Project Greyfin – odpoveď na akútne hrozby alebo stratégia rozvoja austrálskych špeciálnych síl?

Projekt Greyfin

Za uvedené prostriedky by sa mali nakupovať nové balistické ochranné prostriedky (jednotlivca), zbrane, bezpilotné lietajúce prostriedky, parašutistické systémy, potápačské, zlaňovacie a iné horolezecké vybavenie. Financovanie sa zameriava aj na moderné komunikačné prostriedky, zdravotnícky materiál a vybavenie pre bojovú záchranu, ale aj pomôcky pre výcvik a vzdelávanie.  

Okrem toho už Austrália zaslala RFI (žiadosť o informácie) k pripravovanému tendru na nákup 16 podporných helikoptér špeciálnych síl. Tieto vrtuľníky by pritom mali byť k dispozícii veľmi skoro - už v roku 2022. Okrem iného sa kladie aj požiadavka na ich vzdušnú strategickú mobilitu, teda možnosť ich prepravy veľkokapacitnými nákladnými lietadlami C-17A ER Globemaster III, ktorými disponujú austrálske vzdušné sily v počte 8 kusov v 36. letke. Okrem nich má Austrália aj taktické dopravné lietadlá C-130J Super Hercules a podobne ako Slovensko aj C-27J Spartan.

S výnimkou podporných vrtuľníkov majú byť modernizačné projekty koncipované tak, aby umožnili prístup aj pre malé inovačné firmy, vrátane startupov. Výsledkom ich priamej spolupráce s austrálskymi špeciálnymi silami by potom mohli byť produkty, ktoré by sa ďalej uplatnili na svetovom trhu. Zároveň prispeje projekt Greyfin k dosiahnutiu miery obranných výdavkov 2 % z HDP – záväzok, ktorý si Austrália stanovila podľa vzoru NATO. 

Hlavným cieľom projektu Greyfin však samozrejme nie je podpora miestnej ekonomiky. Ako v politickom prehlásení po jeho schválení uviedol austrálsky premiér Scott Morrison: „Globálne hrozby sa budú ďalej vyvíjať a ovplyvňovať zájmy Austrálie.“ Ide teda o to, aby si  austrálske špeciálne sily pomocou moderných technológií udržali náskok pred tými, čo tieto záujmy ohrozujú, respektíve – aby to boli najsilnejšie špeciálne sily v indo-pacifickom regióne. 

Hrozby v indicko-pacifickém regionu

Bougainville

Čo teda znepokojilo austrálskeho premiéra? Dve záležitosti sú z austrálskeho pohľadu vážne a aktuálne.

V prvom rade sa obávajú následkov predpokladaného vzniku nového štátu v bezprostrednej blízkosti Austrálie. Na 23.11.2019 je totiž naplánované referendum o nezávislosti ostrova Bougainville, ktorý je dnes súčasťou Nezávislého štátu Papua Nová Guinea (PNG). Toto referendum už bolo dvakrát odložené. Najprv sa malo konať 15.6.2019 a potom sa pre nezhody o jeho financovaní nestihol ani termín 15.10.2019. Predsedom referendovej komisie sa stal bývalý írsky premiér Bertie Ahern.

Aj keď teda vláda PNG a Autonómna vláda Bougainville dosiahli politickú dohodu na usporiadaní referenda, Austrália sa obáva vypuknutia ozbrojeného konfliktu, respektíve dlhšieho obdobia politickej nestability po predpokladanom vzniku nového štátu. Ak sa to zdá niekomu prehnané, treba pripomenúť historické súvislosti.

Predovšetkým, Austrália už raz na ostrove Bougainville bojovala a jej veteráni na toto veľmi náročné bojisko nemajú dobré spomienky. Spoločne s Američanmi a jednotkami z Nového Zélandu a Fidži tu stáli cez druhú svetovú vojnu proti Japoncom. Napriek veľkej početnej aj materiálnej prevahe na zemi, mori aj vo vzduchu sa im Japoncov na tomto ostrove nepodarilo poraziť. Bojové operácie sa tu zastavili až 21.8.1945, teda takmer týždeň po tom, čo cisár Hirohito oznámil japonskú kapituláciu v rozhlase a japonské jednotky na Bougainville formálne kapitulovali až 8.9.1945, teda opäť takmer týždeň po podpise kapitulácie na bitevnej lodi USS Missouri. 

