ANALÝZA: Efektivita zbrojárskej výroby na Slovensku za čias budovania socializmu

BVP-1 Československé lidové armády; ilustrační foto / Tony Hisgett; CC BY 2.0

Na Slovensku je u značného počtu obyvateľov predstava o tom, že bola za socializmu u nás obrovská zbrojárska výroba, ktorá zarábala ťažké peniaze a po roku 1989 nám ju Česi zlikvidovali a Slováci majú preto dodnes vysokú nezamestnanosť. Symbolom tohto procesu je samozrejme bývalý prezident Havel. Preto je treba sa pozrieť do minulosti ako to bolo a či je to pravda, alebo len hlboko zakorenený mýtus.

Ťažký proces výstavby

Zavádzanie výroby vojenského materiálu podľa sovietskych licencií v ČSR podstatne ovplyvnili závery zasadnutia ÚV KSČ z februára 1951, kedy sa rozhodlo, že sa budú využívať hlavne sovietske licencie. Na ich základe Predsedníctvo ÚV KSČ prijalo uznesenie o urýchlenom prezbrojení čs. armády a obnove čs. zbrojného priemyslu a spracoval sa do podoby „Plánu maximálnej výroby v rokoch 1951-1953“ Ten sa síce nepodarilo plniť, ale i tak znamenala výrazný rast kapacít na výrobu zbraní hlavne na Slovensku. Slovensko sa považovalo za bezpečné zázemie pre výrobu pre hrozbu náletov silného amerického bombardovacieho letectva.

Vzhľadom na rýchly nárast výkonov bombardovacích lietadiel to však bola do značnej miery len iluzórna ochrana. Začiatkom 50-tich rokov americké prieskumné verzie bombardovacích strojov, ako napr. RB-47 bez problémov prenikali hlboko do vzdušného priestoru ZSSR a i nad naším územím bez problémov pôsobili prieskumné lietadlá NATO. Postupne sa síce protivzdušná obrana štátov Varšavskej zmluvy zlepšovala, ale v prípade konfliktu boli naše zbrojovky zraniteľné rovnako ako tie v Čechách. To však nič nemenilo na orientácii na ťažkú vojenskú techniku na slovenskom území.

Socialistické štáty do svojho zbrojárskeho priemyslu mohutne investovali a rozširovali výrobu moderných zbraní. Teoreticky je plánované hospodárstvo výhodné pre špeciálnu výrobu, pre možnosť jednoducho direktívneho systému, kde nie je problém uprednostniť vybraný podnik či priemyselné odvetvie i na úkor zvyšku ekonomiky.

Ale v praxi sa znovu potvrdilo, že systém centrálneho plánovania s úradne stanovenými cenami nie je dostatočne pružný na meniace sa podmienky. Úplne systém direktívneho plánovania zlyhával pri nevyhnutných kooperáciách v rámci Varšavskej zmluvy (VZ) a Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Problémy nekonvertibilných mien, fiktívnych a nereálnych menných kurzov so západnými voľne zmeniteľnými menami i zložité používanie tzv. konvertibilného kurzu boli také isté ako i v civilnom sektore.

Dozor veľkého brata

Pre netrhové podmienky neexistovala možnosť porovnávania vzájomných nákladov ani medzi krajinami VZ. To však bolo už zámerom sovietskej stratégie, aby mohli jednotlivé štáty VZ oponovať pri sovietskych tlakoch len individuálne bez koordinácie.

Sovietsky tlak mal podobu „Doporučenia o stave ozbrojených síl a ich výzbroje“, ktoré vydávalo Hlavné velenie Varšavskej zmluvy jednotlivým krajinám na príslušnú päťročnicu. Doporučenie, spresňujúce ročnými protokolom, stanovovali počty osôb, techniky, zväzkov a útvarov. Dopracovanie rozpočtovej a finančnej stránky bolo výhradnou záležitosťou príslušného štátu.

Pri problémoch s realizáciu sa rokovalo na najvyššej úrovni o redukcii požiadaviek či o odklade realizácie. V 80-tich rokoch sa pre napätie v rámci VZ a ekonomickými problémami mnohé požiadavky jednoducho neplnili.

Zahraničný obchod s vojenskou technikou bol pre Československo vždy s plusovým saldom (príloha č.1)

Príloha č. 1 – Zahraničný obchod s vojenskou technikou 1952-1990 ( vmil. Kčs obchodnej parity)

Obdobie

1952-1955

1956-1960

1961-1965

1966-1970

1971-1975

1976-1980

1981-1985

1986-1990

Socialistické krajiny

Export

2 151

3 238

5 325

9 151

12 000

15 000

25 200

33 400

Import

   

5 195

6 282

9 400

12 200

20 500

30 300

Saldo (+ )

   

130

2869

2600

2800

4700

3100

Ostatné krajiny

Export

273

1 795

1 087

2 865

3 400

4 700

12 000

7 600

Import

8

17

33

52

200

300

400

400

Saldo (+ )

265

1 778

1 054

2 813

3 200

4 400

11 600

7 200


Náklady na zbrojný priemysel

Rast vojenských výdajov bol spočiatku pomalý, hlavne v 50-tich rokoch, kedy sa ešte využívalo veľké množstvo ukoristenej nemeckej vojenskej techniky. Z tohto obdobia je dosť málo relevantných štatistických informácií, ale nárast nákladov nebol výrazný. Náklady na obranu a bezpečnosť sa pohybovali okolo 2 % HDP.

Postupný nárast začal hlavne až po vstupe ČSR do Varšavskej zmluvy, kedy ZSSR tlačil na nárast zbrojenia hlavne na hraničné krajiny so západným blokom – t.j. ČSR, Poľsko a NDR. Nárast kapacít bol však pozvoľný a prejavil sa hlavne až od 60-tich rokoch (Príloha č. 2).

V 60-tich rokoch postupne narastala zbrojná výroba a tento trend prerušil až po roku 1968, kedy rozmiestnenie mohutných sovietskych vojsk o niečo znížilo potrebu výstavby čs. armáda. Okrem toho čs. strana financovala i sovietske okupačné vojská.

Uvedené náklady je treba brať s určitou rezervou, lebo niečo pre ozbrojené sily sa čerpalo i z iných kapitol, ktoré je ťažšie identifikovať, hlavne v 80-tich rokoch, kedy sa stupňovala studená vojna a armáda mala problémy s financovaním rastúcich požiadaviek. Slovenská republika mala na zbrojnej výrobe viac ako polovičný podiel (příloha č.3). V roku 1989 už dosahovala okolo 60 %. (príloha č.4).

Príloha č.2 – Rozpočtové výdaje na obranu, vojenské výdaje a podiel rozpočtových  výdajov na obranu na národnom dôchodku a štátnom rozpočte ČSSR, 1961-1989 (ml.Kčs) v bežných cenách:

Rok

Rozpočtové výdaje na obranu

Z toho vojenské výdaje (MNO)

HDP

Podiel výdajov na obranu na HDP (%)

Výdaje štátneho rozpočtu

Podiel výdajov na obranu (%)

1961

9 841

9 011

172 021

5,72

111 915

8,79

1962

10 816

9 920

175 378

6,16

123 201

8,78

1963

11 821

11 013

172 883

6,83

125 815

9,39

1964

11 990

11 021

169 713

7,06

130 318

9,20

1965

10 270

10 001

173 519

6,16

116 138

9,21

1966

10 910

10 296

195 576

5,57

154 795

7,04

1967

12 875

12 103

233 992

5,50

147 193

8,74

1968

15 062

13 890

257 797

5,84

151 393

9,94

1969

18 007

15 624

293 717

6,13

176 942

10,17

1970

18 997

16 233

312 959

6,07

194 313

9,77

1971

19 806

16 900

327 915

6,03

148 043

13,37

1972

20 470

17 543

346 333

5,91

143 318

13,38

1973

21 056

17 750

363 204

5,79

157 705

13,35

1974

21 989

18 715

380 663

5,77

175 389

12,53

1975

22 233

19 045

409 970

5,42

273 774

8,12

1976

23 077

19 714

418 182

5,51

290 071

7,95

1977

24 014

20 633

414 990

5,78

278 301

8,62

1978

23 988

20 801

348 015

5,47

283 912

8,44

1979

25 102

21 866

460 667

5,44

292 403

8,58

1980

25 941

22 582

486 281

5,33

304 182

8,52

1981

27 353

23 045

472 003

5,79

207 823

13,16

1982

27 710

23 999

496 035

5,58

314 046

8,82

1983

29 430

24 851

507 325

5,80

213 598

13,77

1984

33 508

30 066

541 461

6,18

222 373

16,06

1985

31 491

27 808

559 974

5,62

233 402

13,49

1986

32 250

29 750

570 064

5,65

235 226

13,71

1987

34 185

30 385

587 056

5,82

245 191

19,94

1988

37 727

32 877

606 269

6,22

258 400

15,60

1989

38 675

35 062

619 405

6,25

263 107

14,70

Príloha č.3 – Podiel Slovenska na špeciálnej výrobe v rokoch 1971-1989

 

ČSFR

SR

podiel SR

 

mld. Kčs

mld. Kčs

%

1971-1975

54,1

28,4

52,5

1976-1980

77,2

42,6

55,2

1981-1985

116,2

65

55,9

1986-1989

102,6

57,4

55,9

1971-1989

350,1

193,4

55,2

Príloha č.4

Subjekty zbrojného výskumu a vývoja na Slovensku (1950-1989)

Konštrukta Trenčín

ZTS VÚHYN Dubnica nad Váhom

ZTS EVÚ Nová Dubnica

VÚVT Žilina

ZTS VVÚ Martin

VÚ 080 Liptovský Mikuláš

ZTS VVÚ Košice

ZTS VVÚ Komárno

 

Subjekty zbrojnej výroby na Slovensku (1950-1989)

ZTS Dubnica nad Váhom

ZVS Dubnica nad Váhom

PS Považský Bystrica

 + ZTS Martin

 + ZTS Námestova

 + ZTS Prakovce

 + ZTS Lučenec

 + ZTS Hliník

 + ZTS Malacky

 + ZTS Trstená

Tesla Liptovský Hrádok

Tatra Vagónka Poprad

Vihorlat Snina

VVS Košice

PPS Detva

 + Závod Krupina

 + Závod Vlkanová

 + Závod Lučenec

 + Závod Tisovec

 + Závod Hriňová

 + Závod Rimavská Sobota

ZVT Banská Bystrica

Tatra Bánovce nad Bebravou

Tesla Vráble

Slovenské Lodenice Komárno

ZVS Meopta Bratislava

Kablo Malacky

 


Efektivita špeciálnej výroby

Jedna vec boli náklady na špeciálnu výrobu, druhá vec bola efektivita využitia. Prejavovali sa nedostatky plánovanej ekonomiky na každej úrovni. Licenčná výroba tanku T-34/85 bola spojená s obrovskými nedostatkami a katastrofálnou kvalitou počiatočnej výroby. Tá začala v Čechách v ČKD Sokolovo, ale postupne sa preniesla od roku 1952 na Slovensko.

Plne však bola zvládnutá až v roku 1954. Zavedenie tankovej výroby bol bezpochyby veľký organizačný výkon, ale faktom je i to, že v roku 1954 bol už tank T-34/85 zastaraný a bol v pomerne krátkom čase (v roku 1957) nahradený novým tankom T-54A, ktorý predstavoval vo svojej dobe svetovú špičku a udával smer vývoja tankovej techniky i u štátov NATO.

Hlavnou príčinou zbytočne vynaložených prostriedkov pri vývoji bolo nedostatočná koncepcia zbrojných vývojov, ktoré ovplyvňovala neznalosť progresívnych zmien techniky, najmä nedostatočná znalosť a väzby na rozvoj vojenskej techniky ZSSR. Vývojári v ČSR sa museli zoznamovať s vývojom v špeciálnej technike prostredníctvom odborných západných časopisov.

V praxi sa to prejavovalo riešením vývoja systémov, ktoré boli už vyvinuté, alebo ktorých vývoj už nemal zmysel pre pokrok v iných oblastiach. Konštrukta Trenčín, najväčšie vývojové stredisko zbrojárskej výroby, tak riešila v rokoch 1952-1955 zbytočne nový protilietadlový kanón, hoci sa v ZSSR už pripravovala výroba protilietadlových riadených striel. Samozrejme takých prípadov bolo veľa.

V mnohých prípadoch však bolo zastavenie úspešných čs. zbrojných projektov len jednoduchým odstavením konkurencie zo strany sovietskej strany pomocou politickej línie.

Okrem značných finančných strát prinášala táto nízka efektivita i značné morálne straty, lebo pre mnoho vysokokvalifikovaných a motivovaných pracovníkov sa strácal zmysel práce. Tieto problémy boli i predmetom oficiálnych odborných konferencií, ktoré často išli proti straníckej línii komunistickej strany a boli i súčasťou oficiálnych dokumentov, kde podniky kritizovali nedostatky v plánovaní v rámci RVHP. Štátni úradníci však reálne nedostatky „riešili“ hlavne prenasledovaním „rozvracačov“ zabehnutých poriadkov.

Príloha č. 5 – Výroba ťažkej obrnenej techniky na Slovensku (1952-1991):

Technika

Výroba

Počet

 

ČSSR*

 

Export-soc.štáty

Export-nesoc.štáty

?

typ

rok

ks

ks

podiel

ks

podiel

ks

podiel

ks

T-34/85

1952-1956

1785

706

687

38.49%

673

37.70%

425

23.81%

 

SD-100

1954-1957

641

355

55.38%

125

19.50%

161

25.12%

 

VT-34

1959-1963

285

285

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

MT-34*

1962-1963

65

65

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

JT-34

1962-1966

79

78

98.73%

1

1.27%

0

0.00%

 

T-54A

1957-1961

1149

1149

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

T-54AR

1961-1964

1176

1100

93.54%

76

6.46%

0

0.00%

 

T-54ARK

1961-1963

125

125

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

T-55

1964-1967

1129

687

60.85%

442

39.15%

0

0.00%

 

T-55A

1967-1982

6299

1416

22.48%

2511

39.86%

2368

37.59%

4

T-55AK

1970-1980

900

90

10.00%

65

7.22%

745

82.78%

 

VT-55

1968-1983

2127

440

20.69%

1106

52.00%

581

27.32%

 

MT-55

1969-1983

1461

213

14.58%

1056

72.28%

190

13.00%

2

MT-55 podvozok

1968-1980

458

0

0.00%

458

100.00%

0

0.00%

 

JVBT-55

1971-1983

688

0

0.00%

500

72.67%

188

27.33%

 

T-72

1981-1985

556

303

54.50%

253

45.50%

0

0.00%

 

T-72M

1985-1986

251

176

70.12%

25

9.96%

50

19.92%

 

T-72MK

1985-1986

26

18

69.23%

8

30.77%

0

0.00%

 

T-72M1

1986-1991

912

276

30.26%

110

12.06%

514

56.36%

12

T-72M1K

1987-1989

37

13

35.14%

7

18.92%

17

45.95%

 

VT-72B

1988-1991

101

51

50.50%

50

49.50%

0

0.00%

 

OT-810

1959-1962

1130

1130

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

OT-810/R2

1961-1962

320

320

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

OT-62

1962-1972

2231

590

482

21.60%

127

5.69%

1622

72.70%

 

OT-62R

1962-1972

236

213

90.25%

22

9.32%

1

0.42%

 

OT-62D

1962-1972

86

86

100.00%

 

0.00%

 

0.00%

 

DTP-62

1962-1972

88

65

73.86%

 

0.00%

23

26.14%

 

BVP-1

1968-1987

17295

1998

11.55%

12206

70.58%

3091

17.87%

 

BVP-1K

1981-1989

402

97

24.13%

305

75.87%

0

0.00%

 

BVP-1P

1987-1988

150

0

0.00%

150

100.00%

 

0.00%

 

BVP-1PK

1987-1988

27

0

0.00%

27

100.00%

 

0.00%

 

AMB-S

1985-1989

256

16

6.25%

0

0.00%

240

93.75%

 

VPV

1985-1989

253

120

47.43%

133

52.57%

0

0.00%

 

BÚRKA3

1987

15

15

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

BPzV  

1988-1989

201

201

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

MP-31

1984-1988

160

8

5.00%

152

95.00%

0

0.00%

 

PRAM/S

1989

12

12

100.00%

0

0.00%

0

0.00%

 

BVP-2

1987-1989

344

252

73.26%

92

26.74%

0

0.00%

 

DANA

1970-1989

672

408

60.71%

237

35.27%

27

4.02%

 

RM-70

1970-1989

830

456

54.94%

229

27.59%

145

17.47%

 

RM-70/85

1985-1992

86

0

0.00%

66

76.74%

20

23.26%

 

SPOLU

 

45044

13533

13406

29.76%

21212

47.09%

10408

23.11%

18

* Okrem tankov MT-34 bolo vyrobených 61 samostatných mostoviek PM-34 na podvalníkoch. Nebolo vyrobených 126 tankov MT-34!; *ČSSR – technika prevzatá armádou, ak sú v tabuľke dve miesta, časť techniky bola obratom exportovaná a do armády bola zaradená len formálne

Na Slovensku sa vyrobilo v období 1952-1989 takmer 45 tis. obrnených vozidiel, čo z nás robilo lídra medzi výrobcami tejto techniky, hneď za veľmocami (príloha č.5).

