SMS Bodrog znova na Dunaji, 105 rokov potom, čo začal prvú svetovú vojnu

SMS Bodrog znova na Dunaji, 105 rokov potom, čo začal prvú svetovú vojnu
Rekonstruovaný monitora Sava / Dejan Ristić, FaceBook (Zvětšit)

V Srbsku úspešne prebehla renovácia bývalého riečneho monitora Sava triedy Temes. Ten bol druhého augusta 1904 zaradený do služby rakúsko-uhorského námorníctva ako SMS Bodrog, teda pod menom východoslovenskej rieky, ktorá sa potom v Maďarsku vlieva do Tisy.

Loď bola postavená za dva roky v budapeštianskej lodenici Schönichen & Hartmann spoločne s jedinou sesterskou loďou Temes. Výtlak lodí tejto triedy pri dostavbe bol 440 t, dĺžka 57,7 m, šírka 9,5 m a ponor 1,2 m. Výzbroj lode tvorili 120mm delá firmy Krupp ‒ dva kanóny L/35 a jedna húfnica L/10 kalibru. Doplňovali ich dva 37mm kanóny, ktoré boli do začiatku rumunskej kampane v roku 1915 vymenené za jedno 66mm del (L/50) firmy Škoda a 3-5 guľometov Schwarzlose M.7/12.

Pancierovanie bokov lode a prepážok ako aj delostreleckých veží malo hrúbku 40 mm, pancier paluby 25 mm a veliteľského mostíka dokonca solídnych 75 mm. Parný pohon s výkonom 1000 kW umožňoval plavbu maximálnou rýchlosťou 13 uzlov, čiže asi 24 km/h. Posádku tvorilo do 86 mužov.

Noc z 28. na 29. júla 1914 loď trávila na kotve v Zemune, dnešnom predmestí Belehradu. O jednej hodine po polnoci spolu s dvoma ďalšími monitormi preukázateľne vypálila prvé výstrely prvej svetovej vojny na srbské postavenia okolo železničného mosta Zemun-Belehrad cez rieku Sávu a na Topčidersko Brdo.

Srbom však už v auguste začali s obranou Belehradu pomáhať Rusi, ktorí tam inštalovali denavalizované námorné delá a podieľali sa na kladení mínových polí a zatarasovaní plavebnej dráhy. Začiatkom septembra tak pod vplyvom srbských protiútokov bola evakuovaná základňa rakúsko-uhorskej flotily pri Zemune.

Bodrog sa pokúšal zmierniť nápor výpadom na Pančevo a potom ostreľovaním Belehradu spojeným s prieskumom Zemunu. Začiatkom októbra sa vrátil na dva týždne do Budapešti kvôli opravám. V novembri 1914 obranu Belehradu posilnilo aj francúzske delostrelectvo ale Srbi sa museli aj tak stiahnuť a 1. decembra 1914 ich Bodrog pri dočasnom ústupe z hlavného mesta ostreľoval.

Srbský protiútok sa začal nasledujúci deň počas víťaznej prehliadky rakúsko-uhorských vojsk v Belehrade, zhodou okolností ešte aj na 66. výročie vlády Františka Jozefa, ktorému bolo pri tejto príležitosti dobyté mesto venované. Po menej ako dvoch týždňoch úspešného srbského protiútoku nasledovala evakuácia z Belehradu pod krytím riečnych monitorov.


SMS Bodrog (1914) Public Domain

Napriek tomu, že samotná srbská kampaň neprebiehala podľa očakávaní, na Štedrý večer 1914 dostal Bodrog náročnú úlohu. Spolu s mínolovkou a pomocnými plavidlami mal po Dunaji eskortovať parník naložený muníciou pre Osmanskú ríšu. Lode sa však pri Smedereve museli obrátiť, pretože dostali informáciu, že Rusi pri Železných vrátach na hraniciach s Rumunskom preložili cez Dunaj mínové pole.

Začiatkom roka 1915 dorazilo k Belehradu aj britské delostrelectvo. Relatívne pokojné zimné obdobie pre Bodrog skončilo 17.2.1915 kedy hydroplány z prakticky prvej lietadlovej lode na svete HMS Ark Royal vykonali prieskum úžin Bospor a Dardanely. Bolo zrejmé, že dohodoví spojenci sa ich pokúsia dobyť najprv delostreleckým ostreľovaním z bitevných lodí a neskôr v apríli aj výsadkom austrálsko-novozélandského armádneho zboru (ANZAC).

Situácia Turecka sa tak stávala kritickou a musel nasledovať pokus o dopravu munície. Bodrog spolu s novým monitorom Enns mali sprevádzať nákladnú loď Belgrad. Podarilo sa im počas nočnej búrky 30.3. 1915 preplávať cez Belehrad ale už pri Vinči narazila nákladná loď na mínu a dostala sa pod silnú paľbu delostrelectva, následkom čoho explodovala. Tri dni pred samotným vylodením ANZACU ešte Briti skúsili oslabiť rakúsko-uhorskú dunajskú flotilu. Z gréckej Solúne dopravili po súši torpédový čln, ktorý neúspešne vystrelil dve torpéda na kotviace lode, ale aspoň neskôr inšpiroval Rumunov.   