Predpoklady na vznik kampane na ostrove Bougainville sa pritom vytvorili už na prelome marca a apríla 1942, kedy sa na ostrove vylodili Japonci a ostrov bránil len malý oddiel vtedajších austrálskych špeciálnych síl a pobrežní pozorovatelia. O mesiac neskôr došlo k bitke lietadlových lodí v Koralovom mori.

Japonci si odniesli menšie taktické víťazstvo. Neboli ho však schopní využiť strategicky na dobytie prístavu Port Moresby, hlavného mesta PNG námorným výsadkom. Tým by sa im otvorila priama cesta na Austráliu. Namiesto toho sa tam chceli dostať po súši a na ostrove Bougainville postavili niekoľko letísk a námorné základne.

Tie zároveň kryli hlavnú japonskú základňu v Rabaule a ohrozovali životne dôležité komunikácie spojencov, vrátane trasy Austrália-USA. Z tohto dôvodu podnikli na Bougainville výsadok spojenci, ale až 1.11.1943. Japonci už vtedy neboli schopní poraziť výsadok priamo na plážach.

V marci 1944 ale podnikli koordinovaný protiútok proti veľkej spojeneckej presile. Ten sa nepodaril a tak sa boje na ostrove pretiahli až do spomínaného 21.8.1945. Treba dodať, že ich súčasťou boli aj zaujímavé letecké operácie a niekoľko námorných bitiek, ktoré súviseli aj s tým, že Japonci sa spočiatku pokúšali svoje jednotky na ostrove posilňovať pomocou tokijského expresu (operačné zväzy japonského loďstva s úlohou dopraviť vojská a zásoby). Historicky teda Austrália vníma Bougainville veľmi citlivo.

Australská armáda ve Východním Timoru

Východný Timor

Ďalšia historická súvislosť, ktorá ovplyvňuje austrálsky pohľad na predpokladaný vznik nového štátu na ostrove Bougainville, je vznik nového štátu Východný Timor pred 20 rokmi. Bola to pôvodne portugalská kolónia, ktorá vyhlásila nezávislosť 28.11.1975. Trvala však iba 9 dní, potom územie obsadili ozbrojené sily Indonézie a pripojili ho k nej ako 27. provinciu.

Nasledoval dlhodobý ozbrojený konflikt s údajne 250 000 obeťami len na strane separatistov a to pri súčasnom počte obyvateľov vyše 1 167 242 osôb (sčítanie 2015). V roku 1999 sa podarilo dojednať referendum, kde sa väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť. Hneď po vyhlásení výsledkov prepukli násilnosti a referendová komisia vyslaná misiou OSN UNAMET musela byť evakuovaná lietadlami austrálskeho letectva, pričom letiská boli zabezpečované neozbrojenými príslušníkmi austrálskych špeciálnych síl (ktorí boli dovtedy na výsostnom území Indonézie).

Nasledovala operácia INTERFET, ktorú organizovala Austrália, aj keď nie pod hlavičkou OSN. Do zóny konfliktu viedli medzinárodné sily austrálske špeciálne jednotky, na možné nasadenie sa ale pripravovali aj bojové lode a lietadlá F-111 a F/A-18. Tie mali odraziť prípadný pokus Indonézie o priamu vojenskú intervenciu. Po porážke pro-indonézskych milícií, nasledovala stabilizačná operácia OSN nazvaná UNTAET.

Vráťme sa ešte na Východný Timor. Jeho nezávislosť bola plne obnovená 20.5.2002. Austrálske špeciálne sily sa tam ale znovu vrátili v roku 2006. Operácia Astute riešila konflikt medzi frakciami vo vnútri ozbrojených síl Východného Timoru a trvala až do roku 2013.     

Nie všetko ale vychádzalo Austrálii na Východnom Timore tak, ako vojenské operácie pri opakovanom nasadzovaní austrálskych špeciálnych síl. V roku 2006 si krajiny rozdelili námornú hranicu a s tým súvisiace zisky z ropného a plynového poľa Greater Sunrise zmluvou CMATS. V roku 2012 ju ale Východný Timor napadol v Haagu s využitím konvencie o morskom práve UNCLOS. A dosiahol významný úspech, keďže presadil svoje stanovisko. To však ešte zatienila špionážna aféra spojená s odpočúvaním politikov Východného Timoru, ktorú v tejto súvislosti zorganizovala austrálska  tajná služba ASIS. Operácia však bola prezradená. 

