Pulwama/Balakot: Indicko-pakistanský incident s mnohými otáznikmi

Pulwama/Balakot: Indicko-pakistanský incident s mnohými otáznikmi
Pákistánská F-16D Block 52 / Public Domain (Zvětšit)

Vo februári tohto roka došlo k vyhroteniu indicko-pakistanského konfliktu v regióne Džammú a Kašmír. Napriek časovému odstupu sa väčšina dostupných informácií o týchto udalostiach javí skôr ako domnienky než fakty. V závislosti od obecenstva, ktorému sú predkladané, tiež ako súčasť riadenej deeskalácie.

Samovražedný útok

Dňa 14. 2. 2019 došlo k samovražednému útoku typu SVBIED (z anglického suicide vehicle borne improvised explosive device – improvizované výbušné zariadenie vo vozidle riadenom samovražedným útočníkom) na konvoj 78 vozidiel, ktoré prepravovali 2500 členov CRPF (z anglického Central Reserve Police Force – indické polovojenské policajné sily s viac ako 300 000 príslušníkmi v aktívnej službe) po Národnej diaľnici číslo 44 z Džammú do Šrínagaru.

Zahynulo pritom 40 príslušníkov CRPF z celkového počtu 47 obetí vrátane atentátnika a 35 osôb bolo zranených. 39 obetí z radov CRPF bolo v jednom autobuse, kde neprežil nikto.

Ďalšie obete si vyžiadali bezpečnostné operácie Indie proti údajným spolupáchateľom útočníka. Tým mal byť 22 ročný občan indickej časti Kašmíru a k útoku sa mala prihlásiť organizácia Jaish-e-Mohammad (Armáda Mohameda). 

V neprospech tejto verzie sa na jednej strane uvádza to, že atentátnik bol v uplynulom období šesť krát zadržaný indickou políciou a potom prepustený bez obvinení. Pri týchto príležitostiach mal byť však zbitý, čo ho podľa jeho rodičov zradikalizovalo. Nepotvrdil sa ani cezhraničný pôvod použitých výbušnín (uvádza sa 80 kg RDX, prípadne 300 kg s doplnením NH4NO3). Naopak India od začiatku podozrievala z usmernenia útoku pakistanskú tajnú službu ISI, ktorej výtvorom má byť Jaish-e-Mohammad.   
Hneď nasledujúci deň po útoku, ktorý bol nazvaný Pulwama podľa okresu, kde sa odohral, tak mal náčelník štábu indického letectva verejne prisľúbiť odvetu. Nasledovalo 5 dní prieskumu (prevažne pomocou UAV Heron) a ďalších 5 dní plánovania operácie, po ktorom 26. 2. 2019 o pol štvrtej ráno (prípadne 3:45) nasledoval nálet. Prvýkrát od roku 1971 – teda po takmer 50 rokoch mali indické vojenské lietadlá narušiť pakistanský vzdušný priestor a zaútočiť na výcvikový tábor Jaish-e-Mohammad pri meste Balakot.   


Propagačné video indického letectva

Odveta indického letectva

Úderu Indie sa malo zúčastniť 12 lietadiel Mirage 2000 v sprievode štyroch Su-30MKI, leteckého tankera Il-78 a lietajúceho strediska včasnej výstrahy Netra na báze prúdového lietadla Embraer ERJ 145. Iné zdroje uvádzajú aj účasť iného lietajúceho strediska Phalcon, v indickom letectve na báze Il-76 a opäť aj UAV Heron.

Útok mal trvať 8-20 minút a Indom sa podarilo ustúpiť bez strát. Zahynúť malo 345 militantov a výcvikový tábor mal byť zničený.

Indické Mirage 2000 si tak mali po 20 rokoch zopakovať úspech z kargilskej vojny, kde pomocou laserom navádzaných bômb ničili vysokohorské bunkre. Pakistan vtedy infiltroval líniu kontroly o čom sa indické velenie dozvedelo 3. mája 1999 od pastierov. Na overenie tejto správy vyslali prieskumníkov, ktorí však boli zajatí a umučení. Prvé pokusy Indie o letecké útoky nedopadli dobre a 27 - 28. mája pri nich stratila MiG-21, MiG-27 a Mi-17. Preto bol odvolaný údajne plánovaný vrtuľníkový výsadok, pakistanské jednotky sa už opevnili v bunkroch a mali aj protilietadlové zbrane.