V tejto mase techniky boli tri hlavné skupiny zákazníkov. Československá ľudová armáda bola veľkým zákazníkom, ktorý odoberal takmer tretinu produkcie, skoro polovica šla na export do socialistických krajín (príloha č.6) – hlavne v rámci Varšavskej zmluvy a zvyšok, zhruba pätina išla na export do nesocialistických, hlavne rozvojových krajín (príloha č.7). Treba dodať, že predstavené tabuľky udávajú, kde skončila vybraná vojenská technika ako nová z pohľadu ekonomiky – t.j. kto za ňu zaplatil, resp. mal zaplatiť.

Exportné dodávky boli často vybavované tak, že technika bola stiahnutá zo zásob armády po veľmi krátkom čase a jej dodanie do stavu československej armády (ČSA) bolo preto len formálne a reálne tam ani neslúžila, maximálne bola krátko uložená. Armáde vrátili vynaložené prostriedky.

Týka sa to len novej techniky dodané prakticky vždy súčasne s výrobou danej techniky na Slovensku a dôvody súviseli s potrebou rýchlo vyplniť nejaký zmluvný, ktorý nebol schopný naplniť výrobca (prípad T-34/85 a OT-62 v tabuľke č.5). Treba však dodať, že úplne presný rozsah zahraničných dodávok sa určuje dosť ťažko, autori sa značne rozchádzajú.

Príloha č. 6 – Export ťažkej obrnenej techniky zo Slovenska do socialistických krajín (1952-1991):

Technika

ZSSR

Poľsko

Bulharsko

Rumunsko

NDR

Juhoslávia

Maďarsko

Spolu

T-34/85

 

 

238

335

 

 

100

673

SD-100

 

 

65

60

 

 

 

125

JT-34  

 

1

 

 

 

 

 

1

T-54AR

 

 

 

 

 

 

76

76

T-55

 

 

 

 

375

42

25

442

T-55A

 

 

 

118

1362

492

539

2511

T-55AK

 

 

 

17

30

18

 

65

VT-55

680

 

 

14

251

26

135

1106

MT-55

935

 

17

6

 

98

 

1056

MT-55 podvozok

 

 

 

 

458

 

 

458

JVBT-55

200

 

 

 

118

151

31

500

T-72

 

 

76

 

134

 

43

253

T-72M

 

 

 

 

25

 

 

25

T-72MK

 

 

 

 

5

 

3

8

T-72M1

 

 

16

 

91

 

3

110

T-72M1K

 

 

 

 

5

 

2

7

VT-72B

45

 

 

 

3

 

2

50

OT-62

 

126

 

 

 

1

 

127

OT-62R

 

22

 

 

 

 

 

22

BVP-1

10096

1297

 

 

813

 

 

12206

VPV

125

 

 

 

8

 

 

133

BVP-1K

136

 

 

 

142

 

 

305

BVP-1P

 

 

 

 

150

 

 

150

BVP-1PK

 

 

 

 

27

 

 

27

MP-31

133

11

 

 

8

 

 

152

BVP-2

 

62

 

 

30

 

 

92

DANA

126

111

 

 

 

 

 

237

RM-70

 

 

 

 

229

 

 

229

RM-70/85

 

30

 

 

36

 

 

66

Spolu

12476

1660

412

550

4300

828

959

21 212

Príloha č.7 – Export ťažkej obrnenej techniky zo Slovenska do nesocialistických krajín (1952-1991):

Technika

Jemen

Egypt

Sýria

Lybia

Irán

Irak

Alžírsko

Sudán

Maroko

India

Zimbabwe

Spolu

T-34/85

30

275

120

 

 

 

 

 

 

 

 

425

SD-100

 

125

36

 

 

 

 

 

 

 

 

161

T-55A

 

420

951

905

 

 

 

 

 

92

 

2368

T-55AK

 

10

380

348

 

 

 

 

 

7

 

745

VT-55

 

22

359

83

 

 

5

 

 

112

 

581

MT-55

 

 

30

50

 

8

4

 

 

 

98

 

190

JVBT-55

 

 

61

50

 

74

3

 

 

 

 

188

T-72M

 

 

50

 

 

 

 

 

 

 

 

50

T-72M1

 

 

199

119

 

90

106

 

 

 

 

514

T-72M1K

 

 

9

 

 

 

8

 

 

 

 

17

OT-62

 

810

 

 

 

465

 

19

28

300

 

1622

OT-62R

 

 

 

 

 

 

 

1

 

 

 

1

DTP-62

 

 

 

 

 

 

 

1

2

20

 

23

BVP-1

 

 

1275

666

400

750

 

 

 

 

 

3091

AMB-S

 

 

240

 

 

 

 

 

 

 

 

240

DANA

 

 

 

27

 

 

 

 

 

 

 

27

RM-70

 

 

 

145

 

 

 

 

 

 

 

145

RM-70/85

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

20

20

Spolu

30

1662

3710

2393

400

1387

126

21

30

629

20

10 408

Je to spôsobené i tým, že často ZSSR presúval plnenie dodávok i na svojich socialistických satelitov a tým značná časť i zbraní vyrobených na Slovensku bolo dodané cez kontrakty ZSSR. V prípade výroby na Slovensku to bol hlavne prípad bojových vozidiel pechoty.

Je problém vysledovať presný rozsah dodávok i do ZSSR. Udáva sa väčšinou číslo od 5100 ks po „približne 10 tisíc“. Nakoľko môj otec sa zúčastnil ceremoniálu odovzdávania 10 tisíceho kusu BVP-čka, kde dostal vyznamenanie „Vzorný pracovník podniku“ s dátumom 19.10.1988 (príloha č.8), tak sa dá dokázať, že dodávky boli skutočne cez desať tisíc ks.

Príloha č.8

Diplom udeľovaný pracovníkom pri príležitosti odovzdania jubilejného desaťtisíceho vozidla radu BVP do ZSSR v ZŤS Dubnici nad Váhom

Inokedy sú pomerne presné čísla dodávok zbraní do jednotlivých krajín, dokonca sa mnohí autori zhodujú, ale matematicky tie čísla nesedia s počtom vyrobených kusov danej techniky a to často smerom hore! Preto je nutné brať predmetné počty techniky s určitou rezervou nie len tu, ale i vo všetkých zdrojoch. Bez udania konkrétnych primárnych dokumentov je nutné brať každého autora skepticky.

Dôležité sú reálne dodané počty techniky a nie len zmluvné dodávky, ktoré mohli byť na jednej strane krátené (napr. zlou platobnou disciplínou odberateľa), alebo naopak rozšírené (dodatkom, ktorý sa už bádateľovi do rúk nedostal). Vzhľadom na to, že časť materiálov sa po roku 1989 znehodnotila, pamätníci nie sú v týchto prípadoch spoľahliví (ak vôbec žijú) a krajiny odberateľov majú nedostupné archívne zdroje (Sýria, Lýbia) je pravdepodobné, že úplnú istotu s počtom vyvezenej techniky do tej či onej krajiny nebudeme mať nikdy.

Ďalším problémom je to, že objednávateľ bol len formálny a technika bola obratom predaná tretej strane. Malo by sa to týkať napr. dodávky strojov BVP-1 do Iránu cez Sýriu v 80-tich rokoch.

Treba povedať, že v tabuľkách nie je uvedená použitá technika dodaná po dlhšej službe či uskladnení u ČSA. Táto nemala žiadny priamy vplyv na zbrojnú výrobu a často bola odpredaná za symbolické ceny, prípadne rovno zadarmo. Najväčšou dodávkou v rámci bezplatnej pomoci bola dodávka 93 tankov T-54AR pre Sýriu po prehratej vojne v roku 1973.

A aký bol ekonomický prínos pre Slovensko, resp. ČSSR ?

Odpoveď nie je taká jednoduchá ako by sa mohlo zdať. Dodávky pre vlastnú armádu samozrejme štátu nič nezarobia, maximálne môžu ušetriť náklady na nákup vlastnej techniky. Vývoz sa delil na dve časti. Vývoz do socialistických krajín, prevažne štátov Varšavskej zmluvy a do kapitalistických krajín. Cena sa určovala v rámci socialistického plánovania pomocou tzv. rozdielového ukazovateľa. Ten znamenal pomer medzi výrobnou a predajnou cenou.

Ak bol menší ako 1, tak znamenal exportné dotácie, napr. automobily Škoda sa v 80-tich rokoch vyvážali z rozdielovým ukazovateľom 0,6, čo znamenalo, že 40 % jej výrobnej ceny dotoval štát. Zmysel to malo samozrejme len v socialistickom netrhovom hospodárstve – išlo o valuty. Naopak napríklad vyvážený sofistikovaný elektronický pasívny pátrač TAMARA i jeho predchodca RAMONA mal rozdielový ukazovateľ 2,5. Približný obraz o týchto ukazovateľoch dáva príloha č.9.

Príloha č.9 – Rozdielové ukazovatele vývozu

Roky

1983

1984

1985

1986

1987

1988

1989

Vývoz do socialistických krajín

Civilná strojárenská výroba

1,24

1,29

1,32

1,36

1,35

1,27

1,33

Špeciálna technika

1,03

1,13

1,13

1,2

1,24

1,17

1,24

Vývoz do nesocialistických krajín

Civilná strojárenská výroba

1,02

1,02

1

1,03

1

1,06

1,1

Špeciálna technika

1,65

1,91

1,81

1,64

1,46

1,53

1,52

Cena pre spojencov mala byť stanovená podľa zásad dohodnutých v RVHP „očistená od „konjunkturálnych vplyvov“ a spriemerovaná na päťročné plánovacie obdobie. Existoval tlak u všetkých výrobkov vyrábaných na základe sovietskej licencie (a to bola väčšina ťažkej techniky vyrábanej na Slovensku) na to, aby úroveň týchto cien bola prispôsobená sovietskej cenovej hladine.

Nízke nákladové ceny obrovskej sovietskej zbrojnej produkcie bola formou tzv. doporučením Stálej komisie RVHP pre obranný priemysel vnucovaná všetkým členským krajinám. Celá výroba na základe sovietskych licencií sa tak stávala často stratová. Podľa vtedajších analýz čs. strany by mali byť ceny vyššie 1,7 – 3 krát. Toto však bol problém štátu, ktorý dorovnával cenu výrobcovi. Samotné výrobné podniky dostali zaplatené všetko v rátane zisku. Okrem toho mali výrobcovia špeciálnej techniky i iné výhody, napr. úprava normatívneho zisku či rýchlejšie odpisovanie majetku. Niet sa preto čo čudovať, že podniky sa snažili skôr rozvíjať „špeciál“ ako civilnú výrobu.

Len pri vývoze do kapitalistických krajín sa uplatňovali tržné princípy, lebo sa samozrejme na medzinárodnom trhu inak ani podnikať nedalo. Tam nebol teoreticky problém zarobiť vývozom pomerne kvalitných ťažkých zbraní.

V praxi sa však uplatňovali rôzne politicky motivované zvýhodnenia vybraných „priateľských“ režimov a to hlavne formou dlhodobých úverov poskytnutých čs. stranou, ktoré sa však často nesplácali a tak bol zisk viac menej iluzórny.

V praxi sa vyskytovali až absurdné prípady pomoci. V roku 1956 bol podpísaný kontrakt s Jemenom na dodávku zbraní za 87 mil. v rátane 15 ks tankov T-34/85 a 50 ks samohybných diel SD-100, ale ČSR malo dostať len 30 % tejto ceny a i tá mala byť splatená za 10 rokov s jednopercentným úrokom. Tento „výhodný“ obchod bol pridelený zo strany ZSSR a čs. vedenie ho muselo splniť i keď samo si bolo vedomé ekonomickej absurdnosti obchodu, resp. skôr daru. Okrem toho sovietska strana požadovala v rámci kontraktu i „poskytnutie širokej technickej podpory vo forme dodávok opravárenských kapacít, vyslanie čs. inštruktorov na výcvik a i dodanie výrobnej linky na výrobu ručných zbraní“.

Najväčšou starosťou bolo tento obchod utajiť pred ostatnými zákazníkmi, lebo takéto obchody si čs. strana veľmi dovoliť nemohla, hlavne po tom čo „priateľský“ Jemen uhradil len prvú splátku a tým platby skončili i napriek pokračujúcej vojenskej pomoci, ale už bez vývozu ťažkých zbraní. Treba dodať, že spôsob a čas planenia tejto zmluvy nie je jasné, pramene sú značne rozporné, ale na ilustráciu absurdnosti „lukratívnosti“ exportu v danom období to úplne stačí (rozsah reálne uskutočnených dodávok je však neznámy, pramene sa rozchádzajú – jeden z ďalších nejasných príkladov nášho exportu, v tabuľke č.6 je najčastejšie udávaný údaj dodávky 30 ks T-34/85).

Rozdiel efektivity vývozu sa dá ľahko demonštrovať podľa vývozu bojových vozidiel pechoty v rokoch 1981-1985. Do socialistických štátov sa ich vyviezlo asi 3 748 so stratou 1,24 mld. Kčs a do nesocialistických asi 1 318 ks a zisk bol 2,3456 mld. Kčs. Celkový zisk v siedmej päťročnici tak predstavoval 1,105 mld. Kčs.

Najlepším zákazníkom našich ťažkých zbraní bola jednoznačne Líbya, ktorá bola z krajín rozvojového sveta z dôvodu ropného bohatstva najsolventnejšia. Koncom 80-tich rokov však i tento zákazník prestával byť plne spoľahlivý a mal problém s platbami za dodané zbrane.

Platobná disciplína mnohých našich veľkých odberateľov bola nízka a v koncom roku 1990 boli už mnohí naši odberatelia mali už veľké pohľadávky po lehote splatnosti. Hodnota celkových vývozných pohľadávok ČSSR v roku 1990 bola pri niektorých krajinách veľmi vysoká: Sýria – viac ako 1 mld. USD (z toho špeciál 750 mil. USD), Irak – 400 mil. USD, Líbya – 156 mil. USD, Alžírsko – 37 mil. USD.

Prínos pre Slovensko

Ak chceme posudzovať prínos mohutnej výroby špeciálnej techniky pre Slovensko, resp. Československo, tak by sme mali analyzovať finančné výsledky špeciálnej výroby. Napriek plánovanej ekonomike je však realita taká, že je veľký problém získať relevantné čísla. Je to až neuveriteľné, ale autori, čo skúmajú túto oblasť tak sa zhodujú, že do roku 1971 to nie je ani možné! Jednoducho pre to nie sú podklady.

Pôvodne všetky zdroje zo zahraničnej obchodnej činnosti so zbraňami plynuli do štátneho rozpočtu a všetky potreby obranného priemyslu boli dotované. Platil teda princíp priameho vzťahu zahraničnej výmeny zbrojného tovaru k štátnemu rozpočtu. Zmena nastala až v roku 1967 s prijatím tzv. novej sústavy riadenia národného hospodárstva.

Príloha č.10 Vzťah zahraničnej obchodnej činnosti so zbraňami ku štátnemu rozpočtu (v mil. Kčs)

Ukazovateľ

1971‐1980

1981‐1990

Odvody do štátneho rozpočtu

4 025

6 205

  + z výsledkov hospodárenia

2172

3 208

  + ostatné odvody

1853

2 997

Dotácie zo štátneho rozpočtu

975

650

Výsledný vzťah ku štátnemu rozpočtu

+3 050

+5 555

Základné vzťahy, charakterizujúce hodnotu výroby a rozsahu vynaložených štátnych zdrojov možno na makroekonomickej úrovni zostaviť až na obdobie 1971-1990 (príloha č.10). A i tieto čísla sú poplatné dobe. Napríklad mnohé náklady na vývoj vojenskej techniky boli skryté v rozpočtovej kapitole výskumu a vývoj a naopak zdroje na špeciálnu výrobu sa použili často i na civilnú výrobu. Štátny rozpočet odčerpával i značnú časť bilančného zisku formou dodatkových odvodov.

Často to bolo len zreálňovanie nereálnych plánov na konkrétnu realitu. Preto je možné síce sčítavať tieto nepresné čísla ... ale zaručený výsledok nie je istí a v podstate ani možný.

V zbrojárskom priemysle na Slovensku bolo zamestnaných veľa ľudí. Priamo asi 35 tisíc, ďalšie desiatky tisíc v nadväzujúcich odvetviach. Je faktom, že ich platové podmienky boli nadštandardné. Okrem základných platov bolo možné dostať výkonnostné štvrťročné prémie, ktoré boli k pomeru k platu určite motivujúce. Boli vo výške niekoľko sto korún čo pri platoch 2-3. tis. Kčs v 80-tich rokoch zaujímavé prilepšenie a okrem finančnej hodnoty boli formou diplomov (príloha č.11).

Príloha č.11

Diplom za dobré plnenie pracovných úloh. Bol spojený s vyplatením odmeny vo výške niekoľko sto korún, čo bola  v tom čase výrazné prilepšenie platu.