Príznačné je, že následne musela vláda Východného Timoru dementovať údajnú ponuku China Exim Bank na pôžičku 16 miliárd USD na využitie iného ropného poľa Tasi Mane –  bizarná suma pre krajinu, ktorej HDP osciluje od 2,5 do 6,67 miliardy USD v roku 2012. A to v závislosti od cien ropy - Východný Timor je podľa MMF na tejto surovine svetovo najviac závislá ekonomika, okrem toho sa tam už pestuje len káva. Treba tiež dodať, že Výhodný Timor tento mesiac (8/2019) obdržal čínsku vojenskú pomoc v odhadovanej hodnote 3 až 5 miliónov USD.

Propagační video australských speciálních jendotek

Čína

Rastúci vplyv Číny na nové malé štáty ako Východný Timor prípadne nezávislý Bougainville mohol donedávna Austráliu len znepokojovať. 

Nečakane sa však tieto obavy zhmotnili. A to v podobe údajnej čínskej základne v Kambodži. Podľa všetkého bola na jar medzi Kambodžou a Čínou podpísaná tajná dohoda, ktorá má Číne umožniť využívať kambodžský Ream ako čínsku námornú základňu. 

Číne by mal byť prístav na 30 rokov prenajatý s právom rozmiestňovať tam jednotky a skladovať zbrane v inštaláciách, ktorých plocha je 192 akrov (77,7 hektárov). Mali by vlastné mólo a ďalšiu infraštruktúru. Okrem toho, neďaleko prístavu už čínska firma stavia letisko a developerský projekt, ktorých civilná využiteľnosť vzbudzuje pochybnosti amerických spravodajských služieb.

Americké ministerstvo obrany najprv listom zo 6.7. 2019 požiadalo Kambodžu o vysvetlenie, prečo bola náhle odmietnutá americká ponuka na opravu prístavu Ream. Dňa 22.7.2019 potom americký denník The Wall Street Journal zverejnil konečnú verziu správy o základni s tým, že má k dispozícii aj predbežné zmluvy. O dva dni neskôr 24.7. 2019 Kambodža potvrdila doručenie listu a začala vznik čínskej námornej základne na svojom území vehementne dementovať. 

Pomáhala s tým aj Čína vrátane vyjadrení popredných predstaviteľov. Neskôr ale čínski analytici začali používať termín „Strategic Strong Point“ v opise toho, čo by sa mohlo na základni Ream diať. Strongpoint bez medzery by sa dal pochopiť ako silne opevnená obranná pozícia z anglického slovníka už od roku 1821, ale takto je to zložitejšie.

Včínskom ponímaní by sa význam mohol pohybovať od kvázi aliancie, cez zámorský prístav až po miesto, ktoré poskytne podporu zámorským vojenským operáciám, respektíve slúži ako predsunutá základňa na rozvinutie ozbrojených síl v zámorí. Termínom Overseas Strategic Strong Point bola v Číne označená aj základňa v Džibuti, ktorá sa používa od 1.8.2017.

Ale aj USA označujú niektoré svoje základne ako strategic strong point – ide o tie najdôležitejšie ako Guam, Diego Garcia alebo Pearl Harbour. Na toto majú ale čínski analytici pripravenú odpoveď – čínsky Strategic Strong Point sa má od amerického strategic strong point líšiť fundamentálne tým, že ponúka benefity hosťujúcim štátom, vrátane posilnenia bezpečnosti. 

Uvidíme, čo sa na základni Ream nakoniec stane. USA, India, Taiwan alebo Austrália predpokladajú čínsku námornú bázu s tým, že Čína len nechce použiť tento výraz kvôli negatívnej historickej konotácii. 

Rozsah čínskych investícií na južnom pobreží Kambodže je pritom taký, že by pokojne mohol zakryť vojenské aktivity. Treba pripomenúť, že koncom roku 1978 do Kambodže vstúpili ozbrojené sily Vietnamu. Až dokonca studenej vojny tam zostali, ale Kambodža už nestihla profitovať z projektov pripravovanej spolupráce s krajinami RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci – ekonomické integračné zoskupenie bývalých východoeurópskych socialistických krajín, Kuby, Mongolska a Vietnamu, status pozorovateľa malo aj Fínsko).

Podobne v ére globalizácie sa jej ekonomická úroveň príliš nezvýšila. Preto víta každý čínsky projekt. V tejto súvislosti vznikajú obavy, že kambodžská vláda by mohla zmeniť ústavu a umožniť rozmiestnenie zahraničných vojenských základní a jednotiek. Diskusia o význame Reamu by sa skončila.