Navyše niektoré pakistanské pozície sa nachádzali vo veľkej nadmorskej výške. Išlo napríklad o kontroverznú kótu 5353 (metrov nad morom), z ktorej bola korigovaná pakistanská delostrelecká paľba na asi 20km úsek Národnej diaľnice 1A. Rozhodujúci podiel tak malo zhodenie 9 laserom navádzaných bômb (z toho jednu zhodil SEPECAT Jaguar) na Tiger Hill, miesto najťažších bojov vojny. Indické oddiely ho dobyli 4. júla 1999 po 11 hodinovej bitke a indické lietadlá museli útočiť z výšky okolo 10 000 metrov kvôli obavám z prenosných protilietadlových systémov Stinger. Nasledujúci deň sa po medzinárodnom diplomatickom tlaku začalo sťahovanie pakistanských oddielov.

V Indii tak po necelých 20 rokoch znovu vznikali ódy na Mirage 2000 a jeho presné bombardovanie, kým nezačali prichádzať informácie z pakistanskej strany. Tá úspešný útok poprela. Neskôr pripustila možnosť, že indické bomby zničili borovice v lese na svahu pri dedine Jaba. Pustila tam aj vybraných novinárov. Útok mal byť podľa Pakistanu smerovaný proti bežnej madrase (vyššia islamská náboženská škola) a zaobišiel sa bez obetí alebo škôd na majetku.

Neskôr bola pakistanská verzia podporená satelitnými snímkami americkej komerčnej firmy Planet Labs, ktorá má k dispozícii zábery s rozlíšením 28 palcov (cca 72 cm) a budovy sa na nich javia byť nepoškodené. Paradoxne, malé satelity firmy Planet Labs vynášajú do kozmu indické rakety. Vďaka tomuto klientovi aktuálne India drží svetový rekord v počte vynesených satelitov pri jednom štarte nosnej rakety. Dňa 15. 2. 2017 patrilo pri štarte PSLV-C37 zo 104 vypustených satelitov 88 práve Planet Labs.
     
O skutočné výsledky sa preto začali zaujímať aj indickí politici, napríklad predsedníčka vlády Západného Bengálska a potenciálne aj premiérka Indie Mamata Banerjee uviedla, že stojí za indickými ozbrojenými silami ale tieto by mali dostať šancu hovoriť pravdu.

Situáciu mal zrejme zachrániť moderátor indickej televízie sugestívnym prejavom o účinkoch bomby Spice 2000. Z jeho neverbálnej komunikácie však vyplývalo, že by potreboval uveriť tomu čo hovorí, navyše bombe prisúdil priebojnú hlavicu s výbušnou náplňou o váhe len 76 kg, ktorá teda má zničiť zasiahnutý objekt len zvnútra.



Indické pumy mali minúť cieľ o stovky metrov / www.aspistrategist.org.au; Pakistan Armed Forces

Použitá munícia

Tým sa dostávame k problematike použitej munície. Spočiatku sa udávalo okolo 20 bômb typov Spice 1000, Spice 2000, GBU-12 a  francúzskych bômb s hmotnosťou 1000 kg – v tomto prípade by mohlo ísť o typ BGL 1000 Arcole, prípadne možnosť použitia izraelských striel Popeye. Neskôr sa výber prakticky zúžil na izraelské Spice 2000, prípadne BGL 1000 Arcole (francúzska obdoba americkej pumy Paveway), ktoré má zmysel  popísať.

BGL 1000 Arcole má hmotnosť 990 kg, z čoho 850 kg je váha samotnej bomby, 60 kg pripadá na predný laserový navádzací komponent vrátane riadiacich plôch a 80 kg na zadné riadiace plochy. Celý navádzací kit mal prijateľnú jednotkovú cenu 37 200 USD. Bomba má dvojfázovú bojovú hlavicu. Predná malá nálož, takzvaný prekurzor (précurseur) má zabezpečiť prienik bomby do vnútra odolného objektu a hlavná nálož jeho garantované zničenie. Dosah je asi 13 km.

Výroba bomby bola ukončená v roku 2012 po splnení potrieb francúzskeho letectva, čo je priam čudné, pretože rok predtým počas bombardovania Líbye, keď už boli k dispozícii aj dvojmotorové Rafale, museli francúzske lietadlá použiť pre nedostatok munície aj cvičné bomby vyrobené z betónu. Každopádne výrobu bomby, ktorá sa dá použiť aj na F-16, je možné obnoviť po obdržaní exportnej objednávky.

Podstatne drahšou muníciou je izraelská Spice 2000, čo je kit určený pre navádzanie bômb s váhou okolo 2000 libier (vyše 900 kg). Jej menšiu verziu Spice 1000 v roku 2011 nakúpilo Grécko, ktoré za 300 kusov určených pre navádzanie 1000 librových (vyše 450 kg) bômb zaplatilo 100 miliónov Eur ale spolu so súvisiacimi položkami majú náklady na jeden kit dosiahnuť 480 000 Eur.