Tak isto bola možnosť si privyrobiť pomocou podávania zlepšovacích návrhov a to často i do výšky platu. Okrem peňazí a diplomov boli súčasťou ocenení i odznaky (príloha č.12). Samozrejmosťou však bolo nutnosť sa stranícky vzdelávať a osobné hodnotenia, ktoré sa týkali i súkromia, čo však nebolo špecialitou len zbrojárskeho priemyslu. Pracovníci museli podpisovať aj mlčanlivosť, nakoľko vojenský priemysel bol sprevádzaný veľkým utajovaním.

Príloha č.12

Doba sa mení

Niekedy nie sú dôležité ani tak konkrétne čísla, ale trendy. A trend bol koncom 80-tich rokoch jasný – pokles.

Najvyššie hodnoty vo vývoze i dovoze do boli dosiahnuté v roku 1986. Vrcholným bodom zbrojnej výroby v Československu bol však až rok 1987. Jej objem dosiahol cca 29,3 mld. Kčs, podiel výroby zbraní na celkovej strojárenskej výrobe Československa pohyboval v rozmedzí 10–11 %. Koncom 80-tich rokov sa úplne zmenila politická situácia na svete. Následkom pádu východného bloku „automaticky“ odpadlo 80 % trhov pre slovenské zbrojovky – t.j. vnútorný trh a krajiny socialistického bloku.

Pokles odbytu zbraní však už nastal skôr. V 80-tich rokoch sa zavádzali nové zbraňové systémy, ktoré boli síce výkonnejšie, ale i neporovnateľne výrobne náročnejšie a teda drahšie. Pokým výrobná cena tanku T-55A sa pohybovala okolo 2 miliónov Kčs, nový tank T-72 už stál cez 13 mil. Kčs. Už samotná armáda nevyhnutne plánovala obmedziť nákup novej techniky a modernizáciu riešiť i modernizáciou stávajúcej techniky – napr. tankov T-55A na štandard T-55AM1 a T-55AM2 „Kladivo“.

Veľký význam mala i Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorá už koncom roku 1988 definovala znižovanie konvenčných zbraní s naplnením do roku 1992. Tá razantne znižovala stavy ťažkej techniky čo uľahčilo rozpočtom krajín, ale ťažko postihlo výrobcov. Rozpadom bipolárneho sveta sa nákup v bývalých krajinách sovietskeho bloku zredukoval na absolútne minimum, kde zväčša už len dobiehali rozbehnuté projekty. V podstate sa len zreálnil stav, kedy síce armády sovietskeho bloku i požadovali zbrane, ale s financovaním, hlavne formou úverovania mali značné problémy. Platilo to i o ZSSR, ktorý stratil schopnosť vyrovnávať svoje záväzky a export sa zastavil.Následné dlhy vyrovnávalo nástupnícke Rusko ešte dlhé roky po rozpade ZSSR.

Veľkou zmenou bolo i zrušenie obmedzení pri vývoze zbraní z nástupníckych štátov ZSSR. Rusko či Ukrajina okamžite ponúkla na export najmodernejšie verzie svojich tankov T-72 či T-80 čo bolo v časoch studenej vojny nemysliteľné. Hlavne mimo socialistických štátov sa vyvážala „downgradovaná“ technika a najlepšie verzie si ponechávala sovietska armáda. Tak si istila technologickú prevahu nad svojimi často neistými spojencami.

Začiatok konverzie

Oficiálne o útlme zbrojárskej výroby rozhodlo Predsedníctvo vlády ČSSR na konci júna 1988 a okamžite sa začala príprava na konverziu výroby zo špeciálnej na civilnú. Komunistické vedenie plánovalo na rok 1990 výrobu len 25 ks tankov T-72M1 a to pre vývoz. Nová nekomunistická vláda však rozhodla, že sa ich vyrobí 107 a väčšinu nákladov znášal federálny rozpočet z dôvodu hrozby rastu nezamestnanosti.

Vládne rozhodnutie o ukončenie výroby obrnenej techniky v ZTS Martin, ZTS Dubnica nad Váhom a PPS Detva prišlo v roku 1991. Už len dobehla výroba 100 ks tankov T-72M1 pre Sýriu, ktorá kúpila i tie vyrobené v roku 1990. Neobišlo sa to bez politických prieťahov, nakoľko USA a Izrael neboli z obchodu nadšení. Zastavenie výroby však nebolo otázkou politiky, ale trhu.

Väčšina bývalých zákazníkov už nechcela z našich zbrojoviek žiadnu techniku a mnohí sa dokonca i tej svojej modernej rýchlo zbavili (bývalá armáda NDR) za nízke ceny a obmedzili už i tak malý manévrovací priestor na dodávky nových zbraní. Bývalí kapitalistickí zákazníci neboli schopní ani uhradiť staré astronomické dlhy, a nová vláda už nemala chuť a hlavne peniaze úverovať neistý biznis.

Na Slovensku sa týkala konverzia hlavne podnikov Konštrukta Trenčín (97 % špeciálnej výroby), ZVS Dubnica nad Váhom (87 %), ZŤS Hriňová (72 %), ZŤS Dubnica nad Váhom (70 %), ZŤS Prakovce (68 %), ZŤS Martin a Strojárne Malacky (po 64 %), ZŤS Detva (60 %), Meopta Bratislava (58 %), Tesla Liptovský Hrádok (57 %) a i iných podnikov v nižšom rozsahu.

Situácia bola veľmi ťažká, lebo prepad výroby bol rýchly a množstvo materiálov a subdodávok ostalo na skladoch. Mnohé špeciálne jednoúčelové technológie boli úplne nové, ťažko pre civilný sektor použiteľné.

Prečo konverzia „bolela“ ?

Je neoddiskutovateľným faktom, že po roku 1989 vládla dosť veľká naivita o ďalšom vývoji. Zbrojná výroba bola nejako „automaticky“ odvrhnutá a nebol ani na najvyššej politickej úrovni, hlavne federálnej, udržiavať ju pri živote. Objektívne treba dodať, že to bola realita a žiadni iní politici by s radikálnou redukciou nášho špeciálneho priemyslu nič neurobili. Už sa dali len tlmiť následky. A nemožno poprieť, že sa z federálnej úrovni tiekla do konverziou postihnutých podnikov pomoc. A nie malá (príloha č.13).

Príloha č.13 Projekty konverzie s podporou federálneho rozpočtu

 

1991

1992

podniky

projekty

mld. Kčs

podniky

projekty

mld. Kčs

ČR

36

62

0,3

21

43

0,21

SR

30

64

1,2

25

47

0,79

ČSFR

66

126

1,5

46

90

1

Okrem toho prebiehal proces oddlženia cez štátom vlastnené banky formu odpisovania starých dlhov. Tie boli odpísané v celkovej hodnote asi 2,5 mld. Kčs a dotkli sa hlavne slovenských podnikov, ktoré si znížili zadlženie o stovky miliónov Kčs, najviac ZŤS Dubnica nad Váhom – 900 mil. Kčs.

Kde sa stala chyba ?

Na Slovensku sa stali symbolom „zlej“ konverzie hlavne českí politici, špeciálne prvý a posledný prezident ČSFR, Václav Havel. Ako už bolo uvedené v „havlových“ časoch už bolo o masívnom znižovaní našej zbrojnej výroby rozhodnuté. Najlepším dôkazom je to, že ani po vzniku nášeho samostatného štátu sa nič zásadné na kolapse ťažkej zbrojnej výroby nezmenilo a to napriek proklamovanej veľkej podpore.

Treba povedať, že veľký úder pre našich zbrojárov mala i prvá „vojna v priamom prenose“ a operácia Púštna búrka v roku 1991 v Kuvajte. Propagandisticky dobre zvládnutá vojna, kde boli zbrane „chirurgicky presné“ sa vtlačila do obývačiek celého sveta ako prehliadka zničenej sovietskej techniky, ktorú zničila víťazná koalícia v krátkom čase.

O fakte slabého výcviku irackých vojakov, vzdušnej prevahe a pod. sa nediskutovalo. Sovietske zbrane boli vhodné len do šrotu.

Socializmu to nezvládol

Korene našej bolestivej konverzie treba hľadať inde, a to v plánovanom hospodárstve. To počas takmer 40-tich rokov budovania zbrojnej výroby na Slovensku len slabo reagovalo na trh a meniaci sa svet. Pokles dopytu po zbraniach v rozvojových krajinách sa „riešil“ úverovaním z našej strany a neustálym odkladaním splácania starých úverov a nie prispôsobením sa na nižší dopyt. Taký istý problém bol i v rámci zbrojného obchodu socialistických krajín a i domáca armáda, resp. rozpočty ČSSR už ukazovali na to, že pokles je nevyhnutný. O čo viac sa umelo výroba „naparovala“, o to zväčším rachotom „spľasla“.

Netreba zabúdať na to, že konverzia bola v pomeroch kolabujúcej socialistickej ekonomiky len jedným a dokonca ani zďaleka nie najväčším problémom. Celá spoločnosť sa rýchlo menila, otvoril sa trh, prišiel kvalitnejší lacnejší tovar a domáce podniky mali problémy od Ašu až po Svidník. Nebolo možné riešiť len jeden segment ekonomiky, ktorý bol navyše pre domácu armádu pri jej znižovaní stavov nepotrebný a vývoz bol často politicky „výbušný“.

Mnohí bývalí pracovníci nášeho zbrojárskeho priemyslu dnes už len nostalgicky spomínajú na „dobré časy“ a nespomínajú na porevolučnú zmenu v dobrom. Je to pochopiteľné. Oni poctivo pracovali v najkvalitnejších podnikoch štátu a tvorili miliónové hodnoty a ich produkty sú dnes po celom svete. Ani najlepšie ich snaženie však nemohlo prevážiť chybné fungovanie plánovanej ekonomiky, kde o ekonomike nerozhodoval trh, ale strana.

Privatizácia – konečné riešenie?

Poslednou etapou transformácie bola privatizácia. Tá síce začala krátko po roku 1989 a bola často „divoká“, faktom ale ostáva, že len konkrétny súkromný vlastník sa vie zodpovedne postarať o svoj podnik. S odstupom času možno skonštatovať, že rôzne spôsoby záchrany štátneho „strategického“ zbrojného priemyslu v praxi znamenali len plytvane a obohacovanie finančných skupín napojených na politické strany a na deklarovanú „záchranu“ pracovných miest to malo minimálny dopad.

ZDROJE:

1) Zubko Štefa, Zubko Juraj, Obrnená technika 1944-2001 výroba v Slovenskej republike, Magnet Press Slovakia, 2002.

2) Hofman Jiří, Baur Jan, Tajemství riadiotechnického pátrače Tamara, Nakladatelství Sdělovací technika, Praha 2003.

3) Vopat Zdeněk a kol., Konštrukta Trenčín, Magnet Press Slovakia, RESS Senica 2000.

4) Komárek Valtr a kol., Prognóza a program, Academia Praha1990.

5) Zídek Petr, Sieber Kerel, Československo a Blízky východ v letech 1948-1989, Praha 2009.

6) Zídek Petr, Sieber Kerel, Československo a subsaharská Afrika východ v letech 1948-1989, Praha 2007.

7) Krč Miroslav a kol., Vojenské výdaje v letech studené války a po jejím skončení, Praha 2000.

8) Francev Vladimír, Československé tankové síly 1945-1992, Grada publishing, 2012.

9) Bajzíková Anna, Obranný priemysel a zbrojenie – fenomén štátneho sektoru (prípad Československa a Českej republiky), Univerzita Karlova v Praze, Fakulta sociálních věd, Institut 10) ekonomických studií, Bakalárska práca, Praha 2009.

10) Štaigl Jan, Turza Peter, Vojenská História, Zbrojná výroba na Slovensku v rokoch 1969-1992, časopis Vojenská história.

11)Štaigl Jan, Štefanský Michal, Vojenské dejiny Slovenska VI. Zväzok 1945-1968, Magnet Press, 2007.

12) Internet (www.wikipedia.org, www.valka.cz a iné)
 

Nahlásit chybu v článku

Doporučte článek svým přátelům na sociálních sítích

Související články

Československý 120mm samohybný minomet vz.85 – neprávem poražený šampion

120mm samohybný minomet vz.85 zavedený v Armádě ČR s projektovým názvem PRAM-S (PRAporní Minomet - ...

Slovenská armáda získá obrněná vozidla za miliardu euro

Ministerstvo obrany Slovenské republiky (MO SR) připravuje obří nákup obrněných vozidel. Za více než ...

České granátomety a minomety pro polské speciální jednotky

Polská speciální jednotka GROM nakoupí od české firmy ZEVETA AMMUNITION a.s. další reaktivní ...

Armáda ČR pořídí šest desítek obrněných vozidel TITUS na podvozku TATRA

Vláda České republiky v pondělí 24. 7. 2017 schválila zakázku na pořízení obrněných vozidel TITUS ...

Přidávat diskuzní příspěvky a hlasovat pro článek mohou jen registrovaní. Prosím zaregistrujte se nebo se přihlašte!

Komentáře

Zvýraznit zeleně příspěvky za posledních:
  • Luky
    12:38 04.12.2017

    také bych chtěla bezednou kartu ATM a změnit si život báječným směrem

  • clintonbarkley
    12:33 04.12.2017

    Ahoj, jmenuji se Clinton Barkley a slyšel jsem o této prázdné kartě ATM a nikdy jsem jí nevěnoval pozornost kvůli mým pochybnostem. Až do jednoho dne jsem objevil hackera s názvem MAX. Požádal jsem o kartu Blank ATM. Řekli mi, že jejich předprogramovaná čipová karta je stažena bez záznamu a může být také použita pro bezplatné online nákupy jakéhokoli druhu. To bylo šokující a pořád jsem měla pochybnosti. Pak jsem to zkusil, požádal o kartu a souhlasil s jejich podmínkami. O čtyři dny později jsem dostal svou kartu a vyzkoušel jsem si v nejbližší bankomatu se mnou, dokud nebylo moje největší překvapení, že to fungovalo jako magie. Byl jsem schopen stáhnout až 3000 dolarů. Jen jsem cítil, že to může pomoci těm z nás, kteří potřebují finanční stabilitu. prázdný bankomat mě opravdu změnil. Kontaktovat je e-mailovou adresu (atmcardservice43 @ gmail. com) A věřím, že to také změní váš život.

  • J.Vraja
    19:00 23.10.2017

    Vojáček v záloze.Myslím si,že jste velký vypravěč,kteří často neví,kde končí pravda a začíná pohádka.
    Zkuste napsat vlastní analýzu-pokud to dokážete?

  • Pavel1
    18:32 23.09.2017

    Jediný kdo tady blábolí páté přes deváté jsi ty "vojáčku v záloze".

  • pjek
    21:21 16.08.2017

    Vojáčkovi v záloze: Pokud bych někoho kritizoval, musel bych stvořit něco lepšího. O uměle kašírovaném zisku zbrojovek před plyšákem stejně jako v mnohých civilních podnicích toho vím dost z vlastních analýz, byly převážně z civilního prostředí včetně pézetek a civilní strojařiny.

  • pjek
    21:12 16.08.2017

    Hlubokosklon před tímto autorem a jeho dílem. Málokdo se dnes seriozně zabývá předlistopadovou ekonomikou. Mnoho k té výrobě nemohu říci, rozhodně jsem tehdy spíš chránil přírodu než socialistickou vlast se zbraní v ruce. Nebýt tupé nomenklaturní marxisticko trockistické pseudoelity, mnohé "nedostatky reálného socialismu" jak se tehdy navzdory elitářům říkalo socioekonomickým problémům, měly své kupodivu i efektivní řešení. Tato řešení vznikala spontánně jako prvek adaptace na nesmyslné řízení a jeho důsledky, kdy tvrdě prosazované plnění plánů ukazovalo jejich zdrojovou nedostatečnost a organizační neschopnost.

  • Flader
    10:55 16.08.2017

    Presne tak som to myslel. To neplatí len pri tomto nákupe ale pri všetkých projektoch modernizácie (bojové vozidlá, vrtuľníky, stíhačky ...). Nákup vybavenia pre armádu bude vždy bohužiaľ v prvom rade politická záležitosť (tak to je za každej vlády). Môžme polemizovať, čo ej lepšie, kvalitnejšie... Vždy ale posledné slovo bude mať vláda ( a poslanci formou schválenia/neschválenia rozpočtu). Preto by armáda mala z toho, na čo ej práve politická vôľa sa snažiť získať to najlepšie možné. V tomto prípade by to Corsac bol.

  • mikojan29
    09:44 16.08.2017

    Flader

    Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. Patria/Rosomák je kvalitatívne lepší, ale ako píšeš, naťahovať sa s Poliakmi a nakoniec z toho nič nebude a ani z toho nič nezískame, tak to radšej Pandúra.
    Hovorí sa o nejakom upgrade Pandúra, ale informácie som zatiaľ nenašiel. Chcelo by to lepšiu základnú balistickú ochranu celého vozidla a aj lepšiu motorizáciu.

