ANALÝZA: Efektivita zbrojárskej výroby na Slovensku za čias budovania socializmu

-
30. 7. 2017
-
125 komentářů
-
Dušan Mihálik
Na Slovensku je u značného počtu obyvateľov predstava o tom, že bola za socializmu u nás obrovská zbrojárska výroba, ktorá zarábala ťažké peniaze a po roku 1989 nám ju Česi zlikvidovali a Slováci majú preto dodnes vysokú nezamestnanosť. Symbolom tohto procesu je samozrejme bývalý prezident Havel. Preto je treba sa pozrieť do minulosti ako to bolo a či je to pravda, alebo len hlboko zakorenený mýtus.
Ťažký proces výstavby
Zavádzanie výroby vojenského materiálu podľa sovietskych licencií v ČSR podstatne ovplyvnili závery zasadnutia ÚV KSČ z februára 1951, kedy sa rozhodlo, že sa budú využívať hlavne sovietske licencie. Na ich základe Predsedníctvo ÚV KSČ prijalo uznesenie o urýchlenom prezbrojení čs. armády a obnove čs. zbrojného priemyslu a spracoval sa do podoby „Plánu maximálnej výroby v rokoch 1951-1953“ Ten sa síce nepodarilo plniť, ale i tak znamenala výrazný rast kapacít na výrobu zbraní hlavne na Slovensku. Slovensko sa považovalo za bezpečné zázemie pre výrobu pre hrozbu náletov silného amerického bombardovacieho letectva.
Vzhľadom na rýchly nárast výkonov bombardovacích lietadiel to však bola do značnej miery len iluzórna ochrana. Začiatkom 50-tich rokov americké prieskumné verzie bombardovacích strojov, ako napr. RB-47 bez problémov prenikali hlboko do vzdušného priestoru ZSSR a i nad naším územím bez problémov pôsobili prieskumné lietadlá NATO. Postupne sa síce protivzdušná obrana štátov Varšavskej zmluvy zlepšovala, ale v prípade konfliktu boli naše zbrojovky zraniteľné rovnako ako tie v Čechách. To však nič nemenilo na orientácii na ťažkú vojenskú techniku na slovenskom území.
Socialistické štáty do svojho zbrojárskeho priemyslu mohutne investovali a rozširovali výrobu moderných zbraní. Teoreticky je plánované hospodárstvo výhodné pre špeciálnu výrobu, pre možnosť jednoducho direktívneho systému, kde nie je problém uprednostniť vybraný podnik či priemyselné odvetvie i na úkor zvyšku ekonomiky.
Ale v praxi sa znovu potvrdilo, že systém centrálneho plánovania s úradne stanovenými cenami nie je dostatočne pružný na meniace sa podmienky. Úplne systém direktívneho plánovania zlyhával pri nevyhnutných kooperáciách v rámci Varšavskej zmluvy (VZ) a Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Problémy nekonvertibilných mien, fiktívnych a nereálnych menných kurzov so západnými voľne zmeniteľnými menami i zložité používanie tzv. konvertibilného kurzu boli také isté ako i v civilnom sektore.
Dozor veľkého brata
Pre netrhové podmienky neexistovala možnosť porovnávania vzájomných nákladov ani medzi krajinami VZ. To však bolo už zámerom sovietskej stratégie, aby mohli jednotlivé štáty VZ oponovať pri sovietskych tlakoch len individuálne bez koordinácie.
Sovietsky tlak mal podobu „Doporučenia o stave ozbrojených síl a ich výzbroje“, ktoré vydávalo Hlavné velenie Varšavskej zmluvy jednotlivým krajinám na príslušnú päťročnicu. Doporučenie, spresňujúce ročnými protokolom, stanovovali počty osôb, techniky, zväzkov a útvarov. Dopracovanie rozpočtovej a finančnej stránky bolo výhradnou záležitosťou príslušného štátu.
Pri problémoch s realizáciu sa rokovalo na najvyššej úrovni o redukcii požiadaviek či o odklade realizácie. V 80-tich rokoch sa pre napätie v rámci VZ a ekonomickými problémami mnohé požiadavky jednoducho neplnili.
Zahraničný obchod s vojenskou technikou bol pre Československo vždy s plusovým saldom (príloha č.1)
Príloha č. 1 – Zahraničný obchod s vojenskou technikou 1952-1990 ( vmil. Kčs obchodnej parity)
Obdobie |
1952-1955 |
1956-1960 |
1961-1965 |
1966-1970 |
1971-1975 |
1976-1980 |
1981-1985 |
1986-1990 |
Socialistické krajiny |
||||||||
Export |
2 151 |
3 238 |
5 325 |
9 151 |
12 000 |
15 000 |
25 200 |
33 400 |
Import |
5 195 |
6 282 |
9 400 |
12 200 |
20 500 |
30 300 |
||
Saldo (+ ) |
130 |
2869 |
2600 |
2800 |
4700 |
3100 |
||
Ostatné krajiny |
||||||||
Export |
273 |
1 795 |
1 087 |
2 865 |
3 400 |
4 700 |
12 000 |
7 600 |
Import |
8 |
17 |
33 |
52 |
200 |
300 |
400 |
400 |
Saldo (+ ) |
265 |
1 778 |
1 054 |
2 813 |
3 200 |
4 400 |
11 600 |
7 200 |
Náklady na zbrojný priemysel
Rast vojenských výdajov bol spočiatku pomalý, hlavne v 50-tich rokoch, kedy sa ešte využívalo veľké množstvo ukoristenej nemeckej vojenskej techniky. Z tohto obdobia je dosť málo relevantných štatistických informácií, ale nárast nákladov nebol výrazný. Náklady na obranu a bezpečnosť sa pohybovali okolo 2 % HDP.
Postupný nárast začal hlavne až po vstupe ČSR do Varšavskej zmluvy, kedy ZSSR tlačil na nárast zbrojenia hlavne na hraničné krajiny so západným blokom – t.j. ČSR, Poľsko a NDR. Nárast kapacít bol však pozvoľný a prejavil sa hlavne až od 60-tich rokoch (Príloha č. 2).
V 60-tich rokoch postupne narastala zbrojná výroba a tento trend prerušil až po roku 1968, kedy rozmiestnenie mohutných sovietskych vojsk o niečo znížilo potrebu výstavby čs. armáda. Okrem toho čs. strana financovala i sovietske okupačné vojská.
Uvedené náklady je treba brať s určitou rezervou, lebo niečo pre ozbrojené sily sa čerpalo i z iných kapitol, ktoré je ťažšie identifikovať, hlavne v 80-tich rokoch, kedy sa stupňovala studená vojna a armáda mala problémy s financovaním rastúcich požiadaviek. Slovenská republika mala na zbrojnej výrobe viac ako polovičný podiel (příloha č.3). V roku 1989 už dosahovala okolo 60 %. (príloha č.4).
