudová armáda bola veľkým zákazníkom, ktorý odoberal takmer tretinu produkcie, skoro polovica šla na export do socialistických krajín (príloha č.6) – hlavne v rámci Varšavskej zmluvy a zvyšok, zhruba pätina išla na export do nesocialistických, hlavne rozvojových krajín (príloha č.7). Treba dodať, že predstavené tabuľky udávajú, kde skončila vybraná vojenská technika ako nová z pohľadu ekonomiky – t.j. kto za ňu zaplatil, resp. mal zaplatiť.

 

Exportné dodávky boli často vybavované tak, že technika bola stiahnutá zo zásob armády po veľmi krátkom čase a jej dodanie do stavu československej armády (ČSA) bolo preto len formálne a reálne tam ani neslúžila, maximálne bola krátko uložená. Armáde vrátili vynaložené prostriedky.

 

Týka sa to len novej techniky dodané prakticky vždy súčasne s výrobou danej techniky na Slovensku a dôvody súviseli s potrebou rýchlo vyplniť nejaký zmluvný, ktorý nebol schopný naplniť výrobca (prípad T-34/85 a OT-62 v tabuľke č.5). Treba však dodať, že úplne presný rozsah zahraničných dodávok sa určuje dosť ťažko, autori sa značne rozchádzajú.

 

Príloha č. 6 – Export ťažkej obrnenej techniky zo Slovenska do socialistických krajín (1952-1991):

Technika

ZSSR

Poľsko

Bulharsko

Rumunsko

NDR

Juhoslávia

Maďarsko

Spolu

T-34/85

 

 

238

335

 

 

100

673

SD-100

 

 

65

60

 

 

 

125

JT-34  

 

1

 

 

 

 

 

1

T-54AR

 

 

 

 

 

 

76

76

T-55

 

 

 

 

375

42

25

442

T-55A

 

 

 

118

1362

492

539

2511

T-55AK

 

 

 

17

30

18

 

65

VT-55

680

 

 

14

251

26

135

1106

MT-55

935

 

17

6

 

98

 

1056

MT-55 podvozok

 

 

 

 

458

 

 

458

JVBT-55

200

 

 

 

118

151

31

500

T-72

 

 

76

 

134

 

43

253

T-72M

 

 

 

 

25

 

 

25

T-72MK

 

 

 

 

5

 

3

8

T-72M1

 

 

16

 

91

 

3

110

T-72M1K

 

 

 

 

5

 

2

7

VT-72B

45

 

 

 

3

 

2

50

OT-62

 

126

 

 

 

1

 

127

OT-62R

 

22

 

 

 

 

 

22

BVP-1

10096

1297

 

 

813

 

 

12206

VPV

125

 

 

 

8

 

 

133

BVP-1K

136

 

 

 

142

 

 

305

BVP-1P

 

 

 

 

150

 

 

150

BVP-1PK

 

 

 

 

27

 

 

27

MP-31

133

11

 

 

8

 

 

152

BVP-2

 

62

 

 

30

 

 

92

DANA

126

111

 

 

 

 

 

237

RM-70

 

 

 

 

229

 

 

229

RM-70/85

 

30

 

 

36

 

 

66

Spolu

12476

1660

412

550

4300

828

959

21 212


Príloha č.7 – Export ťažkej obrnenej techniky zo Slovenska do nesocialistických krajín (1952-1991):

Technika

Jemen

Egypt

Sýria

Lybia

Irán

Irak

Alžírsko

Sudán

Maroko

India

Zimbabwe

Spolu

T-34/85

30

275

120

 

 

 

 

 

 

 

 

425

SD-100

 

125

36

 

 

 

 

 

 

 

 

161

T-55A

 

420

951

905

 

 

 

 

 

92

 

2368

T-55AK

 

10

380

348

 

 

 

 

 

7

 

745

VT-55

 

22

359

83

 

 

5

 

 

112

 

581

MT-55

 

 

30

50

 

8

4

 

 

98

 

190

JVBT-55

 

 

61

50

 

74

3

 

 

 

 

188

T-72M

 

 

50

 

 

 

 

 

 

 

 

50

T-72M1

 

 

199

119

 

90

106

 

 

 

 

514

T-72M1K

 

 

9

 

 

 

8

 

 

 

 

17

OT-62

 

810

 

 

 

465

 

19

28

300

 

1622

OT-62R

 

 

 

 

 

 

 

1

 

 

 

1

DTP-62

 

 

 

 

 

 

 

1

2

20

 

23

BVP-1

 

 

1275

666

400

750

 

 

 

 

 

3091

AMB-S

 

 

240

 

 

 

 

 

 

 

 

240

DANA

 

 

 

27

 

 

 

 

 

 

 

27

RM-70

 

 

 

145

 

 

 

 

 

 

 

145

RM-70/85

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

20

20

Spolu

30

1662

3710

2393

400

1387

126

21

30

629

20

10 408

 

Je to spôsobené i tým, že často ZSSR presúval plnenie dodávok i na svojich socialistických satelitov a tým značná časť i zbraní vyrobených na Slovensku bolo dodané cez kontrakty ZSSR. V prípade výroby na Slovensku to bol hlavne prípad bojových vozidiel pechoty.