  • Flader
    12:10 15.08.2017

    Než sa stále s Poľskom naťahovať a dohadovať, tak radšej nech sa už nakúpia vozidlá Corsac. Už včera bolo neskoro začať konečne riešiť obmenu techniky. Viackrát som už čítal, že Corsac má mať oproti Panduru II viacero zmien (Nemyslí vežu :D) vie niekto bližšie info?

  • mikojan29
    10:50 15.08.2017

    K tomu článku o Rosomakoch:

    Poliaci argumentujú, že nechcú stratiť pracovné miesta, preto sa zatiaľ nenašla zhoda na výrobu Scípií a opravu Dán. Sami sa pripravujú o zákazky. Vietor veje od novej poľskej vlády, ktorá má trochu iný pohľad na vec ako sa deklarovalo predtým.
    Rosomák sa mi páči viac ako Pandur, ale pri týchto podmienkach bude lepšia a ekonomickejšia verzia Pandur. Karty ešte môže zamiešať aj iná ponuka, ale myslím, že ich asi veľa nebude.

  • vojáček v záloze
    10:46 15.08.2017

    To není analýza, ale ideologický kompilát. Spolu s předcházejícím Horáčkovským PRkem,ač to tak nemuselo být zamýšleno, tvoří de facto prolog předvolebního boje.

    Předně, autor plácá páté přes deváté. Coby typický pravicový ideologický sekerník s intelektuálním rozhledem malého kapitalisty, to jest: kapitalisty - příštipkáře či drobného živnostníka, snaží se marně míchat, ke své vlastní frustraci, co míchat nelze. Kapitalistovu posedlost soukromým ziskem se strategickým myšlením národohospodáře. Kapitalistovo ignorování všeho, co nepřináší jemu soukromý zisk, s poctivou snahou národohospodáře prospět komunitě, která jej zplodila.

    Nemám čas ani chuť, ananalyzovat text, jenž analýzu předstírá a proto jen pár poznámek.

    1) autor přiznává, že čs. zbrojovky přinášeli svému majiteli zisk. Přesto tvrdí, že ta výroba musela být dotována čs. zemědělstvím. To je neslučitelné samo o sobě. Krom toho si nedovedu představit, jak by bylo možno dotovat náročné technologické výroby prodejem mouky a zeleniny. Sluší se také připomenout, autorovi i diskutérům, kteří píší o zbrojní výrobě, která ohlodala státní rozpočet "až na dřeň", že čs. rozpočet byl trvale v černých číslech. Rozpočet současného státu je naopak trvale v číslech červených. Tak nevím, kdo co nezvládá a kdo co ohlodal.

    2) dotování "neefektivních" podniků podniky efektivními - to není cosi, co by bylo vlastní pouze socialismu. Každý koncern, ví každý skutečný kapitalista, kapitalista co není příštipkář a má rozhled, že každý koncern se skládá z menších podniků, ziskových, méně ziskových a podniků dotovaných. Například Vítkovice provozovaly vlastní elektrárnu a vlastní skladové hospodářství. Ani to ani ono nebylo ziskové. Ovšem efektivita se neměří pouze prvoplánovou ziskvostí.

    Dotování méně efektivního bylo provozováno i ve starších dobách, včetně dob feudálních a ještě starších. Jak se oblast osídlení českých zemí šířila z nížin a povodí řek na výše položená místa a do hor, byla časem obdělávána i půda, kterou obdělávat bylo složité. Majitel půdy dotoval tuto činnost celá staletí, jen někdy došlo o opuštění toho či onoho kousku země.

    3) jedině kapitalista, prý, se umí postarat o svůj podnik. Žvást, který byl vymyšlen a rozšířen proto, aby bylo možno zdůvodnit politiku ničení a rozkrádání veřejného majetku. Ano, kapitalista se umí postarat, ale ne o svůj podnik (viz Bakala a těžba uhlí) ale pouze o svůj zisk. Komunita ke svému správnému rozvoji potřebuje spoustu věcí, do kterých je potřeba investovat, často s výhledem na několik desetiletí dopředu, aniž by byla vidět nějaká jasná finanční odměna pro investora. A pokud ano, tak ne hned. Stavíme průmysl, kapitalista vidí jen kšeft a prachy. Národohospodář vidí mnohem více. Jak kultivovat lidský kapitál, například, jak zapojit a využít každého člena společnosti. Tomu společenský správe říká investice. Kapitalsta společenským správcem být nemůže a nechce. Pro pro něj nejde o investici, ale o projídání bohatství lůzou. A bohatství, jak nám je stále dokola připomínáno všemi pravocovými stranami, vzniká pouze a výhradně soukromým podnikáním. Nikdy jinak!

    I kdyby čs. zbrojovky neměly kšefty, mohli být prostě zakonzervovány. Ale vy, pánové pravicoví sekerníci jste dělali to jediné, co doopravdy umíte. Rozkrád..pardon, privatizovat a ničit co nelze zprivatizovat. Hlavně to nedotovat. Proboha, hlavně to ne.

    Všechno jste poslali do kytek, ano vy jste to udělali a to ze dvou důvodů. Protože ty fabriky byly pomníky poctivé práce tří generací komunistů. Ty pomníky vy musíte ničit, jako Islámský stát ničí historické památky. A také proto, že vaši zahraniční lenní pánové, ti cizinci, kterým vy sloužíte nepotřebují konkurenci. Potřebují vazaly, vazaly tak slabé a bezmocné, aby poníženě škemrali o každý dolar, o každé euro.

    Sovětský svaz byl dominantní, ale nikdy neusiloval o zničení našeho národního hospodářství a představitelé komunistické strany, ani se zbraní u hlavy po roce 1968 nikdy neklesli tak hluboko jako vy.

    Vláda komunistické strany nebyla prosta chyb. Komunisté porušovali své vlastní zákony, například. Ale byla to politická vláda. To co nám vládne po roce 1990 politickou vládou není. Je to vláda kriminálníků utržených ze řetězu.

    Tak k..a hurá k volbám.
    How, domluvil jsem!

  • Flader
    22:35 14.08.2017

    Samozrejme že to stopla naša strana. Ale po tom, čo sa v Poľsku zmenila garnitúra a zrazu by ten nákup vyzeral len tak, že SK by kupovalo poľské stroje (dalo prácu poľskej fabrike) ale slovenské firmy okrem dodávky veží by z toho nemali nič. Tu si treba uvedomiť, že niekdajší výrobca DÁN je v podstate stále firmou patriacou MO SR...

    Zatiaľ je nejako ticho, len v návrhu početných stavov na budúci roku už je počet bojových vozidiel pechoty navýšený o 10 kusov, čo by počtom sedelo na ten návrh na nákup 8x8 a 4x4. V pláne bolo rozhodnúť o nákupe do konca roka definitívne a prvých 10 KBVP malo prísť už na budúci rok.

  • Nesher
    22:25 14.08.2017

    Flader
    Pokud si přečtete ten článek na Defence24.pl, tak tam se za důvod neuskutečnění transakce označuje slovenská strana.
    Když už se o tom bavíme, jsou nějaké novější informace o připravovaném tendru? Předpokládám, že vzhledem k tomu, že CSG je částečně slovenská firma, tak největším favoritem je Corsac.

  • Flader
    22:15 14.08.2017

    Keby boli Poliaci splnili vtedy svoju časť dohod, tak Scipio už mohol jazdiť. Bohužiaľ iba ukázali, že sa hrajú iba na vlastnom piesočku a riešiť s nimi nejaké spoločné zbrojné projekty (Aspoň pri súčasnej vláde) nieje najlepší nápad. Nenapadá ma ani jeden spoločný projekt SK+Poľsko, resp. CZ+Poľsko ktorý by bol dotiahnutý do konca.

  • Nesher
    18:25 14.08.2017

    Předem se omlouvám za off topic příspěvek, ale vzhledem k tomu, že se celá disku nedrží tématu si to snad mohu dovolit.
    Poláci stále věří, že Scipio je preferované řešení ve slovenském tendru na OT 8x8. http://www.defence24.pl/634158...

  • Flader
    12:38 14.08.2017

    Toto napadlo aj mňa. 5 "starých práporov" + 23. a ISTAR. Aj keď pri týchto dvoch sa dozvedieť nejaké informácie tak je úloha pre Colomba. ISTAR je momentálne tajomnejší ako 5.PŠU, okrem toho, že by mali mať vo výzbroji BRENy a tie modernizované Svatavy tak nieje takmer žiadne info.
    23. je na tom podobne. Napríklad nikde som sa nedozvedel v akom štádiu je jeho výstavba teraz a aká je plánovaná štruktúra...
    Počítam, že s tým prípadným tankovým práporom to bude to isté.

  • saracen
    12:31 14.08.2017

    Flader
    Tak potom asi protitankovým kompletom nazývajú výzbroj pre celý prápor a v tom prípade to sedí, lebo v súčasnosti máme sedem práporov. Inak zabudol som na roty bojovej podpory každého z tých 5 starých práporov, kde je protitanková čata taktiež vyzbrojená konkurzom, takže samotných konkurzov je vo výzbroji určite minimálne dvojnásobný počet.

  • Flader
    12:02 14.08.2017

    Myslím že sa nevyraďujú. Ten početný stav sa pri nich nemenil.

  • saracen
    08:28 14.08.2017

    Flader:
    To že je to konkurz viem, len mi nejdu tie počty. Pokiaľ viem tak kompletom je označované odpaľlovacie zariadenie a samotné rakety + iné zariadenia na neviem čo. Ide o to, že v čate palebnej podory mechroty sa nachádzajú 2 ks konkurzov. Takže len v jednom mechprápore je 6 ks. Práporov teda tých starých je 5 a matematicky teda 28 ks konkurzov, mimo tankovej roty v zmiešanom prápore v Trebišove.
    Možno ich vyradzujú a do konca obdobia ktorého sa týka ten materiál ich zostane iba 7 kompletov, ale bez adekvátnej náhrady, ťažko povedať.

  • Flader
    22:55 13.08.2017

    Myslím, že sú to tie súpravy s "Konkurzom":

    http://www.12mpr.mil.sk/data/f...

  • saracen
    20:25 13.08.2017

    Jednu Mi-2 som videl zaparkovanú pred Terchovou :-)))
    Skôr je zaujímavý počet iba 7 ks protitankových kompletov. Kto vie čo sa pod tým číslom schováva.

  • Flader
    10:35 13.08.2017

    Tie PN ma teda nenapadli :D

    Ale nie, v tom materiály je napísane, že sa nerátajú ani uloženky ani vybavenie vo VTSÚ. Tak nvm či by sa tam počítali vyradené stroje so skončenou životnosťou. Ale ktovie, či toľko vyradených strojov vôbec fyzicky ešte skutočne existuje. Ten jeden cvičný, to v našich pomeroch by mal byť asi nejaký "zabudnutý" Mi-2, ale kde potom je? :D

  • Sergej7490
    00:31 13.08.2017

    To Flader: Mozno vykazuju aj technicke zalohy z Piestanskeho muzea :-D

  • Flader
    17:18 12.08.2017

    Jura, pre výsadkárov je mobilita (váha) určite jedne z najdôležitejších parametrov. Pre mechanizované družstvá by boli priority aj u vás možno iné.

    Inak v tom materiály o početných stavoch je ešte jedna zaujímavá časť, ktorá na prvý pohľad nemá žiadnu zmenu - vrtuľníky. Všade sa uvádzalo predsa 9 resp. 8 Mi-17 a inak nič. A tu už tento rok bol navrhovaný počet 14 + jeden cvičný. Mne to nejak nevychádza ani keď k tomu zarátam tie dva nové BH. Vykazujú sa stále už uzemnené stroje?
    Vychádzalo by to možno ak by pokračovala ta akvizícia Bellov, ale od tej dalo MO ruky preč.

  • Jura99
    08:07 11.08.2017

    Nesher: spíš nechápu vaši logiku. V jiných vř snad má AČR na výběr vítěze vliv? To by asi nebylo moc poctivé, kdyby nevybrala uchazeče s nejlepší nabídkou (i když neříkám že se to neděje) ale toho, kdo se jí líbí. Podle mého je jedno, kdo vř organizuje, když zadám požadavky, už tím specifikuju co chci. Nakonec předpokládám, že i zde AČR mohla vř zrušit, kdyby se jí vítěz nelíbil. Ten dubnický vz.98 se buď do té NATO agentury vůbec nepřihlásil a nebo měl horší nabídku než Expal. Rozdíl hmotnosti 20kg je pro výsadkáře celkem dost.

  • Nesher
    21:39 10.08.2017

    Jura

    Nechci být nějak agresivní, ale mám pocit, že nechápete text. AČR definovala parametry a NAMSA organizovala, na základě našich požadavků, tendr v němž zvítězili Španělé. Na výběr dodavatele neměla armáda vliv, to byla práce pro NAMSA. Takže žádné hoďte nám sem minomet. Toť vše, zda je používání aliančních agentur dobře nebo ne je zcela jiný příběh, osobně se domnívám, že někdy ano a někdy ne, prostě nic není černobílé.

  • Jura99
    20:26 10.08.2017

    Nesher: takže něco jako "milá agenturo, hoďte nám sem nějaký minomet podle vašeho uvážení" ? Tak to asi nebylo, krom toho není žádná povinnost nakupovat přes NATO agenturu, to byla u nás jen taková móda, kdy se myslelo, že to bude levnější a rychlejší. Ale ani jedno ani druhé.

  • Nesher
    19:56 10.08.2017

    Jura
    Ty minomety nenakupovala přímo AČR, obchod šel přes agenturu NATO NAMSA, AČR pouze definovala parametry, na výběr dodavatele neměla vliv. Ostatně z 19 nakoupených kusů jich máme jen 18. U jednoho došlo během střeleb k vyboulení hlavně a MO to zkouší reklamovat. http://www.euro.cz/byznys/rekl...

  • Flader
    18:14 10.08.2017

    Tak u výsadkárov je určite prvoradá moblita a až potom dostrel.

  • Jura99
    15:10 10.08.2017

    Flader: to fakt netuším, ale ten Expal má třeba hmotnost 47kg a vz.98 má 64kg. Rovněž k tomu byl systém řízení palby s laserem. Jelikož to má výsadkový prapor, tak ta hmotnost mohla hrát velkou roli.

  • Flader
    14:02 10.08.2017

    Alebo jednoducho AČR hľadala iné vlastnosti, to je všetko. Ale prečo si neýpnuť, že?

  • Jura99
    13:57 10.08.2017

    minomety 81mm nakoupila AČR od španělské Expal. Asi tedy těm dubnickým cosi scházelo, že nekoupili je.

  • mikojan29
    11:56 10.08.2017

    ...na stránke Turínskeho letiska na FB je o pár foto viac...

  • mikojan29
    11:55 10.08.2017

    Trochu OT, ale nedá mi. Konečne vzlietol prvý...

    https://www.aktuality.sk/clano...

  • Flader
    09:04 10.08.2017

    Škoda, že u nás dosť viazne ten marketing smerom do zahraničia. Na tom by mali zapracovať všetky firmy obranného priemyslu. Jediná výnimka bola snáď Božena, ale aj pri tej sú veľké rezervy, tiež mala a má o mnoho lepší potenciál.

  • saracen
    08:44 10.08.2017

    Flader:
    Nemám žiadnu informáciu o tom, že by sa tieto minomety niekde exportovali, ale určite boli ponúkané. Zrejme nie je záujem ako si sám spomenul práve pre hmotnosť 81 a kalibru 98. Inak k tej hmotnosti je zaujímavé, že porovnateľné produkty zo sveta sú o cca. 20 kg ľahšie, ale dovolím si tvrdiť, že práve pre svoju hmotnosť nemôžu byť tak intenzívne používané. Domnievam sa, že výkon a hmotnosť idú ruka v ruke aspoň čo sa týka životnosti hlavne. Zaujímavá je aj iba trojčlenná obsluha u nás a 5-členná v zahraničí, ale to je spôsobené tým, že 81 mm minomety sa používajú v zahraničí v rote zbraní a u nás už na mechanizovaných rotách a v rote zbraní používame 98.

  • Flader
    15:20 09.08.2017

    Tak som zase o niečo múdrejší :D Inak nevieš náhodou, či sa 81 alebo 98 predali aj niekam do zahraničia, alebo ako vždy nevieme predať svoje výrobky vonku? Lebo čo som pozeral parametre, tak ta 81 je síce riadne ťažká ale so slušným dostrelom.

  • saracen
    15:11 09.08.2017

    To že niekde používajú ešte aj 82 mm asi bude súvisieť s muníciou v skladoch

  • saracen
    15:10 09.08.2017

    To je možné len som to už dávno nepozeral, nakoľko sa to ani po rokoch nejako nemení čo je celkovo slabina tejto stránky na rozdiel od ČR.
    To že v nitre na rotách majú 81 mm viem od jedného veliteľa čaty. Tieto sú zahrnuté po dva kusy v čate palebnej podpory mechanizovanej roty. Toť vsjo.

  • Flader
    15:00 09.08.2017

    Ono keď si pozrieš stránky práporov, tak tuším nikde nenájdeš 81mm, iba 98 a u 2-3 aj 82mm.
    Tá štruktúra je vidieť jedine na štruktúre odkazov na stránke ozbrojených síl. Ale nikde neni celkový náhľad.