Príloha č.2 – Rozpočtové výdaje na obranu, vojenské výdaje a podiel rozpočtových výdajov na obranu na národnom dôchodku a štátnom rozpočte ČSSR, 1961-1989 (ml.Kčs) v bežných cenách:
Rok |
Rozpočtové výdaje na obranu |
Z toho vojenské výdaje (MNO) |
HDP |
Podiel výdajov na obranu na HDP (%) |
Výdaje štátneho rozpočtu |
Podiel výdajov na obranu (%) |
1961 |
9 841 |
9 011 |
172 021 |
5,72 |
111 915 |
8,79 |
1962 |
10 816 |
9 920 |
175 378 |
6,16 |
123 201 |
8,78 |
1963 |
11 821 |
11 013 |
172 883 |
6,83 |
125 815 |
9,39 |
1964 |
11 990 |
11 021 |
169 713 |
7,06 |
130 318 |
9,20 |
1965 |
10 270 |
10 001 |
173 519 |
6,16 |
116 138 |
9,21 |
1966 |
10 910 |
10 296 |
195 576 |
5,57 |
154 795 |
7,04 |
1967 |
12 875 |
12 103 |
233 992 |
5,50 |
147 193 |
8,74 |
1968 |
15 062 |
13 890 |
257 797 |
5,84 |
151 393 |
9,94 |
1969 |
18 007 |
15 624 |
293 717 |
6,13 |
176 942 |
10,17 |
1970 |
18 997 |
16 233 |
312 959 |
6,07 |
194 313 |
9,77 |
1971 |
19 806 |
16 900 |
327 915 |
6,03 |
148 043 |
13,37 |
1972 |
20 470 |
17 543 |
346 333 |
5,91 |
143 318 |
13,38 |
1973 |
21 056 |
17 750 |
363 204 |
5,79 |
157 705 |
13,35 |
1974 |
21 989 |
18 715 |
380 663 |
5,77 |
175 389 |
12,53 |
1975 |
22 233 |
19 045 |
409 970 |
5,42 |
273 774 |
8,12 |
1976 |
23 077 |
19 714 |
418 182 |
5,51 |
290 071 |
7,95 |
1977 |
24 014 |
20 633 |
414 990 |
5,78 |
278 301 |
8,62 |
1978 |
23 988 |
20 801 |
348 015 |
5,47 |
283 912 |
8,44 |
1979 |
25 102 |
21 866 |
460 667 |
5,44 |
292 403 |
8,58 |
1980 |
25 941 |
22 582 |
486 281 |
5,33 |
304 182 |
8,52 |
1981 |
27 353 |
23 045 |
472 003 |
5,79 |
207 823 |
13,16 |
1982 |
27 710 |
23 999 |
496 035 |
5,58 |
314 046 |
8,82 |
1983 |
29 430 |
24 851 |
507 325 |
5,80 |
213 598 |
13,77 |
1984 |
33 508 |
30 066 |
541 461 |
6,18 |
222 373 |
16,06 |
1985 |
31 491 |
27 808 |
559 974 |
5,62 |
233 402 |
13,49 |
1986 |
32 250 |
29 750 |
570 064 |
5,65 |
235 226 |
13,71 |
1987 |
34 185 |
30 385 |
587 056 |
5,82 |
245 191 |
19,94 |
1988 |
37 727 |
32 877 |
606 269 |
6,22 |
258 400 |
15,60 |
1989 |
38 675 |
35 062 |
619 405 |
6,25 |
263 107 |
14,70 |
Príloha č.3 – Podiel Slovenska na špeciálnej výrobe v rokoch 1971-1989
ČSFR |
SR |
podiel SR |
|
mld. Kčs |
mld. Kčs |
% |
|
1971-1975 |
54,1 |
28,4 |
52,5 |
1976-1980 |
77,2 |
42,6 |
55,2 |
1981-1985 |
116,2 |
65 |
55,9 |
1986-1989 |
102,6 |
57,4 |
55,9 |
1971-1989 |
350,1 |
193,4 |
55,2 |
Príloha č.4
Subjekty zbrojného výskumu a vývoja na Slovensku (1950-1989) |
||
Konštrukta Trenčín ZTS VÚHYN Dubnica nad Váhom ZTS EVÚ Nová Dubnica |
VÚVT Žilina ZTS VVÚ Martin VÚ 080 Liptovský Mikuláš |
ZTS VVÚ Košice ZTS VVÚ Komárno |
Subjekty zbrojnej výroby na Slovensku (1950-1989) |
||
ZTS Dubnica nad Váhom ZVS Dubnica nad Váhom PS Považský Bystrica + ZTS Martin + ZTS Námestova |
Tesla Liptovský Hrádok Tatra Vagónka Poprad Vihorlat Snina VVS Košice PPS Detva + Závod Krupina |
ZVT Banská Bystrica Tatra Bánovce nad Bebravou Tesla Vráble Slovenské Lodenice Komárno ZVS Meopta Bratislava Kablo Malacky
|
Efektivita špeciálnej výroby
Jedna vec boli náklady na špeciálnu výrobu, druhá vec bola efektivita využitia. Prejavovali sa nedostatky plánovanej ekonomiky na každej úrovni. Licenčná výroba tanku T-34/85 bola spojená s obrovskými nedostatkami a katastrofálnou kvalitou počiatočnej výroby. Tá začala v Čechách v ČKD Sokolovo, ale postupne sa preniesla od roku 1952 na Slovensko.
Plne však bola zvládnutá až v roku 1954. Zavedenie tankovej výroby bol bezpochyby veľký organizačný výkon, ale faktom je i to, že v roku 1954 bol už tank T-34/85 zastaraný a bol v pomerne krátkom čase (v roku 1957) nahradený novým tankom T-54A, ktorý predstavoval vo svojej dobe svetovú špičku a udával smer vývoja tankovej techniky i u štátov NATO.
Hlavnou príčinou zbytočne vynaložených prostriedkov pri vývoji bolo nedostatočná koncepcia zbrojných vývojov, ktoré ovplyvňovala neznalosť progresívnych zmien techniky, najmä nedostatočná znalosť a väzby na rozvoj vojenskej techniky ZSSR. Vývojári v ČSR sa museli zoznamovať s vývojom v špeciálnej technike prostredníctvom odborných západných časopisov.
V praxi sa to prejavovalo riešením vývoja systémov, ktoré boli už vyvinuté, alebo ktorých vývoj už nemal zmysel pre pokrok v iných oblastiach. Konštrukta Trenčín, najväčšie vývojové stredisko zbrojárskej výroby, tak riešila v rokoch 1952-1955 zbytočne nový protilietadlový kanón, hoci sa v ZSSR už pripravovala výroba protilietadlových riadených striel. Samozrejme takých prípadov bolo veľa.
V mnohých prípadoch však bolo zastavenie úspešných čs. zbrojných projektov len jednoduchým odstavením konkurencie zo strany sovietskej strany pomocou politickej línie.
Okrem značných finančných strát prinášala táto nízka efektivita i značné morálne straty, lebo pre mnoho vysokokvalifikovaných a motivovaných pracovníkov sa strácal zmysel práce. Tieto problémy boli i predmetom oficiálnych odborných konferencií, ktoré často išli proti straníckej línii komunistickej strany a boli i súčasťou oficiálnych dokumentov, kde podniky kritizovali nedostatky v plánovaní v rámci RVHP. Štátni úradníci však reálne nedostatky „riešili“ hlavne prenasledovaním „rozvracačov“ zabehnutých poriadkov.
Príloha č. 5 – Výroba ťažkej obrnenej techniky na Slovensku (1952-1991):
Technika |
Výroba |
Počet |
|
ČSSR* |
|
Exp.: soc.štáty |
Exp.: nesoc. štáty |
|
||
typ |
rok |
ks |
ks |
podiel |
ks |
podiel |
ks |
podiel |
ks |
|
T-34/85 |
1952-1956 |
1785 |
706 |
687 |
38.49% |
673 |
37.70% |
425 |
23.81% |
|
SD-100 |
1954-1957 |
641 |
355 |
55.38% |
125 |
19.50% |
161 |
25.12% |
|
|
VT-34 |
1959-1963 |
285 |
285 |
100.00% |
0 |
0.00% |
0 |
0.00% |
|
|
MT-34* |
1962-1963 |
65 |
65 |
100.00% |
0 |
0.00% |
0 |
0.00% |
|
|
JT-34 |
1962-1966 |
79 |
78 |
98.73% |
1 |
1.27% |
0 |
0.00% |
|
|
T-54A |
1957-1961 |
1149 |
1149 |
100.00% |
0 |
0.00% |
0 |
0.00% |
|
|
T-54AR |
1961-1964 |
1176 |
1100 |
93.54% |
76 |
6.46% |
0 |
0.00% |
|
|
T-54ARK |
1961-1963 |
125 |
125 |
100.00% |
0 |
0.00% |
0 |
0.00% |
|
|
T-55 |
1964-1967 |
1129 |
687 |
60.85% |
442 |
39.15% |
0 |
0.00% |
|
|
T-55A |
1967-1982 |
6299 |
1416 |
22.48% |
2511 |
39.86% |
2368 |
37.59% |
4 |
|
T-55AK |
1970-1980 |
900 |
90 |
10.00% |
65 |
7.22% |
745 |
82.78% |
|
|
VT-55 |
1968-1983 |
2127 |
440 |
20.69% |
1106 |
52.00% |
581 |
27.32% |
|
|
MT-55 |
1969-1983 |
1461 |
213 |
14.58% |
1056 |
72.28% |
190 |
13.00% |
2 |
|
MT-55 podvozok |
1968-1980 |
458 |
0 |
0.00% |
458 |
100.00% |
0 |
0.00% |
|
|
JVBT-55 |
1971-1983 |
688 |
0 |
0.00% |
500 |
72.67% |
188 |
27.33% |
|
|
T-72 |
1981-1985 |
556 |
303 |
54.50% |
253 |
45.50% |
0 |
0.00% |
|
|
T-72M |
1985-1986 |
251 |
176 |
70.12% |
25 |
9.96% |
50 |
19.92% |
|
|
T-72MK |
1985-1986 |
26 |
18 |
69.23% |
8 |
30.77% |
0 |
0.00% |
|
|
T-72M1 |
1986-1991 |
912 |
276 |
30.26% |
110 |
12.06% |
514 |
56.36% |
12 |
|
T-72M1K |
1987-1989 |
37 |
13 |
35.14% |
7 |
18.92% |
17 |
45.95% |
|
|
VT-72B |
1988-1991 |
101 |
51 |
50.50% |
50 |
49.50% |
0 |
0.00% |
|
|
OT-810 |
1959-1962 |
1130 |
1130 |
100.00% |
0 |
0.00% |
0 |
0.00% |
|
|
OT-810/R2 |
1961-1962 |
320 |
320 |
100.00% |
0 |
0.00% |
0 |
0.00% |
|
|
OT-62 |
1962-1972 |
2231 |
590 |
482 |
21.60% |
127 |
5.69% |
1622 |
72.70% |
|
OT-62R |
1962-1972 |
236 |
213 |
90.25% |
22 |
9.32% |
1 |
0.42% |
|
|
OT-62D |
1962-1972 |
86 |
86 |
100.00% |
|
0.00% |
|
0.00% |
|
|
DTP-62 |
1962-1972 |
88 |
65 |
73.86% |
|
0.00% |
23 |
26.14% |
|
|
BVP-1 |
1968-1987 |
17295 |
1998 |
11.55% |
12206 |
70.58% |
3091 |
17.87% |
|
|
BVP-1K |
1981-1989 |
402 |
97 |
24.13% |
305 |
75.87% |
0 |
0.00% |
|
|
BVP-1P |
1987-1988 |
150 |
0 |
0.00% |
150 |
100.00% |
|
0.00% |
|
|
BVP-1PK |
1987-1988 |
27 |
0 |
0.00% |
27 |
100.00% |
|
0.00% |
|
|
AMB-S |
1985-1989 |
256 |
16 |
6.25% |
0 |
0.00% |
240 |
93.75% |
|
|
VPV |
1985-1989 |
253 |
120 |
47.43% |
133 |
52.57% |
0 |
0.00% |
|
|
BÚRKA3 |
1987 |
15 |
15 |
100.00% |
0 |
0.00% |
0 |
0.00% |
|
|
BPzV |
1988-1989 |
201 |
201 |
100.00% |
0 |
0.00% |
0 |
0.00% |
|
|
MP-31 |
1984-1988 |
160 |
8 |
5.00% |
152 |
95.00% |
0 |
0.00% |
|
|
PRAM/S |
1989 |
12 |
12 |
100.00% |
0 |
0.00% |
0 |
0.00% |
|
|
BVP-2 |
1987-1989 |
344 |
252 |
73.26% |
92 |
26.74% |
0 |
0.00% |
|
|
DANA |
1970-1989 |
672 |
408 |
60.71% |
237 |
35.27% |
27 |
4.02% |
|
|
RM-70 |
1970-1989 |
830 |
456 |
54.94% |
229 |
27.59% |
145 |
17.47% |
|
|
RM-70/85 |
1985-1992 |
86 |
0 |
0.00% |
66 |
76.74% |
20 |
23.26% |
|
|
SPOLU |
|
45044 |
13533 |
13406 |
29.76% |
21212 |
47.09% |
10408 |
23.11% |
18 |
* Okrem tankov MT-34 bolo vyrobených 61 samostatných mostoviek PM-34 na podvalníkoch. Nebolo vyrobených 126 tankov MT-34!; *ČSSR – technika prevzatá armádou, ak sú v tabuľke dve miesta, časť techniky bola obratom exportovaná a do armády bola zaradená len formálne
Na Slovensku sa vyrobilo v období 1952-1989 takmer 45 tis. obrnených vozidiel, čo z nás robilo lídra medzi výrobcami tejto techniky, hneď za veľmocami (príloha č.5).