 

Je problém vysledovať presný rozsah dodávok i do ZSSR. Udáva sa väčšinou číslo od 5100 ks po „približne 10 tisíc“. Nakoľko môj otec sa zúčastnil ceremoniálu odovzdávania 10 tisíceho kusu BVP-čka, kde dostal vyznamenanie „Vzorný pracovník podniku“ s dátumom 19.10.1988 (príloha č.8), tak sa dá dokázať, že dodávky boli skutočne cez desať tisíc ks.

 

Príloha č.8

Diplom udeľovaný pracovníkom pri príležitosti odovzdania jubilejného desaťtisíceho vozidla radu BVP do ZSSR v ZŤS Dubnici nad Váhom

 

Inokedy sú pomerne presné čísla dodávok zbraní do jednotlivých krajín, dokonca sa mnohí autori zhodujú, ale matematicky tie čísla nesedia s počtom vyrobených kusov danej techniky a to často smerom hore! Preto je nutné brať predmetné počty techniky s určitou rezervou nie len tu, ale i vo všetkých zdrojoch. Bez udania konkrétnych primárnych dokumentov je nutné brať každého autora skepticky.

 

Dôležité sú reálne dodané počty techniky a nie len zmluvné dodávky, ktoré mohli byť na jednej strane krátené (napr. zlou platobnou disciplínou odberateľa), alebo naopak rozšírené (dodatkom, ktorý sa už bádateľovi do rúk nedostal). Vzhľadom na to, že časť materiálov sa po roku 1989 znehodnotila, pamätníci nie sú v týchto prípadoch spoľahliví (ak vôbec žijú) a krajiny odberateľov majú nedostupné archívne zdroje (Sýria, Lýbia) je pravdepodobné, že úplnú istotu s počtom vyvezenej techniky do tej či onej krajiny nebudeme mať nikdy.


Ďalším problémom je to, že objednávateľ bol len formálny a technika bola obratom predaná tretej strane. Malo by sa to týkať napr. dodávky strojov BVP-1 do Iránu cez Sýriu v 80-tich rokoch.


Treba povedať, že v tabuľkách nie je uvedená použitá technika dodaná po dlhšej službe či uskladnení u ČSA. Táto nemala žiadny priamy vplyv na zbrojnú výrobu a často bola odpredaná za symbolické ceny, prípadne rovno zadarmo. Najväčšou dodávkou v rámci bezplatnej pomoci bola dodávka 93 tankov T-54AR pre Sýriu po prehratej vojne v roku 1973.


A aký bol ekonomický prínos pre Slovensko, resp. ČSSR ?

Odpoveď nie je taká jednoduchá ako by sa mohlo zdať. Dodávky pre vlastnú armádu samozrejme štátu nič nezarobia, maximálne môžu ušetriť náklady na nákup vlastnej techniky. Vývoz sa delil na dve časti. Vývoz do socialistických krajín, prevažne štátov Varšavskej zmluvy a do kapitalistických krajín. Cena sa určovala v rámci socialistického plánovania pomocou tzv. rozdielového ukazovateľa. Ten znamenal pomer medzi výrobnou a predajnou cenou.

 

Ak bol menší ako 1, tak znamenal exportné dotácie, napr. automobily Škoda sa v 80-tich rokoch vyvážali z rozdielovým ukazovateľom 0,6, čo znamenalo, že 40 % jej výrobnej ceny dotoval štát. Zmysel to malo samozrejme len v socialistickom netrhovom hospodárstve – išlo o valuty. Naopak napríklad vyvážený sofistikovaný elektronický pasívny pátrač TAMARA i jeho predchodca RAMONA mal rozdielový ukazovateľ 2,5. Približný obraz o týchto ukazovateľoch dáva príloha č.9.

 

Príloha č.9 – Rozdielové ukazovatele vývozu

Roky

1983

1984

1985

1986

1987

1988

1989

Vývoz do socialistických krajín

Civilná strojárenská výroba

1,24

1,29

1,32

1,36

1,35

1,27

1,33

Špeciálna technika

1,03

1,13

1,13

1,2

1,24

1,17

1,24

Vývoz do nesocialistických krajín

Civilná strojárenská výroba

1,02

1,02

1

1,03

1

1,06

1,1

Špeciálna technika

1,65

1,91

1,81

1,64

1,46

1,53

1,52

 

Cena pre spojencov mala byť stanovená podľa zásad dohodnutých v RVHP „očistená od „konjunkturálnych vplyvov“ a spriemerovaná na päťročné plánovacie obdobie. Existoval tlak u všetkých výrobkov vyrábaných na základe sovietskej licencie (a to bola väčšina ťažkej techniky vyrábanej na Slovensku) na to, aby úroveň týchto cien bola prispôsobená sovietskej cenovej hladine.


Nízke nákladové ceny obrovskej sovietskej zbrojnej produkcie bola formou tzv. doporučením Stálej komisie RVHP pre obranný priemysel vnucovaná všetkým členským krajinám. Celá výroba na základe sovietskych licencií sa tak stávala často stratová. Podľa vtedajších analýz čs. strany by mali byť ceny vyššie 1,7 – 3 krát. Toto však bol problém štátu, ktorý dorovnával cenu výrobcovi. Samotné výrobné podniky dostali zaplatené všetko v rátane zisku. Okrem toho mali výrobcovia špeciálnej techniky i iné výhody, napr. úprava normatívneho zisku či rýchlejšie odpisovanie majetku. Niet sa preto čo čudovať, že podniky sa snažili skôr rozvíjať „špeciál“ ako civilnú výrobu.