  • saracen
    14:35 09.08.2017

    Flader
    S tou štrukturou maš pravdu. Ja som niečo zohnal od bývalého veliteľa mech čaty ale jedná sa iba o mechanizovanú rotu. Tá štruktúra je celkom dobre čitateľná po bridády piramo na stránke mosr.sk v sekcii oybrojené sily/pozemné sily.
    Čo sa týka minometov asi to už nebude celkom pravda, nakoľko mechroty už používajú 81 mm minomety aj keď nevylučujem aj 82 ale len z dôvodu dostatku munície. Niečo obdobné je aj u výsadkového práporu v ČR, kde používajú ešte aj 82 len kôli munícii.
    98 mm minomety by sa mali nachádzať na rotách bojovej podpory mechpráporov.

  • Flader
    10:45 09.08.2017

    S tými info máš pravdu. Na nete sa napríklad nedá nikde nájsť celá aktuálna štruktúra OSSR po roku 2015.
    Pri prechádzaní stránok ma napríklad veľmi, že sa podľa nich stále použivajú 82mm mínomety. Ja som si myslel, že tak ako boli 120mm vymenené za 98mm, tak boli aj staré 82mm vymenené za tie "dubnické" 81mm.

  • Flader
    10:16 09.08.2017

    Ak som ten materiál správne pochopil, tak sa do počtov nerátajú ani uloženky, ani to čo je vo VTSÚ. Takže ak sa nikde neprevalil žiaden predaj tak potom sú asi v uloženkách.

  • saracen
    10:00 09.08.2017

    Flader:
    Záleží asi na tom, či sú v týchto počtoch zahrnuté aj uloženky NZ alebo nie, lebo ak nie tak ich predali, nakoľko vyrobených a dodaných bolo 26 raketometov a 13 muničných vozidiel. Ak bz ich však predali niekde by sa to už ukázalo minimálne ako úspech exportu. Pokiaľ by boli tri batérie tak je to 24 ks raketometov a dva dodané kusy ako uloženky, prípadne výcvikové, ale ked deklarujú iba 17 ks tak neviem čo si o tom myslieť.
    K informovanosti ministerstva obrany len toľko, že mna osobne zaujímaju zbrane a štruktúra útvarov od družstiev až po prapor a toto na stranke nenajdeš respektive nie čo iba na levickom prápore a delostreleckom oddiely. Takže je to bieda, stále zrejme utajujeme čo sa dá.

  • Arthur
    19:49 08.08.2017

    Troška OT: československý IFV Šakal (BVP-M2 SKCZ) v akcii /Armored Warfare/ :-)
    https://www.youtube.com/watch?...

  • Flader
    18:53 08.08.2017

    saracen

    čo som narýchlo hľadal, tak už v roku 2016 sa vykazovalo len 17 kusov raketometov, ale v rôznych článkoch z roku 2015 sa píše stále o troch bateriách. V návrhu početných stavov pre rok 2016 sa ale nevykazuje pri nich žiadna zmena oproti roku 2014. Tak som z toho trochu jeleň :D

  • Flader
    15:14 07.08.2017

    Na Slovensku je možné všetko, takže uvidíme :D

    Čiste teoreticky, to môže byť delostrelecká batéria pričlenená k doterajšiemu raketometnému oddielu, alebo aj samostatná batéria pod 1.MB, alebo aj opačne - delostrelecký oddiel môže prejsť pod 1.MB a samostatná batéria vybavená napríklad Evami zostane v "kolesovej" 2.MB... Možností je veľmi veľa, viac, či menej pravdepodobných. Je na škodu veci, že MO trochu viacej neprezentuje verejnosti svoje plány.

  • PavolR
    14:52 07.08.2017

    Flander:
    Buď im to uniklo, alebo Zuzany kompletne nahradia Evami a obsluhy prerozdelia. :-D

  • saracen
    14:49 07.08.2017

    Flader
    To navýšenie o 8 samohybiek skôr vyzerá na vytvorenie tretej batérie delostreleckého oddielu, čo je podľa mňa len dobre.
    Skôr ma zaujalo len tých 17 raketometov pričom vyrobených a dodaných bolo 26. Či sú ostatné ako uloženky sa asik nedozvieme.

  • Flader
    13:59 07.08.2017

    Zaujímavá je ešte jedna vec. Podľa toho materiálu by sa mal počet samohybných húfnic výšiť v podstate o 50%, ale na tabuľkových stavoch obsluhy sa to nikde neprejavuje.

  • Flader
    12:05 07.08.2017

    Diana asi nie, jedine ak by sme chceli mať jednu kompletne pásovú brigádu. Tých +10 BVP môže byť aj vytiahnutie nejakých uloženiek napríklad pre potreby budovania aktívnych záloh. Možností je viacej a bude veľmi zaujímavé ako to nakoniec dopadne. Len sa mi zdá, že o tých kolesových zostalo nejak ticho zrazu. Ak naozaj už na budúci rok majú prísť prvé kusy.

  • Arthur
    11:39 07.08.2017

    Flader: Je to materiál MO SR a to používa presnú terminológiu vo všetkých svojich materiáloch tak v celých názvoch ako aj skratkách.

    • Bojové vozidlá pechoty (ďalej len BVP)
    • Bojové obrnené vozidlá 8 x 8 (ďalej len BOV 8 x 8)
    • Bojové obrnené vozidlo 4 x 4 (ďalej len BOV 4 x 4)
    • Viacúčelové taktické vozidlo 4 x 4 (ďalej len VTV 4 x 4)

    * zdroj 1: Zabezpečenie projektov – Bojové obrnené vozidlo 8 x 8 a Bojové obrnené vozidlo/Viacúčelové taktické vozidlo 4 x 4
    ** zdroj 2: BIELA KNIHA O OBRANE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2016

    ** Zdroj 2 hovorí o dodávke:
    • Tab. 3 Návrh dodávok BOV 8 x 8 - Návrh obstarania (počet kusov BOV 8 x 8) : rok 2018 : 10 kusov
    • Tab. 4 Návrh dodávok BOV/VTV 4 x 4 - Návrh obstarania (počet kusov BOV/VTV 4 x 4) : 7 kusov

    Ak by sa malo jednať o tých 10 kusov BOV 8 x 8 je namieste aby im to v medzirezortnom pripomienkovom konaní vytkli ako miešanie jab´kl z hruškami resp. ak je to správne bolo by to bezpredmetné.

    DANY určite nie: na výber skôr ShKH ZUZANA 2, prípadne ľahšia, mobilnejšia a letecky prepraviteľnú ShKH EVA a v podstate môže ešte ísť aj o ťažkú pásovú ShPH DIANA.

  • PavolR
    11:04 07.08.2017

    K tej obave, či náhodou nie DANY, ma napadlo - máme k nim ešte vôbec muníciu? Resp. ak si aj myslíme, že máme, či ju ešte skutočne máme? :-D

  • Flader
    10:43 07.08.2017

    Tie BVP budú určite tie KBVP, sedí to na ten materiál o nákupe 8x8 a 4x4. Húfnice vyzerajú, že sa bdue jednať naozaj o nákup nových (som sa bál, či len nevytiahnu staré uloženkové DANY), len neviem aký je ten dlhodobý plán rozvoja. Zavedenie bolo plánované aj pri Zuzane 2 (to by som skorej chápal) ale Glvač chcel nakupovať aj Evy, tak to bude ešte zaujímavé. Viac ma zaujalo to plánované vytvorenie tankového práporu.

  • Arthur
    23:12 06.08.2017

    Flader: Nepredpokladám, že by miešali terminológiu ako bojové vozidlo pechoty (napr. BVP-1, BVP-2, IFV Šakal a pod) a Bojové obrnené vozidlo 8 x 8. (Pandur, Corsac, Scipio).

    2. Návrh počtov hlavných druhov vojenských zbraní, vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky v ozbrojených silách v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu a v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná k 31. decembru 2017.

    Húfnice 9
    Samohybné kanónové húfnice 16
    Bojové vozidlá pechoty 159



    2. Návrh počtov hlavných druhov vojenských zbraní, vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky v ozbrojených silách v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu a v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná k 31. decembru 2018 v stave bezpečnosti.


    Húfnice 9
    Samohybné kanónové húfnice 24
    Bojové vozidlá pechoty 169

    zdroj: https://www.slov-lex.sk/legisl...

  • Flader
    22:39 06.08.2017

    Do konca roka 2018 má byť dodaných prvých 10 kolesových BVP, preto to navýšenie. Pri tých húfniciach to môže a nemusí byť pravda (keďže ej to článok SME, tak je dosť možné, že miešajú ťahané aj samohybné húfnice do jedného vreca).

  • Arthur
    22:12 06.08.2017

    Počet samohybných kanónových húfnic sa zvýši zo 16 na 24 kusov a u bojových vozidiel pechoty ide o zmenu zo 159 na 169 kusov.

    Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/2062009...

    =>

    + 8ks ShKH (tipujem Zuzana 2 alebo Eva)
    + 10ks BVP (tipujem Šakal / Mexa)

  • Arthur
    13:46 06.08.2017

    Predmetny clanok prevzalo aj sme.sk. Ci to pomoze neviem...

    https://domov.sme.sk/c/2061619...

  • Tonotime
    10:58 05.08.2017

    Ak by sme vedeli čo by bolo keby, každy by sme boli v nebi.
    Najmä politici po revolucii slabo obhajovali záujmy naších štátov.
    Stačí sa pozrieť ako obhájili záujmy svojích národov v Nemeckých štátoch.
    Nemci sa stali líder EU, dostali sa medzi prvých päť ekonomických veľmoci a do prvej desiatky vojenských veľmoci.
    Nemeckí tajní nešpehovali proti svojím v prospech neakých strán, ale v prospech Nemeckého národa. Za najväčší úspech nemeckej BND sa považuje že najmänej dva mesiace dopredu vedeli o invázii vojsk Varšavskej Zmluvy do ČSSR.
    V ČR ale prepukla megaškandál okolo špehovania premierovej ženy, či šoféra. V SR okolo akcii na zavlečenia prezidentovho syna a podobne. Tých nemožno obviniť, že boli nepriatelia našich štátov.

    Ale aj tak musím pochváliť svoju generáciu, Čechov a Slovákov...
    Zažili sme revolúciu, neboli mrtvi. A každá revolúcia prináša zo začiatku prepad životnej úrovni.
    Onedlho sme zažili rozpad ČSFR a každé rozdelenie republík prináša prepad životnej úrovne. Ako jeden z málo štátov na svete sa zasa také delenie obišlo bez výstrelu.
    Onedlho sme si mohli vyskúšať zasa aj druhú hospodársku krízu. A ta zasa znížila životnú úroveň obyčajných ľudí, stredných vrstiev a sociálne slabších.
    Ja som ešte do toho zažil ťažký rozvod, prišiel o deti, byt a zariadenie bez náhrady.
    Dokonca som si vyskúšal aj niektoré aktivity nových tajných, bez znakov pomoci polícii v oboch štátov. Už som mal chuť rezignovať na obranu, nie na obyčajných ľudí v naších štátoch. Dokonca som uvažoval navždy emigrovať. Dnes už nemôžem dobre emigrovať, v cudzine mi ťažko dajú lieky, ako ťažko nemocnému. Štát ma kompenzuje vo forme invalidného dôchodku. Nemusím sa domáhať nejakého odškodnenia. Radšej čo to vyjadrím na Internete aby tak naší ľudia nepodľahli rôznym propagandám. Veď stačí sa pozrieť na Ukrajinu a podobne.

    Naše národy sa diferencovali už za Veľkomoravskej ríše. Prečo sme slovenské územie padli pod Maďarov nemajú dodnes jasno ani naši historici.
    Spojenie SR a ČR bolo po prvej svetovej pragmatické kvôli Maďarskej a Nemeckej hrozbe. Krivdy nejaké na obidvoch stranách ako aj nesporné výhody. Ak už hlásali niektorí konfederáciu, pomlčký, otvorene som začal hovoriť, že je už jednoduchšie hovoriť o SR a ČR. Konfederácie vo svete nikdy dlho nevydržali. V tom mal Klaus pravdu.
    Ale tiež som cítil, že zahraničný obchod, ministerstva boli v Prahe a mohlo tam byť aj slovenský minister, keď pod ním boli stovky českých pracovníkov.
    To je ako dnes Trump chcel zlepšiť vzťahy s Ruskom a kongres, či senát schválil protiRuské sankcie. Dokonca sa vyskakuje že to poškodí aj samotnú EU. Ešte Trump musí čeliť rôznym vyšetrovaniam z podozrenia Ruskej pomoci vo voľbách. Defakto amerického prezidenta množstvo menších úradnikov a senátorov odstavilo od možnosti zlepšiť Rusko-USA vzťahy a môže byť najmocnejší človek na planete.

    Som rád aspoň že sa podarilo udržať nadštandartne vzťahy medzi SR a SR.
    Aj to je jednoduchšia forma konfederácie. Nič nebráni ani vojenskej spolupráci, pomoci.
    Prvý krát som Klausa pochválil pri Lisabonských zmuvach, ktoré zmiernili možné nesmierne škody aj SR. Keď ich ČR ako posledná nepodpísala.
    Osobne som zažil niektorých maďarov, ktorí pripravovali žaloby na Europské inštitúcie o navrátenie majetky spred 2 svetovej aj v našom regióne. Veľmi som ich urazil, keď som im hovoril, že krivdu, už novou krivdou nespravia. A v roku 900 to tam mohli vlastniť moji predkovia. Nemali nás čo napadnúť za druhej svetovej. My sme o delení sveta až tak nerozhodovali. Rozhodovali o tom najmä Stalin, Ruswelt, Čerčil, teda veľmoci.

  • PavolR
    18:37 03.08.2017

    Tak, či onak som si ten film teraz schválne pozrel iba pre to, aby som videl TATRAPANy v roly futuristických OT vyvinutých americkou DARPA. :-D
    Zaujímalo by ma od koho si ich na ten film prenajali a za koľko. Dúfam, že nie od armády, lebo s tými dvoma, čo nabehli na míny nakladali dosť nešetrné. :-)

    Jakub1337: za ten luxus, aby to pred kamerou nazvali Tatrapanom, by bolo treba preplatiť náklady minimálne polovice filmu. ;-)

  • Jakub1337
    10:14 03.08.2017

    ARTHUR: tonoucí se stébla chytá..

    Já měl na mysli skutečný původní výrobek, ne nějakou odvozeninu, kterou za a) nikdo nezná, za b) je podvozek i pohon Tatra (to asi nejdůležitější) za c) to v tom filmu nehraje samo sebe, nepadne tam ani jméno ani původ a hraje si na nějaký obrněnec z budoucnosti, (to bych taky mohl vzít Tatru z Mad Maxe :D)

    No a s tím BVPčkem, to snad ani nemá smysl komentovat..

    Tady ani nekape.. Ale přesně tohle jsem měl na mysli.. Nesrovnatelná úroveň. Na jedné straně původní letadlo létající snad na všech kontinentech na druhé předělaná Tatra, která jezdí ani ne ve 100 kusech hlavně na Slovensku, a v jednom filmu..

  • Sergej7490
    07:34 03.08.2017

    Ta cierna/antracitova tym Tatrapanom celkom sekne :-)

  • Gorn
    07:17 03.08.2017

    Arthur: Spectral film kde si T-55 hrají na M1 Abrams... výborná reference.

  • Arthur
    19:32 02.08.2017

    Jakub1337: Nikto predsa súdny nespochybňuje prínos českej inteligencie (intelektuálov), úradníkov, industrializácie na rozvoji Slovenska a aj alebo hlavne Podkarpatskej Rusi za prvej ČSR.
    Čo by mali povedať Západní Nemci (SRN) po 90-tom na dodnes podpore východných (NDR) a ruku na srdce čo majú hovoriť hlavne Nemci a spol. pri Eurofondoch do ČR / SR a spol.

    Nebudem s Vami hrať túto hru aj keď si myslím, že Československo bol tak môj štát ako aj Váš tak ako bola Vaša terajšia vlajka aj mojou vlajkou kedysi a viem, že sa Vám to páčiť nebude je ňou aj dodnes aj ako aj celá hymna. V tomto kontexte som vždy vnímal aj L-39 ako československú aj olomoucke syrečky ako naše/svoje atď. atď. a verím, že sa aj v ČR nájdu takí, ktorí nájdu nejaké slovenské veci za svoje. A len tak naokraj veď aj Aero už nejaký ten pátek vlastní československá Penta...

    Pre Vašu absolútne individuálnu edukáciu ako minimalistická vďaka za dvadsiate roky pradedom (viď. môj prvý odsek) Vám dávam na vedomie Akční / Sci-Fi film Spectral (USA, 2016, 107 min) kde účinkujú TATRAPAN.

    https://www.csfd.cz/film/38127...
    https://www.youtube.com/watch?...
    http://www.vyvoj.sk/film-spect...

    A aby bol vlk sýty a koza celá hráči Armored Warfare v upadat 0.21 sa dočkali skôr ako OS SR či AČR československého BVP-M2 SKCZ alias IFV Šakal. Keď neprší aspoň kvapká...

    https://aw.my.com/us/news/gene...