V tejto mase techniky boli tri hlavné skupiny zákazníkov. Československá ľudová armáda bola veľkým zákazníkom, ktorý odoberal takmer tretinu produkcie, skoro polovica šla na export do socialistických krajín (príloha č.6) – hlavne v rámci Varšavskej zmluvy a zvyšok, zhruba pätina išla na export do nesocialistických, hlavne rozvojových krajín (príloha č.7). Treba dodať, že predstavené tabuľky udávajú, kde skončila vybraná vojenská technika ako nová z pohľadu ekonomiky – t.j. kto za ňu zaplatil, resp. mal zaplatiť.
Exportné dodávky boli často vybavované tak, že technika bola stiahnutá zo zásob armády po veľmi krátkom čase a jej dodanie do stavu československej armády (ČSA) bolo preto len formálne a reálne tam ani neslúžila, maximálne bola krátko uložená. Armáde vrátili vynaložené prostriedky.
Týka sa to len novej techniky dodané prakticky vždy súčasne s výrobou danej techniky na Slovensku a dôvody súviseli s potrebou rýchlo vyplniť nejaký zmluvný, ktorý nebol schopný naplniť výrobca (prípad T-34/85 a OT-62 v tabuľke č.5). Treba však dodať, že úplne presný rozsah zahraničných dodávok sa určuje dosť ťažko, autori sa značne rozchádzajú.
Príloha č. 6 – Export ťažkej obrnenej techniky zo Slovenska do socialistických krajín (1952-1991):
Technika |
ZSSR |
Poľsko |
Bulharsko |
Rumunsko |
NDR |
Juhoslávia |
Maďarsko |
Spolu |
T-34/85 |
|
|
238 |
335 |
|
|
100 |
673 |
SD-100 |
|
|
65 |
60 |
|
|
|
125 |
JT-34 |
|
1 |
|
|
|
|
|
1 |
T-54AR |
|
|
|
|
|
|
76 |
76 |
T-55 |
|
|
|
|
375 |
42 |
25 |
442 |
T-55A |
|
|
|
118 |
1362 |
492 |
539 |
2511 |
T-55AK |
|
|
|
17 |
30 |
18 |
|
65 |
VT-55 |
680 |
|
|
14 |
251 |
26 |
135 |
1106 |
MT-55 |
935 |
|
17 |
6 |
|
98 |
|
1056 |
MT-55 podvozok |
|
|
|
|
458 |
|
|
458 |
JVBT-55 |
200 |
|
|
|
118 |
151 |
31 |
500 |
T-72 |
|
|
76 |
|
134 |
|
43 |
253 |
T-72M |
|
|
|
|
25 |
|
|
25 |
T-72MK |
|
|
|
|
5 |
|
3 |
8 |
T-72M1 |
|
|
16 |
|
91 |
|
3 |
110 |
T-72M1K |
|
|
|
|
5 |
|
2 |
7 |
VT-72B |
45 |
|
|
|
3 |
|
2 |
50 |
OT-62 |
|
126 |
|
|
|
1 |
|
127 |
OT-62R |
|
22 |
|
|
|
|
|
22 |
BVP-1 |
10096 |
1297 |
|
|
813 |
|
|
12206 |
VPV |
125 |
|
|
|
8 |
|
|
133 |
BVP-1K |
136 |
|
|
|
142 |
|
|
305 |
BVP-1P |
|
|
|
|
150 |
|
|
150 |
BVP-1PK |
|
|
|
|
27 |
|
|
27 |
MP-31 |
133 |
11 |
|
|
8 |
|
|
152 |
BVP-2 |
|
62 |
|
|
30 |
|
|
92 |
DANA |
126 |
111 |
|
|
|
|
|
237 |
RM-70 |
|
|
|
|
229 |
|
|
229 |
RM-70/85 |
|
30 |
|
|
36 |
|
|
66 |
Spolu |
12476 |
1660 |
412 |
550 |
4300 |
828 |
959 |
21 212 |
Príloha č.7 – Export ťažkej obrnenej techniky zo Slovenska do nesocialistických krajín (1952-1991):
Technika |
Jemen |
Egypt |
Sýria |
Lybia |
Irán |
Irak |
Alžírsko |
Sudán |
Maroko |
India |
Zimbabwe |
Spolu |
T-34/85 |
30 |
275 |
120 |
|
|
|
|
|
|
|
|
425 |
SD-100 |
|
125 |
36 |
|
|
|
|
|
|
|
|
161 |
T-55A |
|
420 |
951 |
905 |
|
|
|
|
|
92 |
|
2368 |
T-55AK |
|
10 |
380 |
348 |
|
|
|
|
|
7 |
|
745 |
VT-55 |
|
22 |
359 |
83 |
|
|
5 |
|
|
112 |
|
581 |
MT-55 |
|
|
30 |
50 |
|
8 |
4 |
|
|
98 |
|
190 |
JVBT-55 |
|
|
61 |
50 |
|
74 |
3 |
|
|
|
|
188 |
T-72M |
|
|
50 |
|
|
|
|
|
|
|
|
50 |
T-72M1 |
|
|
199 |
119 |
|
90 |
106 |
|
|
|
|
514 |
T-72M1K |
|
|
9 |
|
|
|
8 |
|
|
|
|
17 |
OT-62 |
|
810 |
|
|
|
465 |
|
19 |
28 |
300 |
|
1622 |
OT-62R |
|
|
|
|
|
|
|
1 |
|
|
|
1 |
DTP-62 |
|
|
|
|
|
|
|
1 |
2 |
20 |
|
23 |
BVP-1 |
|
|
1275 |
666 |
400 |
750 |
|
|
|
|
|
3091 |
AMB-S |
|
|
240 |
|
|
|
|
|
|
|
|
240 |
DANA |
|
|
|
27 |
|
|
|
|
|
|
|
27 |
RM-70 |
|
|
|
145 |
|
|
|
|
|
|
|
145 |
RM-70/85 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
20 |
20 |
Spolu |
30 |
1662 |
3710 |
2393 |
400 |
1387 |
126 |
21 |
30 |
629 |
20 |
10 408 |
Je to spôsobené i tým, že často ZSSR presúval plnenie dodávok i na svojich socialistických satelitov a tým značná časť i zbraní vyrobených na Slovensku bolo dodané cez kontrakty ZSSR. V prípade výroby na Slovensku to bol hlavne prípad bojových vozidiel pechoty.
Je problém vysledovať presný rozsah dodávok i do ZSSR. Udáva sa väčšinou číslo od 5100 ks po „približne 10 tisíc“. Nakoľko môj otec sa zúčastnil ceremoniálu odovzdávania 10 tisíceho kusu BVP-čka, kde dostal vyznamenanie „Vzorný pracovník podniku“ s dátumom 19.10.1988 (príloha č.8), tak sa dá dokázať, že dodávky boli skutočne cez desať tisíc ks.
Príloha č.8
Diplom udeľovaný pracovníkom pri príležitosti odovzdania jubilejného desaťtisíceho vozidla radu BVP do ZSSR v ZŤS Dubnici nad Váhom
Inokedy sú pomerne presné čísla dodávok zbraní do jednotlivých krajín, dokonca sa mnohí autori zhodujú, ale matematicky tie čísla nesedia s počtom vyrobených kusov danej techniky a to často smerom hore! Preto je nutné brať predmetné počty techniky s určitou rezervou nie len tu, ale i vo všetkých zdrojoch. Bez udania konkrétnych primárnych dokumentov je nutné brať každého autora skepticky.