Len pri vývoze do kapitalistických krajín sa uplatňovali tržné princípy, lebo sa samozrejme na medzinárodnom trhu inak ani podnikať nedalo. Tam nebol teoreticky problém zarobiť vývozom pomerne kvalitných ťažkých zbraní.


V praxi sa však uplatňovali rôzne politicky motivované zvýhodnenia vybraných „priateľských“ režimov a to hlavne formou dlhodobých úverov poskytnutých čs. stranou, ktoré sa však často nesplácali a tak bol zisk viac menej iluzórny.


V praxi sa vyskytovali až absurdné prípady pomoci. V roku 1956 bol podpísaný kontrakt s Jemenom na dodávku zbraní za 87 mil. v rátane 15 ks tankov T-34/85 a 50 ks samohybných diel SD-100, ale ČSR malo dostať len 30 % tejto ceny a i tá mala byť splatená za 10 rokov s jednopercentným úrokom. Tento „výhodný“ obchod bol pridelený zo strany ZSSR a čs. vedenie ho muselo splniť i keď samo si bolo vedomé ekonomickej absurdnosti obchodu, resp. skôr daru. Okrem toho sovietska strana požadovala v rámci kontraktu i „poskytnutie širokej technickej podpory vo forme dodávok opravárenských kapacít, vyslanie čs. inštruktorov na výcvik a i dodanie výrobnej linky na výrobu ručných zbraní“.

 

Najväčšou starosťou bolo tento obchod utajiť pred ostatnými zákazníkmi, lebo takéto obchody si čs. strana veľmi dovoliť nemohla, hlavne po tom čo „priateľský“ Jemen uhradil len prvú splátku a tým platby skončili i napriek pokračujúcej vojenskej pomoci, ale už bez vývozu ťažkých zbraní. Treba dodať, že spôsob a čas planenia tejto zmluvy nie je jasné, pramene sú značne rozporné, ale na ilustráciu absurdnosti „lukratívnosti“ exportu v danom období to úplne stačí (rozsah reálne uskutočnených dodávok je však neznámy, pramene sa rozchádzajú – jeden z ďalších nejasných príkladov nášho exportu, v tabuľke č.6 je najčastejšie udávaný údaj dodávky 30 ks T-34/85).


Rozdiel efektivity vývozu sa dá ľahko demonštrovať podľa vývozu bojových vozidiel pechoty v rokoch 1981-1985. Do socialistických štátov sa ich vyviezlo asi 3 748 so stratou 1,24 mld. Kčs a do nesocialistických asi 1 318 ks a zisk bol 2,3456 mld. Kčs. Celkový zisk v siedmej päťročnici tak predstavoval 1,105 mld. Kčs.


Najlepším zákazníkom našich ťažkých zbraní bola jednoznačne Líbya, ktorá bola z krajín rozvojového sveta z dôvodu ropného bohatstva najsolventnejšia. Koncom 80-tich rokov však i tento zákazník prestával byť plne spoľahlivý a mal problém s platbami za dodané zbrane.


Platobná disciplína mnohých našich veľkých odberateľov bola nízka a v koncom roku 1990 boli už mnohí naši odberatelia mali už veľké pohľadávky po lehote splatnosti. Hodnota celkových vývozných pohľadávok ČSSR v roku 1990 bola pri niektorých krajinách veľmi vysoká: Sýria – viac ako 1 mld. USD (z toho špeciál 750 mil. USD), Irak – 400 mil. USD, Líbya – 156 mil. USD, Alžírsko – 37 mil. USD.


Prínos pre Slovensko

Ak chceme posudzovať prínos mohutnej výroby špeciálnej techniky pre Slovensko, resp. Československo, tak by sme mali analyzovať finančné výsledky špeciálnej výroby. Napriek plánovanej ekonomike je však realita taká, že je veľký problém získať relevantné čísla. Je to až neuveriteľné, ale autori, čo skúmajú túto oblasť tak sa zhodujú, že do roku 1971 to nie je ani možné! Jednoducho pre to nie sú podklady.


Pôvodne všetky zdroje zo zahraničnej obchodnej činnosti so zbraňami plynuli do štátneho rozpočtu a všetky potreby obranného priemyslu boli dotované. Platil teda princíp priameho vzťahu zahraničnej výmeny zbrojného tovaru k štátnemu rozpočtu. Zmena nastala až v roku 1967 s prijatím tzv. novej sústavy riadenia národného hospodárstva.

 

Príloha č.10 Vzťah zahraničnej obchodnej činnosti so zbraňami ku štátnemu rozpočtu (v mil. Kčs)

Ukazovateľ

1971‐1980

1981‐1990

Odvody do štátneho rozpočtu

4 025

6 205

  + z výsledkov hospodárenia

2172

3 208

  + ostatné odvody

1853

2 997

Dotácie zo štátneho rozpočtu

975

650

Výsledný vzťah ku štátnemu rozpočtu

+3 050

+5 555

 

Základné vzťahy, charakterizujúce hodnotu výroby a rozsahu vynaložených štátnych zdrojov možno na makroekonomickej úrovni zostaviť až na obdobie 1971-1990 (príloha č.10). A i tieto čísla sú poplatné dobe. Napríklad mnohé náklady na vývoj vojenskej techniky boli skryté v rozpočtovej kapitole výskumu a vývoj a naopak zdroje na špeciálnu výrobu sa použili často i na civilnú výrobu. Štátny rozpočet odčerpával i značnú časť bilančného zisku formou dodatkových odvodov.


