MAV – útočný obojživelník pre tureckú takmer lietadlovú loď

Vozidlo MAV (v turečtine ZAHA - Zırhlı Amfibi Hücum Aracının - obrnené obojživelné útočné vozidlo) s hmotnosťou okolo 30 ton má alumíniový pancier doplnený o keramické prídavné pancierovanie. Po ceste sa pohybuje rýchlosťou do 70 km/h a po mori dokáže plávať rýchlosťou 7 uzlov, čiže asi 13km/h. Vozidlo má dieselový motor spojený s automatickou prevodovkou umiestnený v prednej časti. Na pohon vo vode slúži dvojitý vodomet typu water jet. Po prekonaní 50 námorných míľ vo vode by vozidlo malo mať jazdný dosah 320 km. Podvozok so šiestimi pármi pojazdových kolies využíva osvedčenú koncepciu odpruženia torznými tyčami, podobne ako aj protilietadlové vozidlo  a stredný tank tohto výrobcu.

Vozidlo je vyzbrojené diaľkovo ovládanou zbraňovou stanicou, ktorá kombinuje 12,7mm guľomet a 40mm granátomet. Okrem toho sú na MAV rozmiestnené vrhače dymových granátov a má aj zariadenie na vstrekovanie nafty do výfukového potrubia určené na položenie dymovej clony. Po obvode vozidla sú za účelom zvýšenia situačného povedomia rozmiestnené denné kamery aj termokamery. Je vybavené klimatizáciou a ochranou proti zbraniam hromadného ničenia.

Posádka by štandardne mala do vozidla nastupovať aj vystupovať vzadu umiestnenou sklápacou rampou, prípadne poklopmi na strope. Nejednoznačný je však počet prevážaných námorných pešiakov. Pôvodný plán bol umiestniť do MAV ešte väčší výsadok ako má americké AAV (Assault Amphibious Vehicle má posádku 3+21). Programový manažér FNSS pre projekt MAV však na mieste potvrdil konfiguráciu 3+18, teda veliteľ, vodič, strelec a 18 námorných pešiakov v ktorej bolo aj vystavované vozidlo s antišokovými sedačkami.

Základní rysy Marine Assault Vehicle

Tu sa treba pozastaviť nad tým, že vozidlo svojou koncepciou, vzhľadom aj základnými technicko-taktickými údajmi pripomína AAV, ktoré bolo s úspechmi použité už pri argentínskej invázii na Falklandy, americkej invázii na Grenadu, prípadne v krátkej pozemnej fáze operácie Púštna búrka. Problémy nastali až v roku 2003 počas druhej vojny v perzskom  zálive. Prejavila sa nižšia balistická aj protimínová ochrana vozidiel s alumíniovým pancierom, aj keď už boli od roku 1993 vybavené doplnkovými kitmi pancierovania EAAK (Enhanced Appliqué Armor Kit). Napríklad v bitke o Násiriu, ktorá sa odohrala 23.-29. marca 2003 bolo zničených osem vozidiel.

Z toho časť napriek kontrastnému terénu a charakteristickej siluete pôsobením vlastného letectva, konkrétne malo ísť o dve protitankové lietadlá A-10 Národnej gardy Pensylvánie. Pri inom incidente v auguste 2005 zase pri výbuchu improvizovaného výbušného zariadenia uloženého pri ceste zahynulo v jednom AAV 14 príslušníkov námornej pechoty. V konečnom dôsledku to prispelo k vývoju vozidiel MRAP (Mine-Resistant Ambush Protected), ktorých bolo vyrobených značné množstvo rôznorodých typov a verzií.