Dôležité sú reálne dodané počty techniky a nie len zmluvné dodávky, ktoré mohli byť na jednej strane krátené (napr. zlou platobnou disciplínou odberateľa), alebo naopak rozšírené (dodatkom, ktorý sa už bádateľovi do rúk nedostal). Vzhľadom na to, že časť materiálov sa po roku 1989 znehodnotila, pamätníci nie sú v týchto prípadoch spoľahliví (ak vôbec žijú) a krajiny odberateľov majú nedostupné archívne zdroje (Sýria, Lýbia) je pravdepodobné, že úplnú istotu s počtom vyvezenej techniky do tej či onej krajiny nebudeme mať nikdy.
Ďalším problémom je to, že objednávateľ bol len formálny a technika bola obratom predaná tretej strane. Malo by sa to týkať napr. dodávky strojov BVP-1 do Iránu cez Sýriu v 80-tich rokoch.
Treba povedať, že v tabuľkách nie je uvedená použitá technika dodaná po dlhšej službe či uskladnení u ČSA. Táto nemala žiadny priamy vplyv na zbrojnú výrobu a často bola odpredaná za symbolické ceny, prípadne rovno zadarmo. Najväčšou dodávkou v rámci bezplatnej pomoci bola dodávka 93 tankov T-54AR pre Sýriu po prehratej vojne v roku 1973.
A aký bol ekonomický prínos pre Slovensko, resp. ČSSR ?
Odpoveď nie je taká jednoduchá ako by sa mohlo zdať. Dodávky pre vlastnú armádu samozrejme štátu nič nezarobia, maximálne môžu ušetriť náklady na nákup vlastnej techniky. Vývoz sa delil na dve časti. Vývoz do socialistických krajín, prevažne štátov Varšavskej zmluvy a do kapitalistických krajín. Cena sa určovala v rámci socialistického plánovania pomocou tzv. rozdielového ukazovateľa. Ten znamenal pomer medzi výrobnou a predajnou cenou.
Ak bol menší ako 1, tak znamenal exportné dotácie, napr. automobily Škoda sa v 80-tich rokoch vyvážali z rozdielovým ukazovateľom 0,6, čo znamenalo, že 40 % jej výrobnej ceny dotoval štát. Zmysel to malo samozrejme len v socialistickom netrhovom hospodárstve – išlo o valuty. Naopak napríklad vyvážený sofistikovaný elektronický pasívny pátrač TAMARA i jeho predchodca RAMONA mal rozdielový ukazovateľ 2,5. Približný obraz o týchto ukazovateľoch dáva príloha č.9.
Príloha č.9 – Rozdielové ukazovatele vývozu
Roky |
1983 |
1984 |
1985 |
1986 |
1987 |
1988 |
1989 |
Vývoz do socialistických krajín |
|||||||
Civilná strojárenská výroba |
1,24 |
1,29 |
1,32 |
1,36 |
1,35 |
1,27 |
1,33 |
Špeciálna technika |
1,03 |
1,13 |
1,13 |
1,2 |
1,24 |
1,17 |
1,24 |
Vývoz do nesocialistických krajín |
|||||||
Civilná strojárenská výroba |
1,02 |
1,02 |
1 |
1,03 |
1 |
1,06 |
1,1 |
Špeciálna technika |
1,65 |
1,91 |
1,81 |
1,64 |
1,46 |
1,53 |
1,52 |
Cena pre spojencov mala byť stanovená podľa zásad dohodnutých v RVHP „očistená od „konjunkturálnych vplyvov“ a spriemerovaná na päťročné plánovacie obdobie. Existoval tlak u všetkých výrobkov vyrábaných na základe sovietskej licencie (a to bola väčšina ťažkej techniky vyrábanej na Slovensku) na to, aby úroveň týchto cien bola prispôsobená sovietskej cenovej hladine.
Nízke nákladové ceny obrovskej sovietskej zbrojnej produkcie bola formou tzv. doporučením Stálej komisie RVHP pre obranný priemysel vnucovaná všetkým členským krajinám. Celá výroba na základe sovietskych licencií sa tak stávala často stratová. Podľa vtedajších analýz čs. strany by mali byť ceny vyššie 1,7 – 3 krát. Toto však bol problém štátu, ktorý dorovnával cenu výrobcovi. Samotné výrobné podniky dostali zaplatené všetko v rátane zisku. Okrem toho mali výrobcovia špeciálnej techniky i iné výhody, napr. úprava normatívneho zisku či rýchlejšie odpisovanie majetku. Niet sa preto čo čudovať, že podniky sa snažili skôr rozvíjať „špeciál“ ako civilnú výrobu.
Len pri vývoze do kapitalistických krajín sa uplatňovali tržné princípy, lebo sa samozrejme na medzinárodnom trhu inak ani podnikať nedalo. Tam nebol teoreticky problém zarobiť vývozom pomerne kvalitných ťažkých zbraní.
V praxi sa však uplatňovali rôzne politicky motivované zvýhodnenia vybraných „priateľských“ režimov a to hlavne formou dlhodobých úverov poskytnutých čs. stranou, ktoré sa však často nesplácali a tak bol zisk viac menej iluzórny.
V praxi sa vyskytovali až absurdné prípady pomoci. V roku 1956 bol podpísaný kontrakt s Jemenom na dodávku zbraní za 87 mil. v rátane 15 ks tankov T-34/85 a 50 ks samohybných diel SD-100, ale ČSR malo dostať len 30 % tejto ceny a i tá mala byť splatená za 10 rokov s jednopercentným úrokom. Tento „výhodný“ obchod bol pridelený zo strany ZSSR a čs. vedenie ho muselo splniť i keď samo si bolo vedomé ekonomickej absurdnosti obchodu, resp. skôr daru. Okrem toho sovietska strana požadovala v rámci kontraktu i „poskytnutie širokej technickej podpory vo forme dodávok opravárenských kapacít, vyslanie čs. inštruktorov na výcvik a i dodanie výrobnej linky na výrobu ručných zbraní“.
Najväčšou starosťou bolo tento obchod utajiť pred ostatnými zákazníkmi, lebo takéto obchody si čs. strana veľmi dovoliť nemohla, hlavne po tom čo „priateľský“ Jemen uhradil len prvú splátku a tým platby skončili i napriek pokračujúcej vojenskej pomoci, ale už bez vývozu ťažkých zbraní. Treba dodať, že spôsob a čas planenia tejto zmluvy nie je jasné, pramene sú značne rozporné, ale na ilustráciu absurdnosti „lukratívnosti“ exportu v danom období to úplne stačí (rozsah reálne uskutočnených dodávok je však neznámy, pramene sa rozchádzajú – jeden z ďalších nejasných príkladov nášho exportu, v tabuľke č.6 je najčastejšie udávaný údaj dodávky 30 ks T-34/85).
Rozdiel efektivity vývozu sa dá ľahko demonštrovať podľa vývozu bojových vozidiel pechoty v rokoch 1981-1985. Do socialistických štátov sa ich vyviezlo asi 3 748 so stratou 1,24 mld. Kčs a do nesocialistických asi 1 318 ks a zisk bol 2,3456 mld. Kčs. Celkový zisk v siedmej päťročnici tak predstavoval 1,105 mld. Kčs.
Najlepším zákazníkom našich ťažkých zbraní bola jednoznačne Líbya, ktorá bola z krajín rozvojového sveta z dôvodu ropného bohatstva najsolventnejšia. Koncom 80-tich rokov však i tento zákazník prestával byť plne spoľahlivý a mal problém s platbami za dodané zbrane.
Platobná disciplína mnohých našich veľkých odberateľov bola nízka a v koncom roku 1990 boli už mnohí naši odberatelia mali už veľké pohľadávky po lehote splatnosti. Hodnota celkových vývozných pohľadávok ČSSR v roku 1990 bola pri niektorých krajinách veľmi vysoká: Sýria – viac ako 1 mld. USD (z toho špeciál 750 mil. USD), Irak – 400 mil. USD, Líbya – 156 mil. USD, Alžírsko – 37 mil. USD.
Prínos pre Slovensko
Ak chceme posudzovať prínos mohutnej výroby špeciálnej techniky pre Slovensko, resp. Československo, tak by sme mali analyzovať finančné výsledky špeciálnej výroby. Napriek plánovanej ekonomike je však realita taká, že je veľký problém získať relevantné čísla. Je to až neuveriteľné, ale autori, čo skúmajú túto oblasť tak sa zhodujú, že do roku 1971 to nie je ani možné! Jednoducho pre to nie sú podklady.
Pôvodne všetky zdroje zo zahraničnej obchodnej činnosti so zbraňami plynuli do štátneho rozpočtu a všetky potreby obranného priemyslu boli dotované. Platil teda princíp priameho vzťahu zahraničnej výmeny zbrojného tovaru k štátnemu rozpočtu. Zmena nastala až v roku 1967 s prijatím tzv. novej sústavy riadenia národného hospodárstva.