Často to bolo len zreálňovanie nereálnych plánov na konkrétnu realitu. Preto je možné síce sčítavať tieto nepresné čísla ... ale zaručený výsledok nie je istí a v podstate ani možný.


V zbrojárskom priemysle na Slovensku bolo zamestnaných veľa ľudí. Priamo asi 35 tisíc, ďalšie desiatky tisíc v nadväzujúcich odvetviach. Je faktom, že ich platové podmienky boli nadštandardné. Okrem základných platov bolo možné dostať výkonnostné štvrťročné prémie, ktoré boli k pomeru k platu určite motivujúce. Boli vo výške niekoľko sto korún čo pri platoch 2-3. tis. Kčs v 80-tich rokoch zaujímavé prilepšenie a okrem finančnej hodnoty boli formou diplomov (príloha č.11).

 

Príloha č.11

Diplom za dobré plnenie pracovných úloh. Bol spojený s vyplatením odmeny vo výške niekoľko sto korún, čo bola  v tom čase výrazné prilepšenie platu.

 

Tak isto bola možnosť si privyrobiť pomocou podávania zlepšovacích návrhov a to často i do výšky platu. Okrem peňazí a diplomov boli súčasťou ocenení i odznaky (príloha č.12). Samozrejmosťou však bolo nutnosť sa stranícky vzdelávať a osobné hodnotenia, ktoré sa týkali i súkromia, čo však nebolo špecialitou len zbrojárskeho priemyslu. Pracovníci museli podpisovať aj mlčanlivosť, nakoľko vojenský priemysel bol sprevádzaný veľkým utajovaním.

 

Príloha č.12

 

Doba sa mení

Niekedy nie sú dôležité ani tak konkrétne čísla, ale trendy. A trend bol koncom 80-tich rokoch jasný – pokles.


Najvyššie hodnoty vo vývoze i dovoze do boli dosiahnuté v roku 1986. Vrcholným bodom zbrojnej výroby v Československu bol však až rok 1987. Jej objem dosiahol cca 29,3 mld. Kčs, podiel výroby zbraní na celkovej strojárenskej výrobe Československa pohyboval v rozmedzí 10–11 %. Koncom 80-tich rokov sa úplne zmenila politická situácia na svete. Následkom pádu východného bloku „automaticky“ odpadlo 80 % trhov pre slovenské zbrojovky – t.j. vnútorný trh a krajiny socialistického bloku.


Pokles odbytu zbraní však už nastal skôr. V 80-tich rokoch sa zavádzali nové zbraňové systémy, ktoré boli síce výkonnejšie, ale i neporovnateľne výrobne náročnejšie a teda drahšie. Pokým výrobná cena tanku T-55A sa pohybovala okolo 2 miliónov Kčs, nový tank T-72 už stál cez 13 mil. Kčs. Už samotná armáda nevyhnutne plánovala obmedziť nákup novej techniky a modernizáciu riešiť i modernizáciou stávajúcej techniky – napr. tankov T-55A na štandard T-55AM1 a T-55AM2 „Kladivo“.


Veľký význam mala i Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorá už koncom roku 1988 definovala znižovanie konvenčných zbraní s naplnením do roku 1992. Tá razantne znižovala stavy ťažkej techniky čo uľahčilo rozpočtom krajín, ale ťažko postihlo výrobcov. Rozpadom bipolárneho sveta sa nákup v bývalých krajinách sovietskeho bloku zredukoval na absolútne minimum, kde zväčša už len dobiehali rozbehnuté projekty. V podstate sa len zreálnil stav, kedy síce armády sovietskeho bloku i požadovali zbrane, ale s financovaním, hlavne formou úverovania mali značné problémy. Platilo to i o ZSSR, ktorý stratil schopnosť vyrovnávať svoje záväzky a export sa zastavil.Následné dlhy vyrovnávalo nástupnícke Rusko ešte dlhé roky po rozpade ZSSR.

 

Veľkou zmenou bolo i zrušenie obmedzení pri vývoze zbraní z nástupníckych štátov ZSSR. Rusko či Ukrajina okamžite ponúkla na export najmodernejšie verzie svojich tankov T-72 či T-80 čo bolo v časoch studenej vojny nemysliteľné. Hlavne mimo socialistických štátov sa vyvážala „downgradovaná“ technika a najlepšie verzie si ponechávala sovietska armáda. Tak si istila technologickú prevahu nad svojimi často neistými spojencami.


Začiatok konverzie

Oficiálne o útlme zbrojárskej výroby rozhodlo Predsedníctvo vlády ČSSR na konci júna 1988 a okamžite sa začala príprava na konverziu výroby zo špeciálnej na civilnú. Komunistické vedenie plánovalo na rok 1990 výrobu len 25 ks tankov T-72M1 a to pre vývoz. Nová nekomunistická vláda však rozhodla, že sa ich vyrobí 107 a väčšinu nákladov znášal federálny rozpočet z dôvodu hrozby rastu nezamestnanosti.