    Tak sa ukľudníme... s No Name, Chinaski - Na, na, naaa

    https://www.youtube.com/watch?...

  • Jakub1337
    17:51 02.08.2017

    Tak se uklidníme..

    "Na Slovensku je u značného počtu obyvateľov predstava o tom, že bola za socializmu u nás obrovská zbrojárska výroba, ktorá zarábala ťažké peniaze a po roku 1989 nám ju Česi zlikvidovali "

    Kde byly tyto výrobní závody před rokem 1918, a kde studovali tito inženýři? Slovensko žádný těžký průmysl nemělo, stejně tak jedinou univerzitu. Na rozdíl od Čechů. Po roce 1918 se začaly zakládat Univerzity a Továrny. Přesunula se tam výroba i know-how. Výroba Škody, nebo Kofoly (u které si spousta Slováku stále myslí, že to byla slovenská firma) se tam stěhovat nemusela. Bylo to rozhodnutí vlády. Kdyby jsme nikdy neměli společný stát, tak by většina z těch závodu ani nevznikla.
    Za další, byly to většinou licenčně vyráběný vozidla. Klasický montovny jako teď třeba VW. A nedokážu si vybavit jediný slovenský vojenský výrobek, který by byl známý i ve světě. U českých si vybavím alespoň pár (L-29/39, Semtex, Škorpion, ZB 26 - opakovaně ve filmech, zvlášť Kulomet ZB 26 je v Číně asi hodně populární) Ale slovenskou neznám žádnou. Takže, co byste jako chtěli vyrábět?! A co, že Vám měli jako Č

  • Jura99
    14:05 02.08.2017

    Clanek: CR dotovala (podporovala) leteckou výrobu, protože měla leteckou továrnu, SR mohla podporovat pozemní techniku, protože měla továrny na obrněnce. Do Aera šlo nemálo peněz, nákup L-159 asi 30mld a proplacení závazků ze státního dalších >10mld. Stejné peníze strčit do některé ze ZŤS....
    Trh tu mohl být pro cca 500 tanků, stačilo "málo". Vyvinout tank alespoň úrovně T-72M4CZ (nejlépe s novou věží a kanonem), koupit pro OSSR aspoň 200ks a Česku nabídnout místo vývoje T-72M4CZ prodej dalších 250ks. Na to by někdo mohl slyšet, když původní plán byl 350ks. Dále tu byl trh pro stovky KBVP, takže koupit licenci (což nedávno udělala CSG na Pandur), opět OSSR dodat cca 200ks a Česku dalších 250ks. Taková čísla by uživila nejmíň jednu fabriku, třeba dubnickou ZŤS, která by se mohla odrazit, přežít a přidat další výrobu nebo servis vyrobené techniky. Zničit domácí továrnu a lidi předat do práce zahraničnímu investorovi není dobrá cesta, zdá se mi lepší existence Aera než třeba polknutí Walter Motorlet firmou GE, která sice stále vyrábí motor M601, ale pod svojí firmou a ještě je na něj pyšná.

  • UnionPacific
    13:34 02.08.2017

    Dobr deň,priatelia, bratia sestry
    Mám dve otázky:
    1.Je vôbec možné udržiavať na slovensku výrobu ťažkých pechotných vozidiel ,tanko v a BVP pri veľkosti našej ekonomiky ? Na tanky sa zmôžu iba ekonomicky najsilnejšie štáty sveta....podobne letectvo.
    2. V článku sa píše o presune výroby na slovensko z dôvodu polohy,teda mimo dolet bombardérov. Vedel by mi niekto vysvetliť,prečo boli rusi tak sprostí a továrne na Suchoje umiestnili na daleký východ ? Mám na mysli komsomolsko-amurské letecké závody J.Gagarina...na tom mieste sú perfektne na dostrel z Číny,Japonska, z amerických ponoriek...pri prvom konflikte prídu o letectvo jedinou ranou...osobne by som ich umiestnil niekam do Jekaterinburgu či Permu.

  • mikojan29
    08:56 02.08.2017

    Sergej7490

    Plne s tebou súhlasím, asi si mi čítal myšlienky, lebo v tomto kontexte som to chcel napísať aj ja, len som už nestihol.

    "Čo bolo, to bolo!" povedal raz jeden "major".
    Treba sa pozerať do budúcna. Je pravda, že náš zbrojársky priemysel je len taký regionálny, resp. len pre región SR. Od týchto megasérií BVP a T-čiek sa u nás okrem pár kusov Zuzany a nejakých Božien nič nové neexportovalo! Ak nekupuje aspoň vlastná armáda, majú kupovať ostatní? Konverzia bola bolestná, to je pravda, lenže bez podpory (myslené zaradením do výzbroje) vlastnej armád nebeží výroba, nie sú peniaze na vývoj, odchádzajú mozgy do lepšie platených sfér. Jedno na druhé nadväzuje. Neviem čo presne sa teraz kúpi pri ohlásených akvizíciách, mohol by to byť taký reštart zbrojárskeho odvetvia, ale nemajme veľké oči.

  • Clanek
    08:30 02.08.2017

    Jura99:
    nic proti vasi matematice dvojnasobku, ale bohuzel ani ta nevychazi. To by jinak OSSR musely mit 36ks L159, 15ks T72M2, 50ks Pandur, 7ks Gripen, asi 500ks nakl. aut, asi 30ks vrtulniku rady Mi, 2ks CASA, asi 10tis. rucnich zbrani, nejake ty radary a modernizace Kub a par desitek dalsi techniky, tedy asi polovinu ACR. Ve skutecnosti maji asi 10% nove techniky ACR. Pritom rozocet mely dobry, ale jeho investicni slozka byla kamsi zamotana.

    To uz ale trosku menite tema. Od zacatku vam oponuji v tom, ze slovensky prumysl nemel podminky na to byt zachovan (temer vubec, nebo alespon ne ve forme v jake byl zachovan v CR). A ty vase cisla to jen potvrzuji. To co slovenska armada nakonec nakoupila je jedno, ale ikdyby se behem tech dnes uz temer 3 dekad zmohla na to co CR, vazne myslite ze by to stacilo k udrzeni (jak Sergej7490 spravne poznamenal predevsim tezkeho) prumyslu? Z toho vyctu si skrtnu vse co leta, protoze to na SVK tradicne ani nebylo, a bavme se o tech "15ks T72M2, 50ks Pandur a asi 500ks nakl. aut". S timhle by mela vystacit nejaka firma po nekolik desetileti? Anebo byt 25 let z tech cca 30 pak dotovana statem?
    Slovensky vojensky prumysl padl na hubu, padl na dno, a me to uprimne vubec nevadi. Co mi vadi jsou ty neexistujici nakupy nove techniky, ktere zminujete, to ano, to ale nema nic spolecne se zachovanim vojenskeho prumyslu.

    A ad vas posledni koment, znovu nechapu na co reagujete. Ja uvazoval 2x mene slovenskych penez na armadu V KONTEXTU NEUDRZITELNOSTI DOMACIHO PRUMYSLU vs. udrzitelnost toho ceskeho s 2x takovym rozpoctem i jen diky domacim zakazkam. K tomu se vztahovali ty pocty.

  • Jura99
    08:10 02.08.2017

    Arthur: černým pasažérem je 3/4 členů NATO, vč. Německa. Tady šlo ale o jinou diskusi a sice, pokud pan Clanek tvrdil, že SR má na obranu 2x méně peněz než ČR, měla by mít zhruba poloviční počty nové techniky a to nějak nevypadá.

  • saracen
    07:04 02.08.2017

    Určite nechcem prilievať olej do duchaplnej diskusie o Havlovi a Detvancovi a o tom že on ano, nie, možno, určite, prípadne prečo. A toto čo tu prebieha svedčí o tom aký sme vzájomne tolerantní a možno dobre že sme od seba. Neviem posúdiť.
    Zaujalo ma však úplne niečo iné čo z článku vyplýva. Nechcem aby to vyznelo, že na slovensku viac a bla bla ale, na slovensku 55% tržieb, zisku, výroby ako chcete zbraní v čechách teda 45%. Lenže v čechách sa vyrobili stovky možno tisíce lietadiel vojenských a domnievam sa že ten albatros ale aj delfín bol určite drahší ako T-72. Nehovoriac, že sa vyrábali aj čisto bojové lietadlá myslím že MiG-15 a aj Mig-21, iné si nepamätám. Preto sa mi zdá toto z pohľadu zisku, alebo tržieb málo v neprospech českej strany. Alebo potom na slovensku bola tak masívna výroba ťažkých zbraní, že sa nás báli hádam aj v NDR :-)))))

  • Arthur
    22:46 01.08.2017

    Jura99: ad. "o penězích, které protekly investiční kapitolou obrany"

    Češi, černí pasažéři NATO. Máme plno řečí, ale dáváme nejméně

    zdroj: http://echo24.cz/a/whKuC/cesi-...

    A je úplne jedno či my Slováci sedíme napravo, naľavo alebo o jedno sedadlo vpredu alebo skôr o tri vzadu od Vás.
    Čierny pasažier bude vždy len čierny pasažier resp. výstižnejšie čierni pasažieri!

  • Tesil
    22:10 01.08.2017

    Jsem asi ten poslední kdo by se chtěl Havla zastávat,jeho názory na zbrojní výrobu byly velmi svérázné.
    Možná chtěl připravit půdu pro zahraniční firmy.Kdo ví co mu jeho poradci nakukali.On sám byl v tomto směru mimo.
    Faktem ovšem zůstává to,že o konverzi zbrojního průmyslu na Slovensku rozhodla slovenská vláda začátkem listopadu 89.

  • Sergej7490
    22:05 01.08.2017
    Oblíbený příspěvek

    Problem celej tej konverzie v SR bol ten, ze nemozete konvertovat tazke strojarstvo na lahky priemysel. A zbrojovky na SK boli iba tazky priemysel s minimom vyvojovych kapacit (ano, kazdy podnik mal vyvojove oddelenie, ale to bola hlavne vyrobna konstrukcia - vyroba pripravkov, uprava podla poziadaviek zakaznika, splnenie nasich noriem, technologicky vyvoj. Inovacie boli minimalne). Civilná cast Konstrukty Trencin tvori a aj tvorila vývoj valcovacich stolic a technologickych liniek pre gumarensky priemysel.
    Naproti tomu v CZ ostala sustredena velka vacsina lahkeho zbrojneho priemyslu vyrabajuceho vyrobky s vysokou pridanou hodnotou - elektronika (radary, spoj. prostriedky). Z tazkeho priemyslu tam zostal prakticky vsetok civilny (turbiny vodne, parne, armatury, atd...).
    Preto konverzia na SK dopadla tak ako dopadla, pretoze inak dopadnut nemohla.
    Na sustruhu pre vyrobu 152mm hlavni nejdu vyrabat 9mm hlavne do pistoli, ani osky do bicyklov. Lahke strojarstvo u nas zilo nepomerne dlhsie, aj ked vdaka nasej vrodenej neschopnosti neprezilo uplne (PS, PSLM), nieco malo prezilo (SES, ZVS, nejake casti ZTS).
    Ako som uz spominal niekolkokrat za najvacsieho vinnika sucasneho stavu mozno oznacit prakticky nulovy inovacny potencial nasich podnikov. Nemozu za to ani Cesi, ani Havel, ani Klaus, ani USA a dokonca ani Madari... Len mi sami.
    Startovaciu poziciu sme mali nepomerne horsiu od CZ ale nemozme sa na to vyhovarat donekonecna.

  • Jura99
    22:03 01.08.2017

    tryskac: 72ks L-159 samozřejmě vyrobeno bylo, že se část prodala je věc druhá, bavíme se o penězích, které protekly investiční kapitolou obrany. Gripeny jsou pronajaté, ale nerozumím co je tím myšleno, jako že je má AČR zdarma? :-). Schengen bráníte, to jo, z vlastní zkušenosti vím, že lidi co jedou legálně přes hranici trápíte zbytečnou frontou, ale o vrtulnících nebo čmelácích co lítaj přes zelenou hranici s kontrabandem se dozvíte pouze pokud havarují a to ještě se zpožděním, když se najde opuštěný vrak na poli ;-)

  • Sergej7490
    21:43 01.08.2017

    To Jakub2 z predchadzajucej strany:
    "Co byste chtěl? Aby jim stát platil plat za nic, jen proto, aby si uchoval jejich know-how??? "
    Tak to bolo do konca roku cca 2000 (presne neviem). SR skutocne platila DMD holdingu za uchovanie prevadzkyschopnej linky na tanky - len neviem ci mysleli aj na subdodavatelov (motory a optika). Potom ich to preslo.

  • tryskac
    19:48 01.08.2017

    Jura99: to enumerovanie je take smiesne, najma pokial nie je presne. ACR nema 72ks L159, Gripeny nie su vlastnictvom CR ale len prenajate. Delostrelectvo mate ako zo 70tych rokov, az na Arthur, raketomety ziadne. Takze to nie je celkom tak ako uvadzate, ale je to v podstate jedno. Nezabudajte ze SR chrani Schengensku hranicu aj pre vas, plus, na Slovensku boli ozaj ine investicne priority ako 15 tsnkov a podobne.

  • Jura99
    17:52 01.08.2017

    Clanek: nic proti vasi matematice dvojnasobku, ale bohuzel ani ta nevychazi. To by jinak OSSR musely mit 36ks L159, 15ks T72M2, 50ks Pandur, 7ks Gripen, asi 500ks nakl. aut, asi 30ks vrtulniku rady Mi, 2ks CASA, asi 10tis. rucnich zbrani, nejake ty radary a modernizace Kub a par desitek dalsi techniky, tedy asi polovinu ACR. Ve skutecnosti maji asi 10% nove techniky ACR. Pritom rozocet mely dobry, ale jeho investicni slozka byla kamsi zamotana.

  • Clanek
    17:24 01.08.2017

    Ja jsem ten posledni co by se Detvana zastaval, ja jen chapu jeho existenci, ikdyz vim ze jeho nazory na Havla jsou milne. Tento clanek je pro me prinosny prave pro takoveho Detvana, bo mu dava moznost pochopit souvislosti a prozrit ze snu ze za vsechno muze... (Havel, Cesi, Martani... dosadte si).

    Ja s vama od zacatku diskutuju predevsim o te vasi myslence, ze slovaci mohli udelat pro zachranu zbrojniho prumyslu vic, a sice jako priklad davate CR. Za me je spatne hned ta prvni myslenka, snazit se neco co neni samo zivotaschopne zachranovat z verejnych penez, a predevsim SR neni CR. Jak zde jiz bylo napsano. CR je 2x SR a vykonem ekonomiky dokonce 2,5x SR. Kde u CR byli podobne projekty jako L-159 anebo aktualne snaha postavit vlastni linku pro produkci BVP rekneme na hrane, tak v SR to postrada logiku.

  • Marw
    17:15 01.08.2017

    Jura99: problem je ze ty tu nediskutujes s nasranymi sustruznikmi z Detvy. A mimochodom vzasade sa chvas rovnako iracionalne konfrontacne len z opacnej barikady...

  • Jura99
    16:59 01.08.2017

    Marw: obávám se, že se budeme točit v kruhu, protože rozhodně s Vámi nesouhlasím, že by se "málokdo se mnou hádal", že za pád zbrojního průmyslu mohl Havel. Je to přesně naopak a jak už zde bylo v diskusi nechtíc napsáno nikoliv mnou, tak imaginární Detvan by ještě dnes "demontoval" hlasatele jiného názoru (že za to Havel nemohl) a že Detvanovi nelze vyčítat, že by "Havla pověsil do průvanu".

  • Marw
    16:37 01.08.2017

    Jura99: Poukazat na to ze za pad tazkeho strojarstva a zbrojnej vyroby po revolucii nemoze Havel ani CR obecne je samozrejme v poriadku a myslim ze v tomto zmysle by sa stebou malo kto hadal.

    Problem je forma akou diskutujes, totiz ak to aj nebol zamer, tvoje prispevky vyznievaju znacne konfrontacne a zjavne tento pocit nemam len ja ale aj ostatny diskutujuci nie len zo SR.

  • Jura99
    16:11 01.08.2017

    Reaguju jen na zažité obviňování prezidenta Havla resp. obecně Čechů z likvidace zbrojního průmyslu na Slovensku. Snažím se vysvětlit, že jednak za likvidaci mohla mezinárodní situace a jednak se nemuselo likvidovat zcela, ale to už by museli investovat a vymyslet sami Slováci po rozpadu ČSFR a uvádím příklady z ČR, kde se něco zachránit povedlo. Jak je v článku napsáno, "Havlova" vláda dokonce ještě objednala 107ks tanků, ačkoliv sami komunisti předtím počítali s výrobou jen 25ks. Lituju, že např. pan tryskac nebo Clanek za tím vidí moji protislovenskou rétoriku, ale vlastně mě to nepřekvapuje, Havel je prostě viník a každý imaginární Detvan má právo jej dodnes špinit. Na sme.sk vyšel tento článek také a je pod ním jediný diskusní příspěvek a je jednoslovný - Havel.