Čínske štátne firmy po celom svete stavajú alebo prevádzkujú infraštruktúru vrátane prístavov. Týka sa to aj Austrálie. Strategický severný prístav Darwin, ktorý cez druhú svetovú vojnu bombardovali Japonci, je na 99 rokov prenajatý čínskej firme. Paradoxne, na základe dohody ešte s Obamovou administratívou je v Darwine rozmiestnená aj jednotka americkej námornej pechoty Marine Rotational Force Darwin. Má aj vlastný profil na Facebooku, ale to v prípade bezpečnostnej hrozby nepomôže. A tak okrem projektu Greyfin sa teraz v Austrálii diskutuje aj o návrhu amerického námorníctva (US NAVY) postaviť v severnej Austrálii potrebnú infraštruktúru za Darwinovu cenu 211,5 milióna USD, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o nový prístav priamo v Darwine.

Obojživelná operace australské armády

Modernizace australské armády

Austrálska armáda sa pripravuje na modernizáciu 59 tankov M1 Abrams a dostáva minimálne 211 vozidiel 8×8 Boxer. V auguste 2019 začali prichádzať prvé americké 81mm mínomety M252A1  - dodaných bude aspoň 176 kusov. V rámci projektu Land 400 Phase 3 obstará Austrália 450 pásových bojových vozidiel pechoty a 17 podporných vozidiel.

V roku 2017 prišli protilietadlové systémy NASAMS 2, ktoré si nedávno vybralo aj Maďarsko. 

Austrálske letectvo práve integrovalo na svoje najmodernejšie stroje F-35A bomby GBU-53/B Small Diameter Bomb Increment II. Objednalo si ich  3900 kusov - to je v súlade s návrhom na štúdie zriadiť rozsiahle zásoby alebo domáce výrobné a zodolnené skladovacie kapacity inteligentnej munície a ďalších zásob pre intenzívny konflikt s vyspelým protivníkom. (Afinita k  stavbe zodolnenej infraštruktúry proti prípadnému čínskemu úderu riadenými strelami, vrátane hypersonických. Úkryty leteckej techniky, cena 600-800 miliónov USD, kapacita 12 veľkých alebo 36 taktických/2 zásahy unitárnou hlavicou na rovnaké miesto. Muničné bunkre a krátkodobé/núdzové opatrenia na zvýšenie skladovacích kapacít ropných produktov atp.). Prichádzajú aj moderné protiponorkové stroje Boeing P-8A Poseidon.     

Najväčším modernizačným projektom v austrálskej histórii vôbec je nákup ponoriek. Ide až o 12 jednotiek triedy Shortfin Barracuda Block 1A za 50 miliárd austrálskych dolárov, ktoré nahradia  polovičný počet (6) osvedčených ponoriek triedy Collins. Tieto konvenčné ponorky vychádzajú z francúzskych nukleárnych ponoriek triedy Barracuda, respektíve Suffren – prvá z nich Suffren bola v polovici júla 2019 spustená na vodu. (Výroky v tejto súvislosti francúzskych politikov, vyzbrojovacích úradníkov, priemyselníkov aj námorných dôstojníkov by tiež stáli za samostatný rámček, ale nie v tomto článku).  

Okrem ponoriek sa čaká ešte na tretí protilietadlový torpédoborec triedy Hobart. Modernizované fregaty triedy ANZAC by mala perspektívne nahradiť trieda Hunter – vybraný bol projekt Type 26 BAE Systems.   

Nie vždy vyzbrojovací projekt vyjde. Postihlo to aj Austráliu v prípade nákupu prieskumných útočných vrtuľníkov ARH Tiger z roku 2001. Pre problémy s týmto nákupom došlo dokonca k zastaveniu platieb v roku 2007 a efektívne k vzbure austrálskych pilotov v roku 2012, ktorí na vrtuľníkoch Tiger odmietali lietať. Tie nakoniec v Austrálii dosiahli plnú operačnú spôsobilosť na zemi až  v apríli 2016. Následne boli ale uzemnené do vyšetrenia príčin pádu nemeckého Tigra v Mali 26.7.2017. Prvé operácie austrálskych vrtuľníkov na mori sa tak uskutočnili až apríli 2019 - príliš neskoro. V júli 2019 Austrália zverejnila RFI (Raquest for Information) k tendru na nákup 29 nových vrtuľníkov. Kritériá sú stanovené tak, že sú ich prakticky schopné splniť iba dva americké stroje. 