 

Vládne rozhodnutie o ukončenie výroby obrnenej techniky v ZTS Martin, ZTS Dubnica nad Váhom a PPS Detva prišlo v roku 1991. Už len dobehla výroba 100 ks tankov T-72M1 pre Sýriu, ktorá kúpila i tie vyrobené v roku 1990. Neobišlo sa to bez politických prieťahov, nakoľko USA a Izrael neboli z obchodu nadšení. Zastavenie výroby však nebolo otázkou politiky, ale trhu.

 

Väčšina bývalých zákazníkov už nechcela z našich zbrojoviek žiadnu techniku a mnohí sa dokonca i tej svojej modernej rýchlo zbavili (bývalá armáda NDR) za nízke ceny a obmedzili už i tak malý manévrovací priestor na dodávky nových zbraní. Bývalí kapitalistickí zákazníci neboli schopní ani uhradiť staré astronomické dlhy, a nová vláda už nemala chuť a hlavne peniaze úverovať neistý biznis.


Na Slovensku sa týkala konverzia hlavne podnikov Konštrukta Trenčín (97 % špeciálnej výroby), ZVS Dubnica nad Váhom (87 %), ZŤS Hriňová (72 %), ZŤS Dubnica nad Váhom (70 %), ZŤS Prakovce (68 %), ZŤS Martin a Strojárne Malacky (po 64 %), ZŤS Detva (60 %), Meopta Bratislava (58 %), Tesla Liptovský Hrádok (57 %) a i iných podnikov v nižšom rozsahu.


Situácia bola veľmi ťažká, lebo prepad výroby bol rýchly a množstvo materiálov a subdodávok ostalo na skladoch. Mnohé špeciálne jednoúčelové technológie boli úplne nové, ťažko pre civilný sektor použiteľné.


Prečo konverzia „bolela“ ?

Je neoddiskutovateľným faktom, že po roku 1989 vládla dosť veľká naivita o ďalšom vývoji. Zbrojná výroba bola nejako „automaticky“ odvrhnutá a nebol ani na najvyššej politickej úrovni, hlavne federálnej, udržiavať ju pri živote. Objektívne treba dodať, že to bola realita a žiadni iní politici by s radikálnou redukciou nášho špeciálneho priemyslu nič neurobili. Už sa dali len tlmiť následky. A nemožno poprieť, že sa z federálnej úrovni tiekla do konverziou postihnutých podnikov pomoc. A nie malá (príloha č.13).

 

Príloha č.13 Projekty konverzie s podporou federálneho rozpočtu

 

1991

1992

podniky

projekty

mld. Kčs

podniky

projekty

mld. Kčs

ČR

36

62

0,3

21

43

0,21

SR

30

64

1,2

25

47

0,79

ČSFR

66

126

1,5

46

90

1


Okrem toho prebiehal proces oddlženia cez štátom vlastnené banky formu odpisovania starých dlhov. Tie boli odpísané v celkovej hodnote asi 2,5 mld. Kčs a dotkli sa hlavne slovenských podnikov, ktoré si znížili zadlženie o stovky miliónov Kčs, najviac ZŤS Dubnica nad Váhom – 900 mil. Kčs.


Kde sa stala chyba ?

Na Slovensku sa stali symbolom „zlej“ konverzie hlavne českí politici, špeciálne prvý a posledný prezident ČSFR, Václav Havel. Ako už bolo uvedené v „havlových“ časoch už bolo o masívnom znižovaní našej zbrojnej výroby rozhodnuté. Najlepším dôkazom je to, že ani po vzniku nášeho samostatného štátu sa nič zásadné na kolapse ťažkej zbrojnej výroby nezmenilo a to napriek proklamovanej veľkej podpore.


Treba povedať, že veľký úder pre našich zbrojárov mala i prvá „vojna v priamom prenose“ a operácia Púštna búrka v roku 1991 v Kuvajte. Propagandisticky dobre zvládnutá vojna, kde boli zbrane „chirurgicky presné“ sa vtlačila do obývačiek celého sveta ako prehliadka zničenej sovietskej techniky, ktorú zničila víťazná koalícia v krátkom čase.


O fakte slabého výcviku irackých vojakov, vzdušnej prevahe a pod. sa nediskutovalo. Sovietske zbrane boli vhodné len do šrotu.


Socializmu to nezvládol

Korene našej bolestivej konverzie treba hľadať inde, a to v plánovanom hospodárstve. To počas takmer 40-tich rokov budovania zbrojnej výroby na Slovensku len slabo reagovalo na trh a meniaci sa svet. Pokles dopytu po zbraniach v rozvojových krajinách sa „riešil“ úverovaním z našej strany a neustálym odkladaním splácania starých úverov a nie prispôsobením sa na nižší dopyt. Taký istý problém bol i v rámci zbrojného obchodu socialistických krajín a i domáca armáda, resp. rozpočty ČSSR už ukazovali na to, že pokles je nevyhnutný. O čo viac sa umelo výroba „naparovala“, o to zväčším rachotom „spľasla“.


Netreba zabúdať na to, že konverzia bola v pomeroch kolabujúcej socialistickej ekonomiky len jedným a dokonca ani zďaleka nie najväčším problémom. Celá spoločnosť sa rýchlo menila, otvoril sa trh, prišiel kvalitnejší lacnejší tovar a domáce podniky mali problémy od Ašu až po Svidník. Nebolo možné riešiť len jeden segment ekonomiky, ktorý bol navyše pre domácu armádu pri jej znižovaní stavov nepotrebný a vývoz bol často politicky „výbušný“.