  • hurvo
    14:53 01.08.2017

    To sa tu zase idu merat pisaky chlapci? Uvedomnte si ze merate dvojcentimetrovy proti trojcentimetrovemu. Co cs vyrobok to smejd. Cz zbrane sa predavaju len vdaka korupcii, sk zbrane nepreda ani ta. Cs moze tisko supat nohami a zavidiet pobaltskym armadam koncepciu budovania a vyzbroj.

  • skelet
    14:45 01.08.2017

    Clanek: vyvíjelo se pro 350 tanků, vyrobilo se 30 tanků. Což je dosti velký rozdíl.

  • Clanek
    14:32 01.08.2017

    @Jura99
    Z "planovanych 350ks" zadna fabrika zit nebude, ta bude zit z tech skutecne vyrobenych kusu, a jestli z dani zasponzorovat vyvoj 30 kousku (nebo to prevedme na Slovenske realie, 15 kousku) ve svem case nejdrazsiho tanku na svete (a pritom "furt jen hloupa T72") tak to vazne radeji aby takova fabrika padla.
    Holt je potreba si uvedomit ze stav za minuleho rezimu byl extrem, ktery je uplne mimo realitu toho co stat velikosti Slovenska muze utahnout. Ani CR neni velikosti dostatecna aby udrzela vyvoj / fabriky na vse, tim spis to nezvladne Slovensko kde domaci armada ani pri nejlepsi vuli nikdy nebude kupovat alespon takove pocty jake si muze dovolit ACR.
    Ciste z pohledu ekonomiky je dulezite ze se hospodarstvi SR preorganizovalo, sice bolestne, ale o to vykonejsi ted je. Smutna je jen prehnana orientace na automobilovy prumysl, ale to ma CR a SR dost spolecne.
    Z pohledu obrany statu je pak pritomnost nebo absence domaci zbrojni produkce u statu velikosti Slovenska (a odberu Slovenska) pomerne nepodstatna. Daleko zasadnejsi problem je to co jste zminil, neochota cokoliv noveho koupit (a ja jen dodam ze jedno od koho, nemusi jit o domaci produkt, ma jit hlavne o dobry produkt v dostatecnych poctech).

  • tryskac
    13:46 01.08.2017

    Ad Jura99: vo svojej protislovenskej retorike mi vysvetlite, preco napr ceske univerzity organizuju prijmacie pohovory na Slovensku a aktivne lakaju Sk studentov do Ciech? Preco ceske firmy tak rady najimaju pracovnikov zo Slovenska? Napisem Vam na rovinu, slovaci po rozdeleni maju cechov v postate "na haku", nechovaju sa k nim ale nepriatelsky. Co sa naopak teda rozhodne napisat neda. Vy ste so svojim nacionalizmom niekde ako bolo Slovensko v 90tych rokoch. Zil som v bratislave, teraz pracujem v prahe, tak to viem velmi priamo porovnat.

    Ad T72M4CZ: ked ste si nevedeli dat rady s riadenim palby, zachranovala vas firma EVPU. Inak ste si mohli zakupit aj modernizovany kanon 125mm (z sk modernizacie) ale uz neostali koruny. Nuz co uz.

  • Jura99
    13:12 01.08.2017

    Clanek: T-72M4CZ měl být vyroben v počtu 350ks, později 150ks a konečné číslo 30ks má do značné míry na svědomí velké zpoždění systému řízení palby od Galileo. Tak či onak tato zakázka velice pomohla VOP 025 přejít od opravárenského k výrobnímu podniku a dost možná bude vyrábět i nová BVP. Státní pomoc alespoň zadáním zakázky byla zřejmě klíčová, stačí porovnat porovnatelné, tedy např. LOM a LOT. LOM je mnohem dál, hlavně díky značným počtům vrtulníků Mi v AČR obstaraným po roce 93 a chuti je modernizovat, též zajišťuje letecký výcvik a provádí četné modernizace vrtulníků pro zahraniční zákazníky. LOT čas od času něco opraví, ale spíš stále zápasí sami se sebou, OS SR měly jen vrtulníky zděděné z ČSLA. Rovněž generálky houfnic DANA, je celkem zajímavé, že Polákům je generálkuje STV v Poličce, zatímco slovenský výrobce by to asi měl umět stejně či spíš lépe?

  • Flader
    11:27 01.08.2017

    Arthur, vagóny sa vyrábajú ešte aj v Trnave :D

  • Clanek
    11:10 01.08.2017

    @Jura99
    To co pisete jsou nesmysly. 100 modernizovanych T72 by SVK pry nezrujnovalo a pritom i CR si mohla dovolit (byla vule) jen na 30 modernizovanych T72. Navic, dejme tomu, ze by se takova zakazka zrealizovala. Zrealizovala by se behem treba 4 let a pak v polovine devadesatek by se resil naprosto stejny problem tak jako tak.
    Nove tanky se se ziskem prodat nedali, ne zastarale konstrukce ktere se u nas vyrabeli a kterych bylo vsude dost i diky redukci evropskych armad a odprodeji zbytku. Tezko konkurovat novovyrobou ukrajine, rusku a dalsim rozprodavajicim tanky jiz vyrobene, okamzite k dodani atd.
    Aero je pak ten nejkrasnejsi priklad jak to nedelat. Pro nejakou narodni hrdost natlacit desitky miliard do podniku a produktu, ktery nikdo nechce, i v CR ma potencialni vyuziti pramalya lezi na skladech nebo se odprodava za cenu lepe vybavene cesny? Ekonomicky nonsens ve kterem se danovy poplatnik posklada a zadotuje cernou diru ( a zisky tretich stran) v duchu "zdroje jsou", vazne neni hoden toho davat jej jako priklad.

    Jinak ty vase vecne podprahove narazky na Slovaky jsou usmevne, jakoby na druhe strane reky moravy nebyli podobne velkohuba prohlaseni z ust politiku i bezneho lidu taky zcela bezne. O tom jak se dozene Nemecko kdyz uz se ted nebude muset dotovat ta cerna dira jsmenem Slovensko a co skutek jste napsal vy sam.

  • Jura99
    10:44 01.08.2017

    Arthur: díky za seznam prototypů, banálně jednoduchých strojů (Božena), neúspěšných přestaveb, či vyhozených peněz (Mexa) ;-). Třeba ta pistole ZVS, to je ekonomický náběh na vidle, proboha trh je plný ničím zajímavých služebních pistolí.

  • Jura99
    10:34 01.08.2017

    Clanek: však nikdo asi netvrdí, že by se po roce 89 daly vyrábět stovky tanků a BVP ročně. Zbrojní výroba se ale dala zredukovat a zachovat v malém rozsahu. Nějakých +/- 100tanků T72M2 Moderna by slovenský státní rozpočet nezruinovalo a možná ano by to jednu z fabrik zachránilo. Nové tanky se prodat daly i po roce 89, ne že ne, viz. Ukrajinci v Thajsku a další. V Pováží se dělaly i traktory, lokomotivy, malé motocykly a stavební stroje. Ty by vyrábět šlo. Aero taky už nevyrábí tisíce Albatrosů, ale žije, právě díky státním penězům (naštěstí už ne federálním, to by bylo jinak řevu). Samozřejmě je otázka, jestli je morální zachraňovat podnik ze státního rozpočtu, dnes už by to nepovolila EU.
    Jinak tomu vašemu Detvanovi je samozřejmě důvod vyčítat, hlavně že nemá zdravý rozum. Obdobná falešná obvinění nakonec stála za rozvratem federace, Slováci se nikdy netajili tím, že bez Čechů si vybudují Švajčiarsko, ale skutek utek.

  • Arthur
    10:24 01.08.2017
    Oblíbený příspěvek

    Díky autorovi za kvalitné zhrnutie.

    Jura99: tak verte, že pozemné sily OS SR by boli radi aj keby mali aspoň to čo dokáže z hľadiska výskumu, vývoja a inovácii premietnuté byť do nových alebo modernizovaných produktov zabezpečiť slovenský (nemôžme byť v globalizácii odtrhnutý od reality teda min aj československý) obranný priemysel. Len tak z hlavy:

    • T-72M2 MODERNA
    • IFV Šakal (TURRA 30) alias BVP-M2 SKCZ
    • BVP Mexa (DVK-30)
    • BPsVI modernizované bojové prieskumné vozidlo*
    • ALIGÁTOR 4x4 MASTER II
    • ShKH ZUZANA 2
    • ShKH EVA
    • TATRAPAN 6x6 (rôzne modifikácie)
    • TATRAPAN 8x8 CC
    • RM-70 M1 Multiple Rocket Launcher
    • BOŽENA 4 - ľahký odmínovací systém
    • BOŽENA 5 - stredný odmínovací systém
    • BOŽENA RIOT CONTROL - bezpečnostný systém
    • Stredné nákladné vozidlá AKTIS 4x4.1R
    • Krátke ručné strelné zbrane (pištole) Grand Power
    • Krátke ručné strelné zbrane (pištole) ZVS
    • Samonabíjacia pištoľ STRIBOG SP9 A1/A2 Grand Power
    • Samonabíjacia karabína STRIBOG SR9 A1/A2 Grand Power
    • Samopal VMS 07 – 9 mm
    • Nové alebo modernizované rádiolokačné systémy
    • Nové alebo modernizované systémy velenia a riadenia
    • Nové alebo modernizované komunikačné a informačné systémy
    atď.

    * 18ks by malo byť dodaných pre prápor ISTAR v 2017

    "Jinak v oblasti Pováží se nevyráběly jen zbraně, ale také těžké stavební stroje, lokomotivy, traktory, nákladní auta, letecké motory. Nic z toho už se tam nevyrábí."

    Keď sa povie A) treba povedať aj B).
    Ani "1203" TAZ 1500/1900 sa v Trnave už nevyrába - zato na montujeme VW v BA, PSA v TT, KIA v Tepličke nad Váhom, Jaguar bude pri Nitre a mnoho ďalších dodávateľov a subdodávateľov. Čo sa týka vagónov tak výroba myslím stále žijú vo Vrútkach a Poprade, lesné kolesové traktory LKT v Trstenej atď. atď.
    Proste Slovensko a hlave svet sa zmenil.


    Polemik: radšej nebudem ani komentovať...

  • Clanek
    10:16 01.08.2017

    Vse jiz bylo napsano (treab Jakub2 a Sergej7490). Ano, slovensky zbrojni prumysl byl odsouzen k zaniku nehlede na to jestli prisel Havel nebo kdokoliv jiny. On taky Havel mohl SVK "skodit" jen par let, pak jsme to meli ve svych rukou a...
    ... a nic, protoze duvody popsane v clanku, tezko neco vyrabet (nedejboze produkovat zisk) kdyz je trh presycen a chybi poptavka. Ono je ale vzdy snazsi najit vnejsiho nepritele nez si priznat svou vlastni chybu, ostatne na tom funguje politika dnes a denne. Slovaci v problemech do tankov a na Budapest, Madari v problemech ale resit hlavne zahranicnych madaru (kteri se casto maji lip nez ti v domovine, treba prave Jizni Slovensko), Cesi kde za vsechno zle muze EU, Rusove neustale ohrozeni zlym zapadem atd. atd. atd.
    Na druhou stranu tomu Detvanovi co by i dnes povesil Havla do pruvanu to lze vycitat asi nejmin, cloveku co prozil velkou cast / vetsinu / cely zivot v socialistickem budovani statu lze jen tezko vycitat, ze nezna principy trzni ekonomiky, makroekonomie, ekonomiky podniku atd..

  • KOLT
    09:59 01.08.2017

    Je to OT, ale k tomu, proč je soutěž zásadním motorem pokroku, a tedy proč nesoutěživý socialismus prohrává, si stačí vzpomenout na učivo z druhého stupně ZŠ a pana Darwina ;-)

  • Jakub2
    09:37 01.08.2017

    Jura99: Ano, asi to špatně čtu... Nebo si možná vzpomínám, že bratia Slováci se sice odtrhli, ale hospodářsky na tom byli za Vladka Mečiara docela bídně, takže jejich průmysl musel projít těžkou konverzí na civilní výrobu. A jako u každé velké ekonomické změny - nejdřív odejdou mozky (vývojáři). Jejich know-how měli v hlavách, tj. pořád to byli strojaři uplatnitelní v automobilkách. A pokud jim jinde nabídli lepší plat, tak šli (logicky).

    Co byste chtěl? Aby jim stát platil plat za nic, jen proto, aby si uchoval jejich know-how??? To by ale byl větší socialismus než v SSSR, kterému se taky rozpadl vojenskoprůmyslový komplex ze stejného důvodu.

    Vojenská výroba není vyjmuta z logického schématu tržního hospodářství
    - nabídka je tam, kde je poptávka,
    - nejlepší mozky jdou za penězi.

    Češi si možná uchovali část zbrojní výroby ze 4 důvodů
    - AČR je větší než ASR, tudíž dává větší zakázky (větší drobky),
    - za druhé si čeští politici dovolili nalít do zbrojních fabrik velké prachy (třeba za L-159, což měl být "exportní trhák" jak před lety sliboval dnešní Hradní senil), které odtekly do černé díry.
    - třetím důvodem byla velikost zbrojních fabrik - na SR se vyrábělo 55% produkce, v ČR 45%. Přitom ČR měla 2x víc obyvatelstva a 2,5 násobek HDP (125 % HDP per capita). Čechům ostatní průmysl (zemědělství ne, to bylo ztrátové) generoval na daních dost prostředků, které stát mohl nalít do Aera a podobných. Slováci takový "luxus" neměli k dispozici - udržovat Konštruktu a další v plné výrobě by SR zruinovalo za pár let,
    - na zbrojní výrobu potřebujete hodně kapitálu a politickou podporu. Obojí najednou neměly donedávna ani české firmy, natož ty slovenské.

    Od roku 1990 se navíc zbrojařský průmysl hodně zkoncentroval - giganti typu KMW, EADS, Lockheed, General Dynamics, ... pohltili všechny nezávislé malé výrobce - všechny zbrojovky na kontinentě. Zbytek (včetně českých a slovenských podniků) vytlačily na okraj. A cenovým dumpingem a ochotou prodávat komukoliv je z druhé strany vytlačili Srbové, Rusové, Číňané (tj. producenti taky ruské techniky).

    Ad Tatra - tu potopil až ten chamtivej Ind, kterýho doma zavřeli za úplatky.


    Polemik:
    Ano, to jsou ti hlupáci, co se budou bít za minulou realitu neschopni se přizpůsobit. Ne oni, okolí je vinno jejich strádáním. Oni nic, oni muzikanti. Pro ně je to jednodušší než zkoušet kritickou revizi vlastního života.

    Pokud chcete porozumět realitě života, tak existuje pár dobrých knih, které téměř polopaticky vysvětlují např. proč socialismus prohrává, proč jsou třeba peníze, logiku ekonomického cyklu,... Pro neekonomy může být zajímavý třeba výklad Nialla Fergussona (knihy Civilizace a Vzestup peněz).

  • Jura99
    09:24 01.08.2017

    Polemik: pokud by ještě dnes za vyslovení názoru Slováci kohokoliv "demontovali", tak to spíš cosi nevalného vypovídá o nich samotných. Za totální krach zbrojní výroby nemůže Havel, ale změna světové situace (naštěstí) a poslední hřebík do rakve udělalo samo Slovensko tím, že po roce 1993 neobjednalo v podstatě žádné domácí zbraně. Slovensku už ujel vlak, např. samohybné houfnice dnes dělá kdekdo, třeba Turci nebo Srbové a vůbec nevypadají špatně.

  • Jura99
    08:45 01.08.2017

    Double: zrovna T-72M4CZ je celkem radikální přestavba původního tanku a to včetně korby a podvozku. Je tam jiný motor s převodovkou (powerpack), takže jiná záď a podlaha. Podvozek je posílený, silnější torzní tyče. Ostatní výbavou je to taky jiný stroj. Pandury se vyráběly, tzn. svaření korby a montáž dílů od dodavatelů.

  • PavolR
    08:29 01.08.2017

    ... a čo napr. 98mm mínomet, čo máme zavedený v armáde a raketomet Modular? ...
    Myslím, že v súvislosti so slovenským zbrojným priemyslom by sme mohli hovoriť o dvoch bodoch, ktoré ním sekli. Prvým je už spomínaný koniec studenej vojny a strata odbytísk a dotácií, druhým je zasa presvedčenie, ktoré so sebou priniesol vstup do NATO, že odteraz stačí vegetovať a netreba pre OSSR vyvíjať a nakupovať novú techniku.

  • Sergej7490
    08:07 01.08.2017

    To Polemik: "=keci, a čo napr. odmínovače Božena, kol. obrn.voz Aligator, húfnice Zuzana 2, Eva, modernizácia T-72M2 Moderna atd. ??"
    Mozno az na ten Aligator su to vsetko veci z cias socializmu ktore ideovo vznikli v CZ, v Konstrukte "len" vyvinuli nieciu (Vyskov, Brno) ideu. To iste Tatrapan, Pram, Brams.
    Jedinou inovativnou vecou co v nasej Dzamahiriji vznikla od A po Z, ale tiez sa okrem OSSR nikam nedostala, je DD CWA, momentalne Falcon-4G, povodne vyvinuty vo VLTSU Liptovsky Mikulas. https://s3.eu-central-1.amazon...