Navedenie je kombinované, v prípade zamaskovaného cieľa so známou polohou môže byť Spice 2000 použitý v režime odhoď a zabudni, keďže disponuje satelitným navádzaním. Pokiaľ je potrebné počítať s chybou pri určení pozície cieľa alebo je tento bránený rušením družicového signálu dá sa použiť elektrooptické navádzanie. Ide o kombinovaný CCD/IIR senzor, ktorý umožňuje pilotovi, prípadne operátorovi zbraňových systémov útočiaceho lietadla navádzať bombu v režime man in the loop.

Manuálny režim sa dá použiť v prípade, že senzor samotný nie je schopný určiť cieľ napríklad v dôsledku maskovania alebo zlého počasia. V databáze bomby môže byť až 100 potenciálnych  cieľov, ktoré sú do nej vložené v rámci predletovej prípravy. Kit má 12 aerodynamických plôch, pomocou ktorých má ťažšia verzia Spice 2000 dosah až 60 km. Na túto muníciu sa teda sústredili  indické médiá po útoku. Problém je, že ak by bola použitá v kombinácii napríklad s priebojnou bombou BLU 109, táto obsahuje zhruba 250 kg trhaviny a nie 76 kg.

Nakoniec sa teda pozornosť sústredila na záhadnú izraelskú strelu Crystal Maze (v preklade krištáľové bludisko), ktorá by mala skutočne mať asi 80 kg priebojnú bojovú hlavicu a pomocou raketového motora na tuhé palivo dosah 80-100 km. India ju mala nakúpiť už v rokoch 2005-2006 po dvoch neúspešných testoch, pri ktorých raz zasiahla cieľ ale nevybuchla a potom ho minula o 200m. Po treťom úspešnom pokuse ale bola prijatá do výzbroje. Táto bomba ako aj spôsob jej navedenia (TV alebo IIR) má byť založená na riadenej strele Popeye. Je ale otázka, či by pri použití takejto standoff munície museli indické lietadlá vôbec narušovať pakistanský vzdušný priestor.

Celkovo je však problémom indickej verzie o priebojných bombách to, že cieľové budovy pri nálete na Balakot nevyžadovali použitie priebojnej munície a stačili by bomby všeobecného použitia. Napriek tomu, že tieto objekty mali prežiť bez väčšej ujmy zemetrasenie v Kašmíre v roku 2005, ak nemajú podzemné časti nejde o zodolnené ciele. Navyše sa nachádzajú mimo oblasť, v ktorej by mohlo dôjsť k vedľajším škodám.  


Spice 1000; větší foto / Bin im Garten, CC BY-SA 3.0

Súboj pakistanského a indického letectva

Ešte väčšiu záhadu priniesol nasledujúci deň, kedy malo dôjsť k vzdušnému boju medzi indickými a pakistanskými lietadlami.  Podľa indickej verzie bol zostrelený MiG-21 Bison, ktorý však mal ešte predtým zostreliť raketou R-73 pakistanské stíhacie lietadlo typu F-16D.

Pakistan uvádzal zostrel dvoch lietadiel MiG-21 lietadlami PAC JF-17 bez vlastných strát, v marci však na konto tohto stroja pripísali aj jeden MiG-29.

Nejasné sú však aj okolnosti, za ktorých došlo k vzdušnému boju. Podľa úvodných informácii malo dôjsť k indickému pokusu o doplnkový vzdušný úder na pakistanské pozemné ciele, neskôr sa uvádzal opak, teda pokus o pakistanskú odvetu.

V súvislosti s verziou o indickom údere sa objavili zaujímavé informácie v rešpektovanej politickej diskusnej relácii ruskej celonárodnej televízie hneď večer bezprostredne po boji.  Podľa nich pakistanský vzdušný priestor mali narušiť dve lietadlá MiG-21 Bison, ktorým mal priletieť na pomoc Su-30MKI. Zatiaľčo jeden s Migov bol zostrelený a dopadol na pakistanskú stranu línie kontroly, zostrelený Su-30MKI mal spadnúť v Indii.

Na pakistanskej strane sa boja bez vlastných strát zúčastnili stroje JF-17 Thunder. Následne mal byť ešte zostrelený vrtuľník Mi-17, v tomto prípade údajne neupresnenou raketou pakistanskej protivzdušnej obrany. Neúspech ruských zbraní bol zdôvodnený veľkou početnou prevahou pakistanských PAC JF-17 a vyspelosťou čínskej elektroniky montovanej do týchto lietadiel.