Príloha č.10 Vzťah zahraničnej obchodnej činnosti so zbraňami ku štátnemu rozpočtu (v mil. Kčs)
Ukazovateľ |
1971‐1980 |
1981‐1990 |
Odvody do štátneho rozpočtu |
4 025 |
6 205 |
+ z výsledkov hospodárenia |
2172 |
3 208 |
+ ostatné odvody |
1853 |
2 997 |
Dotácie zo štátneho rozpočtu |
975 |
650 |
Výsledný vzťah ku štátnemu rozpočtu |
+3 050 |
+5 555 |
Základné vzťahy, charakterizujúce hodnotu výroby a rozsahu vynaložených štátnych zdrojov možno na makroekonomickej úrovni zostaviť až na obdobie 1971-1990 (príloha č.10). A i tieto čísla sú poplatné dobe. Napríklad mnohé náklady na vývoj vojenskej techniky boli skryté v rozpočtovej kapitole výskumu a vývoj a naopak zdroje na špeciálnu výrobu sa použili často i na civilnú výrobu. Štátny rozpočet odčerpával i značnú časť bilančného zisku formou dodatkových odvodov.
Často to bolo len zreálňovanie nereálnych plánov na konkrétnu realitu. Preto je možné síce sčítavať tieto nepresné čísla ... ale zaručený výsledok nie je istí a v podstate ani možný.
V zbrojárskom priemysle na Slovensku bolo zamestnaných veľa ľudí. Priamo asi 35 tisíc, ďalšie desiatky tisíc v nadväzujúcich odvetviach. Je faktom, že ich platové podmienky boli nadštandardné. Okrem základných platov bolo možné dostať výkonnostné štvrťročné prémie, ktoré boli k pomeru k platu určite motivujúce. Boli vo výške niekoľko sto korún čo pri platoch 2-3. tis. Kčs v 80-tich rokoch zaujímavé prilepšenie a okrem finančnej hodnoty boli formou diplomov (príloha č.11).
Príloha č.11
Diplom za dobré plnenie pracovných úloh. Bol spojený s vyplatením odmeny vo výške niekoľko sto korún, čo bola v tom čase výrazné prilepšenie platu.
Tak isto bola možnosť si privyrobiť pomocou podávania zlepšovacích návrhov a to často i do výšky platu. Okrem peňazí a diplomov boli súčasťou ocenení i odznaky (príloha č.12). Samozrejmosťou však bolo nutnosť sa stranícky vzdelávať a osobné hodnotenia, ktoré sa týkali i súkromia, čo však nebolo špecialitou len zbrojárskeho priemyslu. Pracovníci museli podpisovať aj mlčanlivosť, nakoľko vojenský priemysel bol sprevádzaný veľkým utajovaním.
Príloha č.12
Doba sa mení
Niekedy nie sú dôležité ani tak konkrétne čísla, ale trendy. A trend bol koncom 80-tich rokoch jasný – pokles.
Najvyššie hodnoty vo vývoze i dovoze do boli dosiahnuté v roku 1986. Vrcholným bodom zbrojnej výroby v Československu bol však až rok 1987. Jej objem dosiahol cca 29,3 mld. Kčs, podiel výroby zbraní na celkovej strojárenskej výrobe Československa pohyboval v rozmedzí 10–11 %. Koncom 80-tich rokov sa úplne zmenila politická situácia na svete. Následkom pádu východného bloku „automaticky“ odpadlo 80 % trhov pre slovenské zbrojovky – t.j. vnútorný trh a krajiny socialistického bloku.
Pokles odbytu zbraní však už nastal skôr. V 80-tich rokoch sa zavádzali nové zbraňové systémy, ktoré boli síce výkonnejšie, ale i neporovnateľne výrobne náročnejšie a teda drahšie. Pokým výrobná cena tanku T-55A sa pohybovala okolo 2 miliónov Kčs, nový tank T-72 už stál cez 13 mil. Kčs. Už samotná armáda nevyhnutne plánovala obmedziť nákup novej techniky a modernizáciu riešiť i modernizáciou stávajúcej techniky – napr. tankov T-55A na štandard T-55AM1 a T-55AM2 „Kladivo“.
Veľký význam mala i Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorá už koncom roku 1988 definovala znižovanie konvenčných zbraní s naplnením do roku 1992. Tá razantne znižovala stavy ťažkej techniky čo uľahčilo rozpočtom krajín, ale ťažko postihlo výrobcov. Rozpadom bipolárneho sveta sa nákup v bývalých krajinách sovietskeho bloku zredukoval na absolútne minimum, kde zväčša už len dobiehali rozbehnuté projekty. V podstate sa len zreálnil stav, kedy síce armády sovietskeho bloku i požadovali zbrane, ale s financovaním, hlavne formou úverovania mali značné problémy. Platilo to i o ZSSR, ktorý stratil schopnosť vyrovnávať svoje záväzky a export sa zastavil.Následné dlhy vyrovnávalo nástupnícke Rusko ešte dlhé roky po rozpade ZSSR.
Veľkou zmenou bolo i zrušenie obmedzení pri vývoze zbraní z nástupníckych štátov ZSSR. Rusko či Ukrajina okamžite ponúkla na export najmodernejšie verzie svojich tankov T-72 či T-80 čo bolo v časoch studenej vojny nemysliteľné. Hlavne mimo socialistických štátov sa vyvážala „downgradovaná“ technika a najlepšie verzie si ponechávala sovietska armáda. Tak si istila technologickú prevahu nad svojimi často neistými spojencami.
Začiatok konverzie
Oficiálne o útlme zbrojárskej výroby rozhodlo Predsedníctvo vlády ČSSR na konci júna 1988 a okamžite sa začala príprava na konverziu výroby zo špeciálnej na civilnú. Komunistické vedenie plánovalo na rok 1990 výrobu len 25 ks tankov T-72M1 a to pre vývoz. Nová nekomunistická vláda však rozhodla, že sa ich vyrobí 107 a väčšinu nákladov znášal federálny rozpočet z dôvodu hrozby rastu nezamestnanosti.
Vládne rozhodnutie o ukončenie výroby obrnenej techniky v ZTS Martin, ZTS Dubnica nad Váhom a PPS Detva prišlo v roku 1991. Už len dobehla výroba 100 ks tankov T-72M1 pre Sýriu, ktorá kúpila i tie vyrobené v roku 1990. Neobišlo sa to bez politických prieťahov, nakoľko USA a Izrael neboli z obchodu nadšení. Zastavenie výroby však nebolo otázkou politiky, ale trhu.
Väčšina bývalých zákazníkov už nechcela z našich zbrojoviek žiadnu techniku a mnohí sa dokonca i tej svojej modernej rýchlo zbavili (bývalá armáda NDR) za nízke ceny a obmedzili už i tak malý manévrovací priestor na dodávky nových zbraní. Bývalí kapitalistickí zákazníci neboli schopní ani uhradiť staré astronomické dlhy, a nová vláda už nemala chuť a hlavne peniaze úverovať neistý biznis.
Na Slovensku sa týkala konverzia hlavne podnikov Konštrukta Trenčín (97 % špeciálnej výroby), ZVS Dubnica nad Váhom (87 %), ZŤS Hriňová (72 %), ZŤS Dubnica nad Váhom (70 %), ZŤS Prakovce (68 %), ZŤS Martin a Strojárne Malacky (po 64 %), ZŤS Detva (60 %), Meopta Bratislava (58 %), Tesla Liptovský Hrádok (57 %) a i iných podnikov v nižšom rozsahu.
Situácia bola veľmi ťažká, lebo prepad výroby bol rýchly a množstvo materiálov a subdodávok ostalo na skladoch. Mnohé špeciálne jednoúčelové technológie boli úplne nové, ťažko pre civilný sektor použiteľné.
Prečo konverzia „bolela“ ?
Je neoddiskutovateľným faktom, že po roku 1989 vládla dosť veľká naivita o ďalšom vývoji. Zbrojná výroba bola nejako „automaticky“ odvrhnutá a nebol ani na najvyššej politickej úrovni, hlavne federálnej, udržiavať ju pri živote. Objektívne treba dodať, že to bola realita a žiadni iní politici by s radikálnou redukciou nášho špeciálneho priemyslu nič neurobili. Už sa dali len tlmiť následky. A nemožno poprieť, že sa z federálnej úrovni tiekla do konverziou postihnutých podnikov pomoc. A nie malá (príloha č.13).
Príloha č.13 Projekty konverzie s podporou federálneho rozpočtu
1991 |
1992 |
|||||
podniky |
projekty |
mld. Kčs |
podniky |
projekty |
mld. Kčs |
|
ČR |
36 |
62 |
0,3 |
21 |
43 |
0,21 |
SR |
30 |
64 |
1,2 |
25 |
47 |
0,79 |
ČSFR |
66 |
126 |
1,5 |
46 |
90 |
1 |
Okrem toho prebiehal proces oddlženia cez štátom vlastnené banky formu odpisovania starých dlhov. Tie boli odpísané v celkovej hodnote asi 2,5 mld. Kčs a dotkli sa hlavne slovenských podnikov, ktoré si znížili zadlženie o stovky miliónov Kčs, najviac ZŤS Dubnica nad Váhom – 900 mil. Kčs.
Kde sa stala chyba ?