Boeing AH-64E Guardian, ktorý bude mať priebežne výhodu vďaka Boeing Airpower Teaming System a Manned-Unmanned Teaming (BATS/MUM-T). Tým lepšie splní požiadavky na interoperabilitu s bezpilotnými lietajúcimi prostriedkami aj lietadlami Boeing P-8A Poseidon, E-7A Wedgetail (lietajúce stredisko včasného varovania a velenia), ako aj s bojovými lietadlami F-35A Lightning II.

Australské vrtulníky Tiger a NH90

Druhým typom je pochopiteľne Bell AH-1Z Viper, ktorý si nedávno vybrala Česká republika.

Výhodou tohto vrtuľníka sú zhodné motory s austrálskymi MH-60R. Okrem toho aj väčšie skúsenosti s operáciami na mori. Austrália totiž dôsledne požaduje nielen ich vzdušnú strategickú mobilitu pomocou C-17A ER Globemaster III. Majú byť schopné dlhodobo operovať aj na palubách dvoch austrálskych vrtuľníkových výsadkových lodí triedy Canberra. Tie prišli do služby v roku 2014 a 2015 a ich plný výtlak je 27 500 ton.

To, že Viper nie je rozhodne bez šance, napovedá aj výrok uvedený v RFI. Austrália chce overené a vyzreté riešenie, ktoré nie je potrebné špeciálne upravovať. Kritici nedávneho nákupu vrtuľníkov českou armádou, ktorí sa obávajú aj zastavenia/presunu výroby by sa tak možno dali preprogramovať. Pri problémoch, ktoré má s vrtuľníkmi Tiger samotné Nemecko môže nakoniec hroziť, že si bude potrebovať zopár českých Viperov susedsky vypožičať. Napríklad ako projekciu sily na nejakú plávajúcu nemocnicu, pri operácii v južných moriach. Ak tam nebude zóna ADIZ/A2AD (Air Defence Identification Zone, Anti-Acces/Area Denial), snáď by prinajhoršom aspoň Nemci stihli zaplatiť certifikáciu... 

Každopádne a bez ohľadu na prísľuby Airbus Helicopter - Austrália to s Tigermi vzdala, napriek tomu, že na nich vynaložila  miliardy austrálskych dolárov. Prieskumné útočné vrtuľníky ale potrebuje a v obavách pred budúcim vývojom v regióne sa ich rozhodla nahradiť vyhovujúcimi strojmi.

Nakoniec je možné dodať, že slovenské vrtuľníky UH-60M Black Hawk sú v rovnakom stave ako boli obstarané. Len je ich už 6 a do konca roka majú pribudnúť ďalšie.  

V pomerne výstrednej štruktúre tohto článku zostáva priestor aj na stručný popis austrálskych špeciálnych jednotiek, ktorým má slúžiť projekt Greyfin. Tie pozostávajú z týchto útvarov:

• Headquarters Special Operations Command (Ústredie Veliteľstva Špeciálnych Síl);
• 1st Commando Regiment (Prvý komando regiment);
• 2nd Commando Regiment (Druhý komando regiment);
• Special Air Service Regiment  (SAS Regiment);
• Special Operations Engineer Regiment (Ženijný regiment špeciálnych operácií);
• Special Operations Logistics Squadron (Regiment logistiky špeciálnych operácií);
• Special Operations Training & Education Centrer (Tréningové a vzdelávacie centrum špeciálnych operácií);
• Parachute Training School (Parašutistická tréningová škola).

Ich úlohami sú:

• Útočné, podporné a záchranné operácie veľkého rozsahu, ktoré sú nad rámec spôsobilostí ostatných zložiek austrálskych ozbrojených síl – oba Komando regimenty;
• Hĺbkový prieskum – SASR;
• Protiteroristické operácie a záchrana rukojemníkov v zámorí – SASR + Tactical Assault Group (East), ktorá sa formuje z Druhého komando regimentu a špeciálnej a ženijnej potápačskej jednotky austrálskeho námorníctva Clearance Diving Branch;
• Podpora špeciálnych operácií – ženijná a logistická;
• Letecká podpora špeciálnych operácií – momentálne 2 vrtuľníkové letky Sikorsky S-70A-9 Black Hawk, prípadne NHI MRH-90 Taipan,  pribudne 16 nových podporných helikoptér ako bolo uvedené vyššie;
• Kontrola vzdušných operácií – riadenie letovej prevádzky a činnosť predsunutých leteckých navádzačov napríklad pri blízkej leteckej podpore pozemných jednotiek – SASR a oba Komando regimenty;
• Výcvik.