Mnohí bývalí pracovníci nášeho zbrojárskeho priemyslu dnes už len nostalgicky spomínajú na „dobré časy“ a nespomínajú na porevolučnú zmenu v dobrom. Je to pochopiteľné. Oni poctivo pracovali v najkvalitnejších podnikoch štátu a tvorili miliónové hodnoty a ich produkty sú dnes po celom svete. Ani najlepšie ich snaženie však nemohlo prevážiť chybné fungovanie plánovanej ekonomiky, kde o ekonomike nerozhodoval trh, ale strana.


Privatizácia – konečné riešenie?

Poslednou etapou transformácie bola privatizácia. Tá síce začala krátko po roku 1989 a bola často „divoká“, faktom ale ostáva, že len konkrétny súkromný vlastník sa vie zodpovedne postarať o svoj podnik. S odstupom času možno skonštatovať, že rôzne spôsoby záchrany štátneho „strategického“ zbrojného priemyslu v praxi znamenali len plytvane a obohacovanie finančných skupín napojených na politické strany a na deklarovanú „záchranu“ pracovných miest to malo minimálny dopad.


 

ZDROJE:

1) Zubko Štefa, Zubko Juraj, Obrnená technika 1944-2001 výroba v Slovenskej republike, Magnet Press Slovakia, 2002.
2) Hofman Jiří, Baur Jan, Tajemství riadiotechnického pátrače Tamara, Nakladatelství Sdělovací technika, Praha 2003.
3) Vopat Zdeněk a kol., Konštrukta Trenčín, Magnet Press Slovakia, RESS Senica 2000.
4) Komárek Valtr a kol., Prognóza a program, Academia Praha1990.
5) Zídek Petr, Sieber Kerel, Československo a Blízky východ v letech 1948-1989, Praha 2009.
6) Zídek Petr, Sieber Kerel, Československo a subsaharská Afrika východ v letech 1948-1989, Praha 2007.
7) Krč Miroslav a kol., Vojenské výdaje v letech studené války a po jejím skončení, Praha 2000.
8) Francev Vladimír, Československé tankové síly 1945-1992, Grada publishing, 2012.
9) Bajzíková Anna, Obranný priemysel a zbrojenie – fenomén štátneho sektoru (prípad Československa a Českej republiky), Univerzita Karlova v Praze, Fakulta sociálních věd, Institut 10) ekonomických studií, Bakalárska práca, Praha 2009.
10) Štaigl Jan, Turza Peter, Vojenská História, Zbrojná výroba na Slovensku v rokoch 1969-1992, časopis Vojenská história.
11)Štaigl Jan, Štefanský Michal, Vojenské dejiny Slovenska VI. Zväzok 1945-1968, Magnet Press, 2007.
12) Internet (www.wikipedia.org, www.valka.cz a iné)

Udělte článku metály:

Počet metálů: 4.3 / 5

Nahlásit chybu v článku

Přidej komentář

Přidávat diskuzní příspěvky a hlasovat pro článek mohou jen registrovaní. Prosím zaregistrujte se nebo se přihlašte!

Komentáře

avatar
pjek Datum: 16.08.2017 Čas: 21:21

Vojáčkovi v záloze: Pokud bych někoho kritizoval, musel bych stvořit něco lepšího. O uměle kašírovaném zisku zbrojovek před plyšákem stejně jako v mnohých civilních podnicích toho vím dost z vlastních analýz, byly převážně z civilního prostředí včetně pézetek a civilní strojařiny.

avatar
pjek Datum: 16.08.2017 Čas: 21:12

Hlubokosklon před tímto autorem a jeho dílem. Málokdo se dnes seriozně zabývá předlistopadovou ekonomikou. Mnoho k té výrobě nemohu říci, rozhodně jsem tehdy spíš chránil přírodu než socialistickou vlast se zbraní v ruce. Nebýt tupé nomenklaturní marxisticko trockistické pseudoelity, mnohé "nedostatky reálného socialismu" jak se tehdy navzdory elitářům říkalo socioekonomickým problémům, měly své kupodivu i efektivní řešení. Tato řešení vznikala spontánně jako prvek adaptace na nesmyslné řízení a jeho důsledky, kdy tvrdě prosazované plnění plánů ukazovalo jejich zdrojovou nedostatečnost a organizační neschopnost.

avatar
Flader Datum: 16.08.2017 Čas: 10:55

Presne tak som to myslel. To neplatí len pri tomto nákupe ale pri všetkých projektoch modernizácie (bojové vozidlá, vrtuľníky, stíhačky ...). Nákup vybavenia pre armádu bude vždy bohužiaľ v prvom rade politická záležitosť (tak to je za každej vlády). Môžme polemizovať, čo ej lepšie, kvalitnejšie... Vždy ale posledné slovo bude mať vláda ( a poslanci formou schválenia/neschválenia rozpočtu). Preto by armáda mala z toho, na čo ej práve politická vôľa sa snažiť získať to najlepšie možné. V tomto prípade by to Corsac bol.