Na Slovensku sa stali symbolom „zlej“ konverzie hlavne českí politici, špeciálne prvý a posledný prezident ČSFR, Václav Havel. Ako už bolo uvedené v „havlových“ časoch už bolo o masívnom znižovaní našej zbrojnej výroby rozhodnuté. Najlepším dôkazom je to, že ani po vzniku nášeho samostatného štátu sa nič zásadné na kolapse ťažkej zbrojnej výroby nezmenilo a to napriek proklamovanej veľkej podpore.
Treba povedať, že veľký úder pre našich zbrojárov mala i prvá „vojna v priamom prenose“ a operácia Púštna búrka v roku 1991 v Kuvajte. Propagandisticky dobre zvládnutá vojna, kde boli zbrane „chirurgicky presné“ sa vtlačila do obývačiek celého sveta ako prehliadka zničenej sovietskej techniky, ktorú zničila víťazná koalícia v krátkom čase.
O fakte slabého výcviku irackých vojakov, vzdušnej prevahe a pod. sa nediskutovalo. Sovietske zbrane boli vhodné len do šrotu.
Socializmu to nezvládol
Korene našej bolestivej konverzie treba hľadať inde, a to v plánovanom hospodárstve. To počas takmer 40-tich rokov budovania zbrojnej výroby na Slovensku len slabo reagovalo na trh a meniaci sa svet. Pokles dopytu po zbraniach v rozvojových krajinách sa „riešil“ úverovaním z našej strany a neustálym odkladaním splácania starých úverov a nie prispôsobením sa na nižší dopyt. Taký istý problém bol i v rámci zbrojného obchodu socialistických krajín a i domáca armáda, resp. rozpočty ČSSR už ukazovali na to, že pokles je nevyhnutný. O čo viac sa umelo výroba „naparovala“, o to zväčším rachotom „spľasla“.
Netreba zabúdať na to, že konverzia bola v pomeroch kolabujúcej socialistickej ekonomiky len jedným a dokonca ani zďaleka nie najväčším problémom. Celá spoločnosť sa rýchlo menila, otvoril sa trh, prišiel kvalitnejší lacnejší tovar a domáce podniky mali problémy od Ašu až po Svidník. Nebolo možné riešiť len jeden segment ekonomiky, ktorý bol navyše pre domácu armádu pri jej znižovaní stavov nepotrebný a vývoz bol často politicky „výbušný“.
Mnohí bývalí pracovníci nášeho zbrojárskeho priemyslu dnes už len nostalgicky spomínajú na „dobré časy“ a nespomínajú na porevolučnú zmenu v dobrom. Je to pochopiteľné. Oni poctivo pracovali v najkvalitnejších podnikoch štátu a tvorili miliónové hodnoty a ich produkty sú dnes po celom svete. Ani najlepšie ich snaženie však nemohlo prevážiť chybné fungovanie plánovanej ekonomiky, kde o ekonomike nerozhodoval trh, ale strana.
Privatizácia – konečné riešenie?
Poslednou etapou transformácie bola privatizácia. Tá síce začala krátko po roku 1989 a bola často „divoká“, faktom ale ostáva, že len konkrétny súkromný vlastník sa vie zodpovedne postarať o svoj podnik. S odstupom času možno skonštatovať, že rôzne spôsoby záchrany štátneho „strategického“ zbrojného priemyslu v praxi znamenali len plytvane a obohacovanie finančných skupín napojených na politické strany a na deklarovanú „záchranu“ pracovných miest to malo minimálny dopad.
ZDROJE:
1) Zubko Štefa, Zubko Juraj, Obrnená technika 1944-2001 výroba v Slovenskej republike, Magnet Press Slovakia, 2002.
2) Hofman Jiří, Baur Jan, Tajemství riadiotechnického pátrače Tamara, Nakladatelství Sdělovací technika, Praha 2003.
3) Vopat Zdeněk a kol., Konštrukta Trenčín, Magnet Press Slovakia, RESS Senica 2000.
4) Komárek Valtr a kol., Prognóza a program, Academia Praha1990.
5) Zídek Petr, Sieber Kerel, Československo a Blízky východ v letech 1948-1989, Praha 2009.
6) Zídek Petr, Sieber Kerel, Československo a subsaharská Afrika východ v letech 1948-1989, Praha 2007.
7) Krč Miroslav a kol., Vojenské výdaje v letech studené války a po jejím skončení, Praha 2000.
8) Francev Vladimír, Československé tankové síly 1945-1992, Grada publishing, 2012.
9) Bajzíková Anna, Obranný priemysel a zbrojenie – fenomén štátneho sektoru (prípad Československa a Českej republiky), Univerzita Karlova v Praze, Fakulta sociálních věd, Institut 10) ekonomických studií, Bakalárska práca, Praha 2009.
10) Štaigl Jan, Turza Peter, Vojenská História, Zbrojná výroba na Slovensku v rokoch 1969-1992, časopis Vojenská história.
11)Štaigl Jan, Štefanský Michal, Vojenské dejiny Slovenska VI. Zväzok 1945-1968, Magnet Press, 2007.
12) Internet (www.wikipedia.org, www.valka.cz a iné)
Související články
Československý 120mm samohybný minomet vz.85 – neprávem poražený šampion
120mm samohybný minomet vz.85 zavedený v Armádě ČR s projektovým názvem PRAM-S (PRAporní Minomet - ...
-
26.02.2017
-
17 komentářů
-
Milan Vašíček
Slovenská armáda získá obrněná vozidla za miliardu euro
Ministerstvo obrany Slovenské republiky (MO SR) připravuje obří nákup obrněných vozidel. Za více než ...
-
27.04.2017
-
187 komentářů
-
Jan Grohmann
České granátomety a minomety pro polské speciální jednotky
Polská speciální jednotka GROM nakoupí od české firmy ZEVETA AMMUNITION a.s. další reaktivní ...
-
14.07.2017
-
15 komentářů
-
Jan Grohmann
Armáda ČR pořídí šest desítek obrněných vozidel TITUS na podvozku TATRA
Vláda České republiky v pondělí 24. 7. 2017 schválila zakázku na pořízení obrněných vozidel TITUS ...
-
24.07.2017
-
70 komentářů
-
Tisková zpráva
ARTHUR: tonoucí se stébla chytá.. Já měl na mysli skutečný původní výrobek, ne nějakou odvozeninu, kterou za a) nikdo nezná, za b) je podvozek i pohon Tatra (to asi ...Zobrazit celý příspěvek
ARTHUR: tonoucí se stébla chytá..
Já měl na mysli skutečný původní výrobek, ne nějakou odvozeninu, kterou za a) nikdo nezná, za b) je podvozek i pohon Tatra (to asi nejdůležitější) za c) to v tom filmu nehraje samo sebe, nepadne tam ani jméno ani původ a hraje si na nějaký obrněnec z budoucnosti, (to bych taky mohl vzít Tatru z Mad Maxe :D)
No a s tím BVPčkem, to snad ani nemá smysl komentovat..
Tady ani nekape.. Ale přesně tohle jsem měl na mysli.. Nesrovnatelná úroveň. Na jedné straně původní letadlo létající snad na všech kontinentech na druhé předělaná Tatra, která jezdí ani ne ve 100 kusech hlavně na Slovensku, a v jednom filmu..Skrýt celý příspěvekJakub1337: Nikto predsa súdny nespochybňuje prínos českej inteligencie (intelektuálov), úradníkov, industrializácie na rozvoji Slovenska a aj alebo hlavne Podkarpatskej Rusi za ...Zobrazit celý příspěvek
Jakub1337: Nikto predsa súdny nespochybňuje prínos českej inteligencie (intelektuálov), úradníkov, industrializácie na rozvoji Slovenska a aj alebo hlavne Podkarpatskej Rusi za prvej ČSR.
Čo by mali povedať Západní Nemci (SRN) po 90-tom na dodnes podpore východných (NDR) a ruku na srdce čo majú hovoriť hlavne Nemci a spol. pri Eurofondoch do ČR / SR a spol.
Nebudem s Vami hrať túto hru aj keď si myslím, že Československo bol tak môj štát ako aj Váš tak ako bola Vaša terajšia vlajka aj mojou vlajkou kedysi a viem, že sa Vám to páčiť nebude je ňou aj dodnes aj ako aj celá hymna. V tomto kontexte som vždy vnímal aj L-39 ako československú aj olomoucke syrečky ako naše/svoje atď. atď. a verím, že sa aj v ČR nájdu takí, ktorí nájdu nejaké slovenské veci za svoje. A len tak naokraj veď aj Aero už nejaký ten pátek vlastní československá Penta...
Pre Vašu absolútne individuálnu edukáciu ako minimalistická vďaka za dvadsiate roky pradedom (viď. môj prvý odsek) Vám dávam na vedomie Akční / Sci-Fi film Spectral (USA, 2016, 107 min) kde účinkujú TATRAPAN.
https://www.csfd.cz/film/38127...
https://www.youtube.com/watch?...
http://www.vyvoj.sk/film-spect...
A aby bol vlk sýty a koza celá hráči Armored Warfare v upadat 0.21 sa dočkali skôr ako OS SR či AČR československého BVP-M2 SKCZ alias IFV Šakal. Keď neprší aspoň kvapká...
https://aw.my.com/us/news/gene...