Tie sa teraz stali nadbytočnými, aj keď zadali nové štandardy ochrany posádky. Začiatkom apríla 2019 tak napríklad Albánsko dostalo darom 37 kusov International MaxxPro, ktoré používalo aj Slovensko. Podľa hovorkyne MO SR D. Capákovej „od roku 2012 do roku 2015 bolo OS SR zapožičaných 7 ks vozidiel MRAP International MaxxPro 4×4 k zabezpečeniu výcviku jednotiek OS SR pred nasadením do operácie ISAF Afganistan. V roku 2015 po skončení operácie boli tieto vozidlá vrátené americkej strane. Vozidlá boli dislokované pri  prápore výcviku Martin. OS SR tak majú 2 kusy vozidiel RG 32. “   

Vozidlá MRAP ale nie sú obojživelné a problémy by mohli nastať aj s ich priechodnosťou pri vysadení priamo na pláž. Preto sa americká námorná pechota snažila zdokonaliť vozidlá AAV a to až do minulého roka. Vtedy bol ukončený projekt Survivability Upgrade určený pre vozidlá AAV. Mal zahrňovať zlepšenie mobility formou upgradu motora a prevodovky, výmeny pásov a zlepšenia odpruženia. Doplnkový pancier mal byť aplikovaný pod dno vozidla aj na palivové nádrže a  inštalované mali byť antišokové sedačky.

AAV pritom už malo byť dávnejšie nahradené zrušeným projektom EFV (Expeditionary Fighting Vehicle), vozidlom ktoré bolo vyzbrojené 30mm kanónom Mk44 Bushmaster II (používa ho aj české KBVP Pandur II).

Kandidátom na náhradu AAV je tak kolesové vozidlo 8×8 ACV od spoločnosti BAE Systems, momentálne prebieha výroba 30 kusovej série. Aj voči nemu sa však ozýva kritika kvôli odolnosti, ktorá je pochopiteľne nižšia ako u vozidiel MRAP, nižšej prepravnej kapacite ako má AAV a aj kvôli jeho nautickým vlastnostiam. Pri rastúcom rozšírení a dostupnosti protilodných riadených striel (v roku 2006 bola napríklad hnutím Hizballáh z Libanonu zasiahnutá izraelská korveta) by sa mohla výsadková operácia začínať ďaleko (cez 100km) od bráneného pobrežia a neexistujú prostriedky ako k nemu priblížiť väčší počet vozidiel ACV. Navrhuje sa upraviť na tento účel rýchle expedičné transportné katamarany triedy Spearhead , ktoré by zhodou okolností mohli niesť až 30 kusov ACV.

To by už aj presahovalo rámec článku -  treba však pripomenúť, že 2. októbra 2016 bol protilodnou riadenou strelou jemenských povstalcov zničený rýchly zásobovací katamaran HSV-2 Swift, ktorý si vtedy prenajímali Spojené arabské emiráty. Pri podobnej príležitosti bola jemenskými povstalcami začiatkom roka 2017 poškodená aj saudskoarabská fregata, v tomto prípade ale nebola zasiahnutá protilodnou riadenou strelou. Aj zo záznamových zariadení na lodi je evidentné, že išlo o v histórii prvý úspešný útok na bojovú loď vykonaný vysokorýchlostným plávajúcim dronom. Z jeho dodávky boli podozrievané iránske revolučné gardy. Pôvodne sa pritom hovorilo o samovražednom útoku až troch člnov s improvizovaným výbušným zariadením, z ktorých jeden zasiahol cieľ

Nová lehká turecká letadlová loď vychází ze španělské třídy Juan Carlos I (L61); větší foto / Navantia

Z obojživelných výsadkových operácií sa teda stáva čím ďalej tým náročnejšia oblasť vojenského umenia, kde naviac v poslednom období chýbajú praktické skúsenosti. Každopádne Turci si vybrali svoju koncepciu a predpokladajú, že vďaka úsiliu o kombináciu mobility, zlepšenej ochrany a situačného povedomia MAV dosiahne aj perspektívne požadované výsledky. Do konca roku 2022 preto má byť vyrobených 27 vozidiel, z toho 23 v základnej verzii na prepravu námornej pechoty, 2 veliteľské a 2 vyslobodzovacie stroje.   

Tieto vozidlá však nebudú určené pre nedávno stavané turecké tankové výsadkové lode triedy Bayraktar s výtlakom 7125t. Ponesie ich oveľa väčšie plavidlo.

Vlajkovou loďou tureckého námorníctva sa stane viacúčelová vrtuľníková výsadková, prípadne ľahká lietadlová loď TCG Anadolu, ktorej konštrukcia vychádza zo španielskej výsadkovej lode Juan Carlos I s výtlakom presahujúcim 27 000t. Turecká loď bude vyše 230 m dlhá a 32 m široká s ponorom 6,9 m. Pri ekonomickej rýchlosti 15 uzlov sa doplaví na vzdialenosť 17 000 km. Vybavená bude integrovaným bojovým systémom GENESIS-ADVENT tureckých firiem Aseslan a Haveslan.