    To ze v Dubnici alebo Detve by Havel dlho neprezil nie je dane objektivnymi skutocnostami (teda tym ze by za stav niesol nejaku vinu) proste vdaka svojim nestastnym vyrokom bol inak neschopnymi slovenskymi nacionalistami predhodeny obecenstvu ako vdacna obet, a ovce sa potesili ze nasli vinnika svojej biedy a neschopnosti.

  • Nikdo
    07:38 01.08.2017

    Polemic :Za těch 24 let jste si mohli naflákat půl Slovenska paneláků.To už je odpovědnost vás jako voličů vlád.Jsou lidé kteří skutečně nechápou změnu doby , ale ta doba se změnila hlavně díky jejich stagnaci , která z 10 nejvyspělejší země na světě udělala žebráka a ještě to vydávali za úspěch .Takže si klidně dalších 100 let stěžujte na Havla a seďte na zadku a vzpomínejte na dobu kdy zbytečnou výrobu dotovaly třeba uklizečky nebo prodavačky , tak se určitě budete mít lépe.

  • Takeda
    07:29 01.08.2017

    Polemik: Nikdo nerozporuje, že jsou lidi naštvaný, že se rozpadl slovenský zbrojní průmysl. Jen jsou naštvaný na špatnýho člověka. Havel s tim nemohl nic dělat.

    A makroekonomie a statistiky jsou nakonec o lidech a práci, kdyby ne, tak u Vás zbrojní průmysl jede na plný obrátky.

    A jak je Havlův výrok o panelácích (určitě chybný) důležitý pro Slováky? V tom že neměl pravdu?

  • Polemik
    01:58 01.08.2017

    Jakub2:
    "A ti imbecilové, co nadávají Havlovi a spol., by měli mít aspoň maturitu z ekonomie. Zisk není sprosté slovo, soudruzi."

    =schválne, choď na Považie, Detvu, do Dubnice n.Váhom atd., postav sa tam na námestie a vykrikuj to tam okoloidúcim... gatantujem ti že ťa najneskôr do 5 min. "demontujú". Jedna vec sú ekonómia, čísla, makroekon.štatistiky, úplne iná zamestnanie a osudy ľudí ktorí tam pracovali. A na tom nezmení nič ani žiadny článok.

    Apropo, Havel povedal aj iné pre Slovákov veľmi pamätné veci - napr. "králikárny stavět nebudem!!". A dnes sa o tie isté "králikárny" ľudia idú pobiť, cálujú za ne milióny a zadlžujú sa kvôli nim na celý život!! (=FAKT) A čo teraz - aj k tomu výjde teraz po 30 rokoch článok vysvetľujúci že to tak nebolo?? ;-)

  • Polemik
    01:34 01.08.2017

    Jura99:
    "...Slováci ten dar bohužel zadupali do země a žádnou smysluplnou zbraň už nevyvinuli..."

    =keci, a čo napr. odmínovače Božena, kol. obrn.voz Aligator, húfnice Zuzana 2, Eva, modernizácia T-72M2 Moderna atd. ?? To že sa to čiastočne nevyrába resp. nebolo zavedené do OS ASR je už iný príbeh, ale vyvinuté boli a boli to zmysluplné zbraň.systémy, minim. v dobe kedy vznikli určite áno.

    Tak isto tu uz niekto spominal aj Grand Power, ktory vznikol doslova z 0 na zelenej luke. Nespomenuli sa tu aj posledné pistole z PS Dubnica n.Váhom, z ktorých výrobou je to otázne, no nič to nemení na fakte, že boli vyvinuté a existujú.

  • Double
    22:47 31.07.2017

    jura, nechcem ti kazit iluzie, ale vop ziadne tanky alebo kbvp nevyrabal, iba ich modernizoval (napr. podvozok pandurov je z rakuska ak sa nemylim). Cize aj pri porovnani so samotnou Dubnicou to nieje ziadne terno.

  • Jura99
    22:14 31.07.2017

    Jakub: spis spatne ctes, co pisu. Nikde nepopiram, ze zbrojni vyroba sla po roce 89 do kolen, ale soucasne tvrdim, ze Cesi si cast podniku uchovali diky domacim zakazkam. Takze byla paradoxne prace i pro vyrobu tezke techniky, ale chybela tovarna. Takze T72M4 i Pandury vyrabel opravarensky podnik. Nebo Aero. Pokud vim, po 1993 neprodalo zadne L39, ale mj. diky statni zakazce na L159 a statnim dotacim na oddluzeni prezilo. Totez Tatra. Nekde na popelu byvaleho podniku vyrostla nova uspesna vyroba, viz. Retia a Era na Tesle Pardubice. Slovaci vyrobu zavreli komplet, neco zivori v Dubnici, jejich stat si neobjednal skoro nic. Dokonce ani ted, kdy je uz asi tri roky hlad po zbranich, kamsi se zakuklili a nemaji ani tu Evu v nabidce.

  • markus223
    21:55 31.07.2017

    Děkuji autorovi za skvělý článek.

  • Tesil
    19:48 31.07.2017

    V rámci VS byla ČSSR přidělena výroba letounů a obrněné techniky.
    Federalizace v r.1969 znamenala další přesun výroby směrem na východ,s tím že v Čechách zůstala zjednodušeně řečeno výroba neútočného arzenálu.
    Podle zahraničních zákazníků byla kvalita licenčních výrobků z Martina či Dubnice na vyšší úrovni než u originálů ze SSSR.

  • palo satko
    19:48 31.07.2017

    Jura99,
    Slovaci nedostali žiaden dar, takže ho nemohli premarniť. To kde bude umiestnena zbrojna vyroba bolo rozhodnutie vtedajších "strategov". Asi si nemusime dokazovat, že vyroba zbrani bola riadena politickymi, stranickymi, federalnymi a ruskymi nazormi a Slovaci v ČSSR nemali žiadnu rozdovaciu pravomoc čo sa bude vyvýjať a vyrabat a za čo a kam predavat.

  • Sergej7490
    19:13 31.07.2017

    To Jura99:
    nevyraba, to mas pravdu. Pretoze na to aby sa mohlo vyrabat, tak sa musi predavat. A PZO ostali kde ? Jeden Technopol pripadne Petrimex to nevytrhol, ten sa aj tak specializoval skor na lahke zbrane a strelivo.
    A kazdopadne tu chybalo a chyba to najdolezitejsie - domaci dopyt po vyvoji. Ale to uz ceskym bratom naozaj nemozeme davat za vinu :-)

  • Jakub2
    18:30 31.07.2017

    Jura99: Vy jste ten článek skutečně nečetl, jinak byste nenapsal takovou kravinu, s prominutím. Celé národní hospodářství šlo v 1990 do kelu. V ČR i v SR. Důvod je prostý - nikdo naše zboží nechtěl - ostatní státy východní Evropy byly zaplaveny levnějším, ale kvalitnějším zbožím ze Západu. A na tanky nezbyly peníze ani v Rusku.

    Krach zbrojní výroby na Slovensku hned z kraje je paradoxně nejméně bolestivé řešení - jakékoliv další protahování výroby za účelem cpaní nadbytečných Téček do Afriky a na Střední Východ by skončilo ještě větším ekonomickým a sociálním průšvihem. A ti imbecilové, co nadávají Havlovi a spol., by měli mít aspoň maturitu z ekonomie. Zisk není sprosté slovo, soudruzi.

  • PavolR
    18:27 31.07.2017

    UnionPacific:
    Neviem, či by som to videl zasa až tak čierno. Napríklad Poliaci ponúkajú svoju modernizáciu T-72 aj s možnosťou slovenského 120mm kanónu.
    https://armswatch.org/kde-sa-n...

  • UnionPacific
    18:15 31.07.2017

    Jura99: Žiadnu zmysluplnú zbraň sme nevyvinuli....no napr. máme úplne nové pištole Grand Power...vy máte ČZUB ale tie sa rozvíjali na základoch postavených v socializme. Ale samozrejme,Česko je z hľadiska zbraní úplne inde ako Slovensko.Tu zdochol pes.

  • Jura99
    15:50 31.07.2017

    Článek musel dát dost práce, je pěkný a podrobný, díky. Slováci dostali celkem slušný dar v podobě přesunu vývoje a výroby těžké techniky z tradičních oblastí Česka. Dnes je situace taková, že Slováci ten dar bohužel zadupali do země a žádnou smysluplnou zbraň už nevyvinuli a Češi, kteří svou část zbrojního průmyslu udrželi aspoň v klinické smrti několika státními zakázkami, začínají budovat vývoj zbraní v podstatě od nuly nákupem licencí (Pandur, BVP, ...). Jinak v oblasti Pováží se nevyráběly jen zbraně, ale také těžké stavební stroje, lokomotivy, traktory, nákladní auta, letecké motory. Nic z toho už se tam nevyrábí.

  • Clanek
    15:48 31.07.2017

    @palo satko
    Souhlasim s tim, ze clanek je zjednodusujici, ale o co si pisete vy je jen jina, trosku mirnejsi, ale furt zjednodusujici sprava. Ona eknomika jako takova neni exaktni veda, i dnes v casech informacnich technologii se ruzne ekonomicke utvary ridi vice ci mene odhady a to vcetne instituci kalibru CNB a ukazatelu ala hospodarsky rust. Vycislit neco zcela presne v takto komplexnim systemu jako je ekonomika statu vicemene nejde a kdyz uz se musim smirit s nejakym zjednodusenim tak autorovi clanku musim podekovat, bo si se spracovanim dal jiste dost prace a vychazel tam kde to slo z cisel. Takze furt zjednoduseni, ale za me prijatelne, zrovnatak jak prijatelny je pro me i z nich vyvozeny zaver.

  • palo satko
    15:08 31.07.2017

    Vonku sa predava kniha Czechoslovakia in Africa 1945 -1968 od Philipa Muehlenbecka. V jednej z kapitol sa autor venuje aj obchodu so zbranami. Počnuc polovníckymi, cez ručne zbrane až po auta, tanky a lietadla a samozrejme aj municiu a špecialne chemikalie. Myslim si, že hodnotenie československej zbrojnej vyroby a jej efektivita by mala byt komplexna. Proste do prepočtu efektivity dodavok by mali byť zahrnute aj dodavky inych druhov zbrani nielen "slovenskeho špecialu", pretože mnohe vtedy "spriatelene džamahirie" potrebovali zbrojit v celom spektre zbrani. Na jednej aj druhej strane to bola politika a velakrat chápana ako internacionalna pomoc. Ale čo je tiež zaujimave, československe dodavky medzinarodne neboli chápane ako pripojenie sa danej krajiny k "Moskve".
    Je preto otazne, či na Slovensku vyrobene tanky a BVP neplnili skor funkciu doplnenie alebo skomletovania zbranovej ponuky. Krasnym prikladom je dodavka pre Egypt z roku 1956
    Po aprílovom stretnutí v Bandungu sa egypsky vladca Násir stretol so soviet.
    veľvyslanec v Egypte a vyjadril túžbu kupovať zbrane zo sovietskeho bloku a žiadal aby rokovania o takejto dohode prebehli v Prahe. Sovieti schválili takúto dohodu a nechali na Egypt a Československo, aby spracovali detaily. Egyptská delegácia
    prišla do Prahy 20. augusta, aby rokovala o podmienkach dohody. Dňa 12. septembra 1956 bola podpísaná zmluva, v ktorej Československo
    súhlasilo s predajom zbraní do Egypta: 86 stíhacích lietadiel MiG-15, 25 cvičných lietadiel Jak-11, 47 bombardovacích lietadiel IL-28, 20 lietadiel na prepravu nákladov IL-14, 220 BTR- 152, 200 tankov T-34, 50 122 mm del, 80 122 mm hufnic, 50 SU-100,130 raketometov 130 mm, 50 protileteckých 85 mm kanonov, 120 37 mm protilietadlovych kanonov, štyri radary P-8, 12 torpéd lodi, dopravné lode, štyri námorné minolovky, 100 000 protipechotných mín, 92 ťažných vozidiel a 1 000 ton kyseliny dusičnej. Egypt súhlasil s úhradou 45,7 miliónov GBP libier (približne
    921 miliónov K č s) pre tieto zbrane. O štyri dni neskôr sa medzi Československom a Sovietskym zväzom podarilo dosiahnuť dohodu, v ktorej Moskva súhlasila s tým, že pomôže financovať dohodu s Káhirou. Egypt musel zaplatiť 25 percent z celkového počtu do konca marca 1956, zvyšok bol financovaný prostredníctvom 30-ročného úveru s úrokom 2%. Osemdesiat percent z čiastky malo byť zaplatené do Československa tovarom (väčšinou z egyptskej bavlny) a zostávajúcich 20 percent v tvrdej mene." tolko kratky citat z knihy.
    Na tomto priklade ktory je uvedeny v tej knihe, ked sa pod jednou zmluvou predavali nielen "česke" a "slovenske" zbrane ale aj zbrane zo ZSSR, je vidiet, že zratat ekonomicku efektivitu zbrojnej vyroby je bez posudenia jednotlyvych pripadov a ich ekonomicky hodnoverneho sumarizovania je temer nemožne. Zjednodušene povedane ked sme chceli predat 100 lietadiel L-39 museli sme dodat aj 50 T-72. Bolo by asi hodnovernejšie ziskat aj ekonomicke zhodnotenie vyroby a predaja zbrani a systemov vyrabanych v českej časti CSSR a spoločne posudzovat efektivitu zbrojnej vyroby.

  • matu
    14:57 31.07.2017

    Sergej7490: ohledně T55 do Sýrie a Libye, v článku je popsaná jejich platební morálka. Takže ano věřím, že zájem měli, ale bylo prakticky jisté, že k placení by nedošlo.

  • Jakub2
    12:14 31.07.2017

    Ad Muhaha: Pan autor se snažil jen o vyčíslení hospodářských výsledků. Ohledně ekonomických přínosů by bylo nutné zpracovat ještě další podklady a provést teoretické cvičení s názvem "Náklady obětované příležitosti." Troufám si říci, že poté by se dalo říci, že odvětví s nejvyšší přidanou hodnotou (aka strojíenství) bylo dotováno ostatním průmyslem a zemědělstvím (protože byly potřeba ty oficiálně nenáviděné valuty pro národní hospodářství). Velmi hrubě řečeno - zbrojní výroba a armádní rozpočet "vycucávaly" státní hospodářství až do dřeně. Ke cti některým soudruhům z ÚV KSČ dlužno podotknout, že kolem roku 1985 již neměli moc iluzí (viz hesla přestavba, chozrasčot aj.).

  • Jakub2
    12:04 31.07.2017

    Co se týče kapitoly "Efektivita speciální výroby", tak bych jen dodal, že existuje značný počet článků, které se věnují právě zbrojním projektům čs. zbrojního průmyslu v období 1950 - 1968. Většinou těm nerealizovaným. Z historického hlediska jsou to velmi zajímavé údaje a potvrzují další věci výše uvedené (specializace v rámci VS, dotované ceny atp.).

    Tyhle články vychází v měsíčníku ATM.

  • Muhaha
    11:41 31.07.2017

    Díky moc, pane Miháliku.
    A klobouk dolů speciálně za to, že jste se pokusil i o kvantifikaci možných ekonomických přínosů.

  • Sergej7490
    10:57 31.07.2017

    Celkom pekny clanok, len by som poradil autorovi aby ho druhy krat dal precitat niekomu nezaujatemu, kvoli oprave stylistickych chyb a obcas aj slovosledu. Je ich tam naozaj dost a zbytocne znizuju hodnotu clanku. Pravopis je vcelku OK.
    S tou konverziou (resp s uvedomenim ze zbranami to dalej nevytrhneme) to zacalo aj trochu skorej, konkretne od roku 85 boli podniky vyvane na sirsi nakup zahranicnych licencii a kooperacii.(V ZTS kooperacia s Danfoss, vyroba stavebnych strojov v licencii Poclain) na co boli od statu poskytnute ucelove pozicky (Tesla Piestany cca 3mld KCS na nakup licencii a technologii od Toshiba a Mittel).
    Doporucil by som tiez pre rozsirenie zdrojov prestudovat knihu Od tankov k Touaregu od byvaleho riaditela ZTS Martin.

    Otazka - ako to bolo s udajnym zamietnutim vyroby a predaja 1000ks T55 do Libie/Syrie tesne po revolucii ?

  • Host
    10:53 31.07.2017

    leviathan zatial ste si kopol len vy..
    k clanku: parada, palec hore. za mna en ze, resentiment je opravneny ako i zodpovednost politickych garnitur za casy ktore nastaly, a to predovsetkym kvoli slubom avs divokym 90 rokom

  • leviathan
    10:45 31.07.2017

    no sak pockajte, ked do diskusie dorazia "narodni-bolsevici" - to zas bude v alejich nablito

  • Takeda
    10:35 31.07.2017

    Parádní článek. A je fajn, že je ze slovenské strany.

  • Hyena
    10:21 31.07.2017

    Kiež by bolo viac takýchto článkov vyvracajúcich klasické mýty o armáde ČSR a o zbrojnom priemysle.