Tak sa ukľudníme... s No Name, Chinaski - Na, na, naaa
https://www.youtube.com/watch?... Skrýt celý příspěvekTak se uklidníme.. "Na Slovensku je u značného počtu obyvateľov predstava o tom, že bola za socializmu u nás obrovská zbrojárska výroba, ktorá zarábala ťažké peniaze a po roku ...Zobrazit celý příspěvek
Tak se uklidníme..
"Na Slovensku je u značného počtu obyvateľov predstava o tom, že bola za socializmu u nás obrovská zbrojárska výroba, ktorá zarábala ťažké peniaze a po roku 1989 nám ju Česi zlikvidovali "
Kde byly tyto výrobní závody před rokem 1918, a kde studovali tito inženýři? Slovensko žádný těžký průmysl nemělo, stejně tak jedinou univerzitu. Na rozdíl od Čechů. Po roce 1918 se začaly zakládat Univerzity a Továrny. Přesunula se tam výroba i know-how. Výroba Škody, nebo Kofoly (u které si spousta Slováku stále myslí, že to byla slovenská firma) se tam stěhovat nemusela. Bylo to rozhodnutí vlády. Kdyby jsme nikdy neměli společný stát, tak by většina z těch závodu ani nevznikla.
Za další, byly to většinou licenčně vyráběný vozidla. Klasický montovny jako teď třeba VW. A nedokážu si vybavit jediný slovenský vojenský výrobek, který by byl známý i ve světě. U českých si vybavím alespoň pár (L-29/39, Semtex, Škorpion, ZB 26 - opakovaně ve filmech, zvlášť Kulomet ZB 26 je v Číně asi hodně populární) Ale slovenskou neznám žádnou. Takže, co byste jako chtěli vyrábět?! A co, že Vám měli jako ČSkrýt celý příspěvekClanek: CR dotovala (podporovala) leteckou výrobu, protože měla leteckou továrnu, SR mohla podporovat pozemní techniku, protože měla továrny na obrněnce. Do Aera šlo nemálo peněz, ...Zobrazit celý příspěvek
Clanek: CR dotovala (podporovala) leteckou výrobu, protože měla leteckou továrnu, SR mohla podporovat pozemní techniku, protože měla továrny na obrněnce. Do Aera šlo nemálo peněz, nákup L-159 asi 30mld a proplacení závazků ze státního dalších >10mld. Stejné peníze strčit do některé ze ZŤS....
Trh tu mohl být pro cca 500 tanků, stačilo "málo". Vyvinout tank alespoň úrovně T-72M4CZ (nejlépe s novou věží a kanonem), koupit pro OSSR aspoň 200ks a Česku nabídnout místo vývoje T-72M4CZ prodej dalších 250ks. Na to by někdo mohl slyšet, když původní plán byl 350ks. Dále tu byl trh pro stovky KBVP, takže koupit licenci (což nedávno udělala CSG na Pandur), opět OSSR dodat cca 200ks a Česku dalších 250ks. Taková čísla by uživila nejmíň jednu fabriku, třeba dubnickou ZŤS, která by se mohla odrazit, přežít a přidat další výrobu nebo servis vyrobené techniky. Zničit domácí továrnu a lidi předat do práce zahraničnímu investorovi není dobrá cesta, zdá se mi lepší existence Aera než třeba polknutí Walter Motorlet firmou GE, která sice stále vyrábí motor M601, ale pod svojí firmou a ještě je na něj pyšná.Skrýt celý příspěvekDobr deň,priatelia, bratia sestry Mám dve otázky: 1.Je vôbec možné udržiavať na slovensku výrobu ťažkých pechotných vozidiel ,tanko v a BVP pri veľkosti našej ekonomiky ? Na ...Zobrazit celý příspěvek
Dobr deň,priatelia, bratia sestry
Mám dve otázky:
1.Je vôbec možné udržiavať na slovensku výrobu ťažkých pechotných vozidiel ,tanko v a BVP pri veľkosti našej ekonomiky ? Na tanky sa zmôžu iba ekonomicky najsilnejšie štáty sveta....podobne letectvo.
2. V článku sa píše o presune výroby na slovensko z dôvodu polohy,teda mimo dolet bombardérov. Vedel by mi niekto vysvetliť,prečo boli rusi tak sprostí a továrne na Suchoje umiestnili na daleký východ ? Mám na mysli komsomolsko-amurské letecké závody J.Gagarina...na tom mieste sú perfektne na dostrel z Číny,Japonska, z amerických ponoriek...pri prvom konflikte prídu o letectvo jedinou ranou...osobne by som ich umiestnil niekam do Jekaterinburgu či Permu.Skrýt celý příspěvekSergej7490 Plne s tebou súhlasím, asi si mi čítal myšlienky, lebo v tomto kontexte som to chcel napísať aj ja, len som už nestihol. "Čo bolo, to bolo!" povedal raz jeden ...Zobrazit celý příspěvek
Sergej7490
Plne s tebou súhlasím, asi si mi čítal myšlienky, lebo v tomto kontexte som to chcel napísať aj ja, len som už nestihol.
"Čo bolo, to bolo!" povedal raz jeden "major".
Treba sa pozerať do budúcna. Je pravda, že náš zbrojársky priemysel je len taký regionálny, resp. len pre región SR. Od týchto megasérií BVP a T-čiek sa u nás okrem pár kusov Zuzany a nejakých Božien nič nové neexportovalo! Ak nekupuje aspoň vlastná armáda, majú kupovať ostatní? Konverzia bola bolestná, to je pravda, lenže bez podpory (myslené zaradením do výzbroje) vlastnej armád nebeží výroba, nie sú peniaze na vývoj, odchádzajú mozgy do lepšie platených sfér. Jedno na druhé nadväzuje. Neviem čo presne sa teraz kúpi pri ohlásených akvizíciách, mohol by to byť taký reštart zbrojárskeho odvetvia, ale nemajme veľké oči.Skrýt celý příspěvekJura99: nic proti vasi matematice dvojnasobku, ale bohuzel ani ta nevychazi. To by jinak OSSR musely mit 36ks L159, 15ks T72M2, 50ks Pandur, 7ks Gripen, asi 500ks nakl. aut, asi ...Zobrazit celý příspěvek
Jura99:
nic proti vasi matematice dvojnasobku, ale bohuzel ani ta nevychazi. To by jinak OSSR musely mit 36ks L159, 15ks T72M2, 50ks Pandur, 7ks Gripen, asi 500ks nakl. aut, asi 30ks vrtulniku rady Mi, 2ks CASA, asi 10tis. rucnich zbrani, nejake ty radary a modernizace Kub a par desitek dalsi techniky, tedy asi polovinu ACR. Ve skutecnosti maji asi 10% nove techniky ACR. Pritom rozocet mely dobry, ale jeho investicni slozka byla kamsi zamotana.
To uz ale trosku menite tema. Od zacatku vam oponuji v tom, ze slovensky prumysl nemel podminky na to byt zachovan (temer vubec, nebo alespon ne ve forme v jake byl zachovan v CR). A ty vase cisla to jen potvrzuji. To co slovenska armada nakonec nakoupila je jedno, ale ikdyby se behem tech dnes uz temer 3 dekad zmohla na to co CR, vazne myslite ze by to stacilo k udrzeni (jak Sergej7490 spravne poznamenal predevsim tezkeho) prumyslu? Z toho vyctu si skrtnu vse co leta, protoze to na SVK tradicne ani nebylo, a bavme se o tech "15ks T72M2, 50ks Pandur a asi 500ks nakl. aut". S timhle by mela vystacit nejaka firma po nekolik desetileti? Anebo byt 25 let z tech cca 30 pak dotovana statem?
Slovensky vojensky prumysl padl na hubu, padl na dno, a me to uprimne vubec nevadi. Co mi vadi jsou ty neexistujici nakupy nove techniky, ktere zminujete, to ano, to ale nema nic spolecne se zachovanim vojenskeho prumyslu.
A ad vas posledni koment, znovu nechapu na co reagujete. Ja uvazoval 2x mene slovenskych penez na armadu V KONTEXTU NEUDRZITELNOSTI DOMACIHO PRUMYSLU vs. udrzitelnost toho ceskeho s 2x takovym rozpoctem i jen diky domacim zakazkam. K tomu se vztahovali ty pocty.Skrýt celý příspěvekArthur: černým pasažérem je 3/4 členů NATO, vč. Německa. Tady šlo ale o jinou diskusi a sice, pokud pan Clanek tvrdil, že SR má na obranu 2x méně peněz než ČR, měla by mít zhruba ...Zobrazit celý příspěvek
Arthur: černým pasažérem je 3/4 členů NATO, vč. Německa. Tady šlo ale o jinou diskusi a sice, pokud pan Clanek tvrdil, že SR má na obranu 2x méně peněz než ČR, měla by mít zhruba poloviční počty nové techniky a to nějak nevypadá.Skrýt celý příspěvek
Určite nechcem prilievať olej do duchaplnej diskusie o Havlovi a Detvancovi a o tom že on ano, nie, možno, určite, prípadne prečo. A toto čo tu prebieha svedčí o tom aký sme ...Zobrazit celý příspěvek
Určite nechcem prilievať olej do duchaplnej diskusie o Havlovi a Detvancovi a o tom že on ano, nie, možno, určite, prípadne prečo. A toto čo tu prebieha svedčí o tom aký sme vzájomne tolerantní a možno dobre že sme od seba. Neviem posúdiť.