Pre vlastnú obranu bude vyzbrojená piatimi diaľkovo ovládanými zbraňovými stanicami Aselsan 25mm STOP, dvoma hlavňovými systémami CIWS Phalanx (Close-in weapon system – teda určený  predovšetkým pre obranu pred protilodnými riadenými strelami na krátku vzdialenosť) a jedným raketovým CIWS RAM. Turecká admiralita pôvodne neplánovala túto loď používať ako ľahkú lietadlovú, neskôr však bolo rozhodnuté o prístavbe skokanského mostíka aby z lode mohli operovať aj lietadlá F-35B.

Letecký hangár s plochou 990 m²  lode pojme buď 12 helikoptér strednej veľkosti alebo 8 ťažkých typu CH-47F Chinook. Ak je hangár zjednotený s garážou pre ľahký náklad, kapacita vzrastie až na 25 vrtuľníkov strednej veľkosti. Alternatívne je možné niesť 12 lietadiel F-35B a 12 vrtuľníkov + 6 ďalších vrtuľníkov na palube.

TCG Andolu bude dokončená příští rok

Existujú však rôzne ďalšie konfigurácie s meniacim sa počtom lietadiel F-35B, tureckých útočných vrtuľníkov T-129 ATAK, ťažkých transportných helikoptér C-47F Chinook, stredných viacúčelových Eurocopter AS532 Cougar (teraz už pod označením Airbus Helicopters H215M) alebo námorných S-70B Seahawk. Doplniť ich môžu aj bezpilotné lietajúce prostriedky schopné niesť presne navádzané  zbrane Anka alebo Bayraktar (UAV Bayraktar nakúpila aj Ukrajina, ide o zhodu mien s vyššie zmienenou tankovou výsadkovou loďou triedy Bayraktar – v turečtine vlajkonosič).

Garáž pre ľahký náklad má 1880m² a je určená práve pre 27 obojživelných pásových útočných výsadkových vozidiel MAV. Tieto ale môžu byť nesené aj v garáži pre ťažký náklad  s plochou 1410m² , kam sa alternatívne zmestí napríklad 29 hlavných bojových tankov. Na lodi je samozrejme aj dok s plochou 1165m² , ktorý pojme buď 4 vyloďovacie člny LCM (Landing Craft Mechanized) alebo 2 LCVP (Landing Craft Vehicle Personnel), prípadne dve vyloďovacie vznášadlá LCAC (Landing Craft Air Cushion).

Loď mala byť dostavaná v roku 2020, minulý pondelok 29.4. 2019 ju však v lodenici Sedef v Tuzle poškodil požiar na prove, príčina požiaru ani rozsah škôd nie sú spoľahlivo známe. Oveľa väčším problémom ale môže byť nemožnosť používať loď ako ľahkú lietadlovú. Ankara sa totiž s Moskvou dohodla na dodávke protilietadlových komplexov S-400 a USA v reakcii na to zastavili Turecku dodávky lietadiel F-35A Lightning II. Stalo sa to napriek tomu, že Turecko už v polovici roka 2018 obdržalo prvé dva stroje,  ktoré sú určené na výcvik na území USA. Postupne plánovalo nakúpiť až sto kusov F-35A a bolo Tier III partnerom pri ich výrobe.

Každopádne ale Turecko plánuje aj stavbu druhej lode tejto triedy, čím by sa počet objednaných vozidiel MAV zvýšil o ďalších 27 kusov. Ako najperspektívnejší exportný trh sa zbrojovke FNSS javí Indonézia, ktorá zvykne pre svoje potreby nakupovať obrnenú techniku aj menšom počte kusov. Pred nedávnom napríklad objednala 22 KBVP Pandur II, ktoré budú vyrobené českým priemyslom. Spolu s raketometmi Vampir sa tam dostali aj slovenské vozidlá Tatrapan 6×6 a Aligator Master II.

Zdroje: Monch, Janes, Army Recognition, Defense News, Martime Bulletin, USNI News