avatar
mikojan29 Datum: 16.08.2017 Čas: 09:44

Flader

Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. Patria/Rosomák je kvalitatívne lepší, ale ako píšeš, naťahovať sa s Poliakmi a nakoniec z toho nič nebude a ani z toho nič nezískame, tak to radšej Pandúra.
Hovorí sa o nejakom upgrade Pandúra, ale informácie som zatiaľ nenašiel. Chcelo by to lepšiu základnú balistickú ochranu celého vozidla a aj lepšiu motorizáciu.

avatar
Flader Datum: 15.08.2017 Čas: 12:10

Než sa stále s Poľskom naťahovať a dohadovať, tak radšej nech sa už nakúpia vozidlá Corsac. Už včera bolo neskoro začať konečne riešiť obmenu techniky. Viackrát som už čítal, že Corsac má mať oproti Panduru II viacero zmien (Nemyslí vežu :D) vie niekto bližšie info?

avatar
mikojan29 Datum: 15.08.2017 Čas: 10:50

K tomu článku o Rosomakoch:

Poliaci argumentujú, že nechcú stratiť pracovné miesta, preto sa zatiaľ nenašla zhoda na výrobu Scípií a opravu Dán. Sami sa pripravujú o zákazky. Vietor veje od novej poľskej vlády, ktorá má trochu iný pohľad na vec ako sa deklarovalo predtým.
Rosomák sa mi páči viac ako Pandur, ale pri týchto podmienkach bude lepšia a ekonomickejšia verzia Pandur. Karty ešte môže zamiešať aj iná ponuka, ale myslím, že ich asi veľa nebude.

avatar
vojáček v záloze Datum: 15.08.2017 Čas: 10:46

To není analýza, ale ideologický kompilát. Spolu s předcházejícím Horáčkovským PRkem,ač to tak nemuselo být zamýšleno, tvoří de facto prolog předvolebního boje.

Předně, autor plácá páté přes deváté. Coby typický pravicový ideologický sekerník s intelektuálním rozhledem malého kapitalisty, to jest: kapitalisty - příštipkáře či drobného živnostníka, snaží se marně míchat, ke své vlastní frustraci, co míchat nelze. Kapitalistovu posedlost soukromým ziskem se strategickým myšlením národohospodáře. Kapitalistovo ignorování všeho, co nepřináší jemu soukromý zisk, s poctivou snahou národohospodáře prospět komunitě, která jej zplodila.

Nemám čas ani chuť, ananalyzovat text, jenž analýzu předstírá a proto jen pár poznámek.

1) autor přiznává, že čs. zbrojovky přinášeli svému majiteli zisk. Přesto tvrdí, že ta výroba musela být dotována čs. zemědělstvím. To je neslučitelné samo o sobě. Krom toho si nedovedu představit, jak by bylo možno dotovat náročné technologické výroby prodejem mouky a zeleniny. Sluší se také připomenout, autorovi i diskutérům, kteří píší o zbrojní výrobě, která ohlodala státní rozpočet "až na dřeň", že čs. rozpočet byl trvale v černých číslech. Rozpočet současného státu je naopak trvale v číslech červených. Tak nevím, kdo co nezvládá a kdo co ohlodal.

2) dotování "neefektivních" podniků podniky efektivními - to není cosi, co by bylo vlastní pouze socialismu. Každý koncern, ví každý skutečný kapitalista, kapitalista co není příštipkář a má rozhled, že každý koncern se skládá z menších podniků, ziskových, méně ziskových a podniků dotovaných. Například Vítkovice provozovaly vlastní elektrárnu a vlastní skladové hospodářství. Ani to ani ono nebylo ziskové. Ovšem efektivita se neměří pouze prvoplánovou ziskvostí.

Dotování méně efektivního bylo provozováno i ve starších dobách, včetně dob feudálních a ještě starších. Jak se oblast osídlení českých zemí šířila z nížin a povodí řek na výše položená místa a do hor, byla časem obdělávána i půda, kterou obdělávat bylo složité. Majitel půdy dotoval tuto činnost celá staletí, jen někdy došlo o opuštění toho či onoho kousku země.

3) jedině kapitalista, prý, se umí postarat o svůj podnik. Žvást, který byl vymyšlen a rozšířen proto, aby bylo možno zdůvodnit politiku ničení a rozkrádání veřejného majetku. Ano, kapitalista se umí postarat, ale ne o svůj podnik (viz Bakala a těžba uhlí) ale pouze o svůj zisk. Komunita ke svému správnému rozvoji potřebuje spoustu věcí, do kterých je potřeba investovat, často s výhledem na několik desetiletí dopředu, aniž by byla vidět nějaká jasná finanční odměna pro investora. A pokud ano, tak ne hned. Stavíme průmysl, kapitalista vidí jen kšeft a prachy. Národohospodář vidí mnohem více. Jak kultivovat lidský kapitál, například, jak zapojit a využít každého člena společnosti. Tomu společenský správe říká investice. Kapitalsta společenským správcem být nemůže a nechce. Pro pro něj nejde o investici, ale o projídání bohatství lůzou. A bohatství, jak nám je stále dokola připomínáno všemi pravocovými stranami, vzniká pouze a výhradně soukromým podnikáním. Nikdy jinak!

I kdyby čs. zbrojovky neměly kšefty, mohli být prostě zakonzervovány. Ale vy, pánové pravicoví sekerníci jste dělali to jediné, co doopravdy umíte. Rozkrád..pardon, privatizovat a ničit co nelze zprivatizovat. Hlavně to nedotovat. Proboha, hlavně to ne.