Zaujalo ma však úplne niečo iné čo z článku vyplýva. Nechcem aby to vyznelo, že na slovensku viac a bla bla ale, na slovensku 55% tržieb, zisku, výroby ako chcete zbraní v čechách teda 45%. Lenže v čechách sa vyrobili stovky možno tisíce lietadiel vojenských a domnievam sa že ten albatros ale aj delfín bol určite drahší ako T-72. Nehovoriac, že sa vyrábali aj čisto bojové lietadlá myslím že MiG-15 a aj Mig-21, iné si nepamätám. Preto sa mi zdá toto z pohľadu zisku, alebo tržieb málo v neprospech českej strany. Alebo potom na slovensku bola tak masívna výroba ťažkých zbraní, že sa nás báli hádam aj v NDR :-)))))Skrýt celý příspěvekJura99: ad. "o penězích, které protekly investiční kapitolou obrany" Češi, černí pasažéři NATO. Máme plno řečí, ale dáváme nejméně zdroj: ...Zobrazit celý příspěvek
Jura99: ad. "o penězích, které protekly investiční kapitolou obrany"
Češi, černí pasažéři NATO. Máme plno řečí, ale dáváme nejméně
zdroj: http://echo24.cz/a/whKuC/cesi-...
A je úplne jedno či my Slováci sedíme napravo, naľavo alebo o jedno sedadlo vpredu alebo skôr o tri vzadu od Vás.
Čierny pasažier bude vždy len čierny pasažier resp. výstižnejšie čierni pasažieri!Skrýt celý příspěvekJsem asi ten poslední kdo by se chtěl Havla zastávat,jeho názory na zbrojní výrobu byly velmi svérázné. Možná chtěl připravit půdu pro zahraniční firmy.Kdo ví co mu jeho poradci ...Zobrazit celý příspěvek
Jsem asi ten poslední kdo by se chtěl Havla zastávat,jeho názory na zbrojní výrobu byly velmi svérázné.
Možná chtěl připravit půdu pro zahraniční firmy.Kdo ví co mu jeho poradci nakukali.On sám byl v tomto směru mimo.
Faktem ovšem zůstává to,že o konverzi zbrojního průmyslu na Slovensku rozhodla slovenská vláda začátkem listopadu 89.Skrýt celý příspěvekProblem celej tej konverzie v SR bol ten, ze nemozete konvertovat tazke strojarstvo na lahky priemysel. A zbrojovky na SK boli iba tazky priemysel s minimom vyvojovych kapacit ...Zobrazit celý příspěvek
Problem celej tej konverzie v SR bol ten, ze nemozete konvertovat tazke strojarstvo na lahky priemysel. A zbrojovky na SK boli iba tazky priemysel s minimom vyvojovych kapacit (ano, kazdy podnik mal vyvojove oddelenie, ale to bola hlavne vyrobna konstrukcia - vyroba pripravkov, uprava podla poziadaviek zakaznika, splnenie nasich noriem, technologicky vyvoj. Inovacie boli minimalne). Civilná cast Konstrukty Trencin tvori a aj tvorila vývoj valcovacich stolic a technologickych liniek pre gumarensky priemysel.
Naproti tomu v CZ ostala sustredena velka vacsina lahkeho zbrojneho priemyslu vyrabajuceho vyrobky s vysokou pridanou hodnotou - elektronika (radary, spoj. prostriedky). Z tazkeho priemyslu tam zostal prakticky vsetok civilny (turbiny vodne, parne, armatury, atd...).
Preto konverzia na SK dopadla tak ako dopadla, pretoze inak dopadnut nemohla.
Na sustruhu pre vyrobu 152mm hlavni nejdu vyrabat 9mm hlavne do pistoli, ani osky do bicyklov. Lahke strojarstvo u nas zilo nepomerne dlhsie, aj ked vdaka nasej vrodenej neschopnosti neprezilo uplne (PS, PSLM), nieco malo prezilo (SES, ZVS, nejake casti ZTS).
Ako som uz spominal niekolkokrat za najvacsieho vinnika sucasneho stavu mozno oznacit prakticky nulovy inovacny potencial nasich podnikov. Nemozu za to ani Cesi, ani Havel, ani Klaus, ani USA a dokonca ani Madari... Len mi sami.
Startovaciu poziciu sme mali nepomerne horsiu od CZ ale nemozme sa na to vyhovarat donekonecna.Skrýt celý příspěvektryskac: 72ks L-159 samozřejmě vyrobeno bylo, že se část prodala je věc druhá, bavíme se o penězích, které protekly investiční kapitolou obrany. Gripeny jsou pronajaté, ale ...Zobrazit celý příspěvek
tryskac: 72ks L-159 samozřejmě vyrobeno bylo, že se část prodala je věc druhá, bavíme se o penězích, které protekly investiční kapitolou obrany. Gripeny jsou pronajaté, ale nerozumím co je tím myšleno, jako že je má AČR zdarma? :-). Schengen bráníte, to jo, z vlastní zkušenosti vím, že lidi co jedou legálně přes hranici trápíte zbytečnou frontou, ale o vrtulnících nebo čmelácích co lítaj přes zelenou hranici s kontrabandem se dozvíte pouze pokud havarují a to ještě se zpožděním, když se najde opuštěný vrak na poli ;-)Skrýt celý příspěvek
To Jakub2 z predchadzajucej strany: "Co byste chtěl? Aby jim stát platil plat za nic, jen proto, aby si uchoval jejich know-how??? " Tak to bolo do konca roku cca 2000 (presne ...Zobrazit celý příspěvek
To Jakub2 z predchadzajucej strany:
"Co byste chtěl? Aby jim stát platil plat za nic, jen proto, aby si uchoval jejich know-how??? "
Tak to bolo do konca roku cca 2000 (presne neviem). SR skutocne platila DMD holdingu za uchovanie prevadzkyschopnej linky na tanky - len neviem ci mysleli aj na subdodavatelov (motory a optika). Potom ich to preslo.Skrýt celý příspěvekJura99: to enumerovanie je take smiesne, najma pokial nie je presne. ACR nema 72ks L159, Gripeny nie su vlastnictvom CR ale len prenajate. Delostrelectvo mate ako zo 70tych rokov, ...Zobrazit celý příspěvek
Jura99: to enumerovanie je take smiesne, najma pokial nie je presne. ACR nema 72ks L159, Gripeny nie su vlastnictvom CR ale len prenajate. Delostrelectvo mate ako zo 70tych rokov, az na Arthur, raketomety ziadne. Takze to nie je celkom tak ako uvadzate, ale je to v podstate jedno. Nezabudajte ze SR chrani Schengensku hranicu aj pre vas, plus, na Slovensku boli ozaj ine investicne priority ako 15 tsnkov a podobne.Skrýt celý příspěvek
Clanek: nic proti vasi matematice dvojnasobku, ale bohuzel ani ta nevychazi. To by jinak OSSR musely mit 36ks L159, 15ks T72M2, 50ks Pandur, 7ks Gripen, asi 500ks nakl. aut, asi ...Zobrazit celý příspěvek
Clanek: nic proti vasi matematice dvojnasobku, ale bohuzel ani ta nevychazi. To by jinak OSSR musely mit 36ks L159, 15ks T72M2, 50ks Pandur, 7ks Gripen, asi 500ks nakl. aut, asi 30ks vrtulniku rady Mi, 2ks CASA, asi 10tis. rucnich zbrani, nejake ty radary a modernizace Kub a par desitek dalsi techniky, tedy asi polovinu ACR. Ve skutecnosti maji asi 10% nove techniky ACR. Pritom rozocet mely dobry, ale jeho investicni slozka byla kamsi zamotana.Skrýt celý příspěvek
Ja jsem ten posledni co by se Detvana zastaval, ja jen chapu jeho existenci, ikdyz vim ze jeho nazory na Havla jsou milne. Tento clanek je pro me prinosny prave pro takoveho ...Zobrazit celý příspěvek
Ja jsem ten posledni co by se Detvana zastaval, ja jen chapu jeho existenci, ikdyz vim ze jeho nazory na Havla jsou milne. Tento clanek je pro me prinosny prave pro takoveho Detvana, bo mu dava moznost pochopit souvislosti a prozrit ze snu ze za vsechno muze... (Havel, Cesi, Martani... dosadte si).
Ja s vama od zacatku diskutuju predevsim o te vasi myslence, ze slovaci mohli udelat pro zachranu zbrojniho prumyslu vic, a sice jako priklad davate CR. Za me je spatne hned ta prvni myslenka, snazit se neco co neni samo zivotaschopne zachranovat z verejnych penez, a predevsim SR neni CR. Jak zde jiz bylo napsano. CR je 2x SR a vykonem ekonomiky dokonce 2,5x SR. Kde u CR byli podobne projekty jako L-159 anebo aktualne snaha postavit vlastni linku pro produkci BVP rekneme na hrane, tak v SR to postrada logiku.Skrýt celý příspěvekJura99: problem je ze ty tu nediskutujes s nasranymi sustruznikmi z Detvy. A mimochodom vzasade sa chvas rovnako iracionalne konfrontacne len z opacnej barikady...
Jura99: problem je ze ty tu nediskutujes s nasranymi sustruznikmi z Detvy. A mimochodom vzasade sa chvas rovnako iracionalne konfrontacne len z opacnej barikady...
Načítám diskuzi...