K opačnej možnosti teda pokusu o odvetný úder Pakistanu sa viaže verzia, podľa ktorej sa vzdušného boja malo zúčastniť až 32 bojových lietadiel. Z toho na indickej strane malo ísť o 8 lietadiel ‒ štyri Su-30MKI, dve Mirage 2000 a dva Mig-21 Bison. Pakistan mal nasadiť 24 lietadiel, z ktorých 12 malo byť PAC JF-17 Thunder, 8 strojov F-16 a štyri Mirage III. Tieto malo ešte podporovať lietajúce stredisko včasnej výstrahy Erieye, v Pakistane zaradené do výzbroje na lietadle Saab 2000. Zostrelený mal byť okrem MiG-21 Bison aj indický Mirage 2000, ale úplnej porážke Indie zabránil systém rádioelektronického boja Chibiny, ktorý mal byť inštalovaný na Su-30 MKI a úspešne rušil navádzanie rakiet AIM 120C AMRAAM.


JF-17 Thunder; větší foto / Shimin Gu; CC BY-SA 4.0

Dohra a voľby v Indii

Nejasnosti pretrvávajú, každopádne situácia je v polovici marca pokojnejšia.

Môžu ju však skomplikovať blížiace sa všeobecné voľby v Indii, ktoré sa uskutočnia v apríli až máji. V tejto súvislosti sa súčasnému indickému premiérovi, ktorým je Narendra Modi  pripomína jeho predchádzajúca politická funkcia predsedu vlády indického štátu Gudžarát. Bol ním aj v roku 2002, kedy došlo k takzvanému Gudžarátskemu masakru. Zo štandardov bežného pouličného násilia na náboženskom základe sa vyčlenil tým, že pri ňom aj podľa oficiálnej verzie bolo zlynčovaných vyše 1000 ľudí, z toho asi tri štvrtiny moslimov.

Ďalších okolo 2500 ľudí bolo zranených. Prvotnou príčinou bol požiar vlaku s hinduistickými pútnikmi. Vyšetrovanie, ktoré viedol bengálsky právnik Umesh Chandra Banerjee (údajná zhoda mien - vyššie uvedená bengálska politička Mamata Banerjee bola v rokoch 1999-2001 a potom aj 2009-2011 indickou ministerkou železníc) pritom poukázalo na možnosť technickej poruchy, ale neskôr boli tieto závery spochybnené.

Treba si tiež povšimnúť odklon Pakistanu od tradičného spojenectva s USA a jeho spoluprácu s Čínou a naopak príklon Indie k USA, prípadne rastúci vplyv regionálnych hráčov, napríklad Iránu v oblasti.  


Zdroje: NY Times, MSN, EconomicTimes, neoiascap.com, DefenceEpo, Media.int, Defense-Update, Defense-Update, ISRO    

 
 
 
 
 
 

Nahlásit chybu v článku

Doporučte článek svým přátelům na sociálních sítích

Související články

Turecké tanky Altay pro Pákistán

Podle vyjádření Ismaila Demira, tureckého předsedy podvýboru pro obranný průmysl, má o nový turecký ...

Útočná puška CZ BREN 2 pro pákistánskou armádu?

Poněkud mimo zájem médií připravuje pákistánská armáda obří nákup nových útočných pušek. Nové útočné ...

Spolupráce českých a pákistánských zbrojovek

Na konci října Českou republiku navštívila pákistánská delegace v čele s federálním ministrem pro ...

Indické a pákistánské letectvo bojují. První sestřelené stíhačky

V posledních dnech a hodinách došlo k prudkému zhoršení vztahů mezi jadernými velmocemi Pákistánem a ...

Přidávat diskuzní příspěvky a hlasovat pro článek mohou jen registrovaní. Prosím zaregistrujte se nebo se přihlašte!

Komentáře

Zvýraznit zeleně příspěvky za posledních:
  • Roland
    22:23 19.03.2019

    vždycky jsem bral bolywood jako hodně abstraktní záležitost, ale oni fakt jen kopírujou realitu...

  • Grull
    22:16 19.03.2019

    Počkat, frantíci házeli na Kadáfího betonové bomby?

    • dexnom
      23:04 19.03.2019

      nicmene popreli, ze by to bylo z duvodu nedostatku normalnich bomb, ale idea mela byt, ze presne navadene betonove bomby rozdrti obrnena vozidla/tanky aniz by doslo k jakymkoliv skodam v jeho okoli, tudiz je lze bez obav hazet na tyto vozidla i v huste obydlenych oblastech bez rizika vedlejsich skod

      • ujo Marek
        14:40 20.03.2019

        gratulujem francúzskym inžinierom a jadrovým fyzikom, lepšiu ideu by nevymyslel ani pepik goebelsovie

  • jj284b
    17:27 19.03.2019

    Skratka komedia na pokracovanie...