Všechno jste poslali do kytek, ano vy jste to udělali a to ze dvou důvodů. Protože ty fabriky byly pomníky poctivé práce tří generací komunistů. Ty pomníky vy musíte ničit, jako Islámský stát ničí historické památky. A také proto, že vaši zahraniční lenní pánové, ti cizinci, kterým vy sloužíte nepotřebují konkurenci. Potřebují vazaly, vazaly tak slabé a bezmocné, aby poníženě škemrali o každý dolar, o každé euro.

Sovětský svaz byl dominantní, ale nikdy neusiloval o zničení našeho národního hospodářství a představitelé komunistické strany, ani se zbraní u hlavy po roce 1968 nikdy neklesli tak hluboko jako vy.

Vláda komunistické strany nebyla prosta chyb. Komunisté porušovali své vlastní zákony, například. Ale byla to politická vláda. To co nám vládne po roce 1990 politickou vládou není. Je to vláda kriminálníků utržených ze řetězu.

Tak k..a hurá k volbám.
How, domluvil jsem!

avatar
Flader Datum: 14.08.2017 Čas: 22:35

Samozrejme že to stopla naša strana. Ale po tom, čo sa v Poľsku zmenila garnitúra a zrazu by ten nákup vyzeral len tak, že SK by kupovalo poľské stroje (dalo prácu poľskej fabrike) ale slovenské firmy okrem dodávky veží by z toho nemali nič. Tu si treba uvedomiť, že niekdajší výrobca DÁN je v podstate stále firmou patriacou MO SR...

Zatiaľ je nejako ticho, len v návrhu početných stavov na budúci roku už je počet bojových vozidiel pechoty navýšený o 10 kusov, čo by počtom sedelo na ten návrh na nákup 8x8 a 4x4. V pláne bolo rozhodnúť o nákupe do konca roka definitívne a prvých 10 KBVP malo prísť už na budúci rok.

avatar
Nesher Datum: 14.08.2017 Čas: 22:25

Flader
Pokud si přečtete ten článek na Defence24.pl, tak tam se za důvod neuskutečnění transakce označuje slovenská strana.
Když už se o tom bavíme, jsou nějaké novější informace o připravovaném tendru? Předpokládám, že vzhledem k tomu, že CSG je částečně slovenská firma, tak největším favoritem je Corsac.

avatar
Flader Datum: 14.08.2017 Čas: 22:15

Keby boli Poliaci splnili vtedy svoju časť dohod, tak Scipio už mohol jazdiť. Bohužiaľ iba ukázali, že sa hrajú iba na vlastnom piesočku a riešiť s nimi nejaké spoločné zbrojné projekty (Aspoň pri súčasnej vláde) nieje najlepší nápad. Nenapadá ma ani jeden spoločný projekt SK+Poľsko, resp. CZ+Poľsko ktorý by bol dotiahnutý do konca.

avatar
Nesher Datum: 14.08.2017 Čas: 18:25

Předem se omlouvám za off topic příspěvek, ale vzhledem k tomu, že se celá disku nedrží tématu si to snad mohu dovolit.
Poláci stále věří, že Scipio je preferované řešení ve slovenském tendru na OT 8x8. http://www.defence24.pl/634158,po-spo-rosna-szanse-na-sprzedaz-rosomakow-na-slowacje

avatar
Flader Datum: 14.08.2017 Čas: 12:38

Toto napadlo aj mňa. 5 "starých práporov" + 23. a ISTAR. Aj keď pri týchto dvoch sa dozvedieť nejaké informácie tak je úloha pre Colomba. ISTAR je momentálne tajomnejší ako 5.PŠU, okrem toho, že by mali mať vo výzbroji BRENy a tie modernizované Svatavy tak nieje takmer žiadne info.
23. je na tom podobne. Napríklad nikde som sa nedozvedel v akom štádiu je jeho výstavba teraz a aká je plánovaná štruktúra...
Počítam, že s tým prípadným tankovým práporom to bude to isté.

avatar
saracen Datum: 14.08.2017 Čas: 12:31

Flader
Tak potom asi protitankovým kompletom nazývajú výzbroj pre celý prápor a v tom prípade to sedí, lebo v súčasnosti máme sedem práporov. Inak zabudol som na roty bojovej podpory každého z tých 5 starých práporov, kde je protitanková čata taktiež vyzbrojená konkurzom, takže samotných konkurzov je vo výzbroji určite minimálne dvojnásobný počet.

avatar
Flader Datum: 14.08.2017 Čas: 12:02

Myslím že sa nevyraďujú. Ten početný stav sa pri nich nemenil.

avatar
saracen Datum: 14.08.2017 Čas: 08:28

Flader:
To že je to konkurz viem, len mi nejdu tie počty. Pokiaľ viem tak kompletom je označované odpaľlovacie zariadenie a samotné rakety + iné zariadenia na neviem čo. Ide o to, že v čate palebnej podory mechroty sa nachádzajú 2 ks konkurzov. Takže len v jednom mechprápore je 6 ks. Práporov teda tých starých je 5 a matematicky teda 28 ks konkurzov, mimo tankovej roty v zmiešanom prápore v Trebišove.
Možno ich vyradzujú a do konca obdobia ktorého sa týka ten materiál ich zostane iba 7 kompletov, ale bez adekvátnej náhrady, ťažko povedať.

arr