Zlom v srbskej kampani nastal po vstupe Bulharska do vojny na strane centrálnych mocností. Spoločnú ofenzívu rakúsko-uhorskej a bulharskej armády podporenú Nemcami už Srbi nevydržali.  Začiatkom októbra 1915 padol Belehrad a zvyšky srbskej armády ustúpili napriek epidémii týfusu cez Čiernu Horu do Albánska. Odtiaľ boli evakuované po mori aby pokračovali v boji napríklad na Macedónskom fronte. Cesta z Berlína do Istanbulu bola síce otvorená, ale na vstup do vojny na strane dohody sa pripravovalo Rumunsko.     


Vrak SMS Bodrog (2014); větší fotoEFE

Tú po zvážení srbských skúseností začalo útokom troch improvizovaných torpédových člnov na kotviace rakúsko-uhorské lode, bola však zničená len jedna nákladná, naopak Bodrog jeden z útočiacich člnov potopil. Hneď nasledujúci deň potom zaútočil spolu s troma ďalšími monitormi na rumunský prístav Giuriu a zničili železničnú stanicu, sklady a zásobníky paliva.

Potopených bolo aj viacero nákladných lodí, strážnych člnov a improvizovaná mínonosku. Neskôr sa Bodrog podieľal na ostreľovaní objektov v mestách Turnu Severin a Zimicea. Prínosom Bodrogu v rumunskej kampani bolo to, že 2.10.1916 spolu s monitorom Körös úspešne napadli tvrdo bránenú pontónovú prepravu cez Dunaj pri bulharskom meste Orjachovo. Tým spomalili rumunskú ofenzívu Flămânda, ktorá bola následne odvolaná.

Bodrog bol pritom päťkrát zasiahnutý, ale oproti 12 ťažkým zásahom, ktoré inkasoval až do apríla 1918 zneschopnený Körös to boli bezvýznamné škody. Mohol tak podporiť už protiofenzívu centrálnych mocností, ktoré prekračovali Dunaj v novembri 1916 pri bulharskom Svištove. V nasledujúcom priebehu vojny utrpela rumunská armáda katastrofálne nenávratné straty najmä na živej sile – cez 50 % mŕtvych, nepočítajúc už vojnových invalidov a zajatých. Držala sa len s podporou milióna Rusov. Po boľševickej revolúcii (VOSR) v Rusku 7. 11. 1917 však bolo uzatvorené čiastočné prímerie 4. – 5. 12., nasledované úplným prímerím 15. 12. a potom Brest-Litovským mierom.  

Rumuni sa vzdali. Dňa 9. 12. 1917 bolo podpísané prímerie vo Focșani  nasledované pomerne prísnou Bukurešťskou mierovou dohodou. Samotné Nemecko získalo okrem iného údajne 2 milióny ton obilnín a rumunskú ropu na ofenzívu Michael na západnom fronte a tým aj pokračovanie vojny prakticky až do 11. novembra 1918. To treba brať do úvahy aj pri posudzovaní zmlúv Parížskej mierovej konferencie po porážke centrálnych mocností z Versailles, Saint-Germain, Sèvres, Trianonu či Neuilly-sur-Seine. Rumunsko potom ešte raz vstúpilo do prvej svetovej vojny ale iba na necelé dva dni, 10. novembra 1918 pričom prímerie začalo platiť 11. 11. 1918 o 11:00 hod. Išlo o najkratšiu vojenskú kampaň prvej svetovej vojny, ktorá však predchádzala vypuknutiu Maďarsko-Rumunskej vojny o dva dni neskôr a trvala až do 3. 8. 1919.

Rumunsko má po trpkých skúsenostiach z prvej svetovej vojny najsilnejšiu riečnu flotilu na svete, ak nepočítame riečnomorské lode Ruskej federácie. Najbojaschopnejšími jednotkami sú lode triedy Mihail Kogălniceanu s plným výtlakom 550 ton, ktoré sú vyzbrojené dvoma tankovými vežami s kanónmi kalibru 100 mm, dvoma delostreleckými raketometmi GRAD kalibru 122 mm, 2×2 30mm automatickými kanónmi, 2×4 14,5mm guľometmi a protilietadlovými strelami kategórie MANPADS. Týchto lodí sa do roku 2013 zvykla verejne obávať susedná Ukrajina, pretože ich považovala za nositeľa bezprostrednej údernej hrozby pre prípad ozbrojeného riešenia územných sporov s Rumunskom na Dunaji. 

Rakúsko-uhorské monitory sa po porážke Rumunska presunuli do Čierneho mora a Bodrog kotvil postupne v Odese, Nikolajeve a Chersone. V októbri 1918 sa ale na strane centrálnych mocností vzdalo Bulharsko a tak hrozilo, že Francúzi im odrežú prístup k návratu po Dunaji do Budapešti. Bodrog ustupoval ako posledný a jediný neúspešne. Už tri dni po vzniku Československa opäť pri Vinči pod Belehradom nabehol v hustej hmle na piesočnú plytčinu a nemal mu tam kto pomôcť. Posádka ho tak opustila a padol do srbských rúk. Nemohol sa preto zúčastniť ani bojov proti novému štátu Československu ani Maďarsko-Rumunskej vojny.

Namiesto toho sa pod menom Sava stal súčasťou riečnej flotily Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhoslovanské kráľovstvo. Tak sa stalo, že po nemeckej invázii v apríli 1941 tentokrát bránil Belehrad. Loď úspešne odrazila niekoľko útokov obávaných strmhlavých bombardérov Junkers Ju 87 Stuka. Pre vysoký stav Dunaja však nemohla slobodne manévrovať pod mostami cez rieku a preto sa posádky juhoslovanských monitorov rozhodli svoje lode potopiť. Pokúšali sa potom utiecť na menších remorkéroch ale na dva z nich padol podmínovaný most. Zvyšok posádok, ktoré to prežili zajali Taliani.

Bodrog bol zo dna Dunaja vyzdvihnutý a slúžil v námorníctve Nezávislého štátu Chorvátsko. Potom bol pri Slavónskom Brode 8. septembra 1944 znova potopený vlastnou posádkou.


Rekonstruovaný říční monitor Sava

Po vojne bol znovu vyzdvihnutý a zaradený do námorníctva Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie. Po prezbrojení mal dve 105mm delá, tri 40mm a šesť 20mm protilietadlových diel. 

Zo stavu juhoslovanského námorníctva bol vyčiarknutý v roku 1962. Ďalej sa používal ako skladový trup a pontón v štátnej organizácii, ktorá bola potom privatizovaná.

Vrak lode prežil bez ujmy nálety NATO počas kosovskej krízy, aj keď niektoré objekty v jeho blízkosti boli úspešne odbombardované.

Hrozil mu reálne zánik, ale o osud lode sa začala zaujímať srbská verejnosť. Preto v roku 2005 získal čiastočnú ochranu ako súčasť kultúrneho dedičstva. Ďalších desať rokov sa hľadali peniaze na jeho záchranu. Napokon bol rekonštruovaný z prostriedkov srbského ministerstva obrany a odovzdaný belehradskému Vojenskému múzeu. Aj keď rekonštrukcia mohla byť dokončená inak, je dobré, že aspoň Bodrog/Sava neskončil v šrote. Je to vzácna pripomienka časov minulých a jeden z dvoch rakúsko-uhorských monitorov, ktoré sa zachovali do dnešných dní. Okrem neho je v Budapešti pri budove parlamentu aj starší monitor SMS Leitha.

Zdroj: Doppleradler, War History Online, Kuk Kriegsmarine

Nahlásit chybu v článku

Doporučte článek svým přátelům na sociálních sítích

Související články

Výzkumné plavidlo Paula Allena objevilo vrak japonské bitevní lodě Hiei

Kdysi sloužila samotnému božskému císaři Hirohitovi. Teď leží mocná Hiei v hloubce 985 metrů ...

Američané vzdali plán oživit zakonzervované lodě

Dvacítka fregat z osmdesátých let, které si americké námořnictvo schovalo na horší časy, vypluje ...

Praga VS35 M19: Srbové oživují legendární československou „Ještěrku“

Srbská firma Srboauto představila modernizaci ikonického československého protiletadlového ...

HMAS Longdelayed nebo USS Enterprison. Znáte lodní přezdívky?

Mezi námořníky jsou někdy válečné lodě známější pod přezdívkami než pod svými skutečnými jmény. ...

Přidávat diskuzní příspěvky a hlasovat pro článek mohou jen registrovaní. Prosím zaregistrujte se nebo se přihlašte!

Komentáře

Zvýraznit zeleně příspěvky za posledních:
  • Horny
    11:10 05.08.2019

    Díky za zajímavý článek.

    Jen podotknu, že loď HMS Ark Royal zmiˇnovaná v textu nebyla letadlová loď, ale šlo o "obyčejný" nosič hydroplánů. Zajímavé je, že sloužila ještě za druhé světové války, jen byla přejmenována (vzhledem k zařazení nové letadlové lodi Ark Royal do služby) na HMS Pegasus a svou "nástupkyni" ve službě dokonce přežila.

    Také by mne zajímaly podrobnosti rekonstrukce Savy, které autor jen letmo nakousl. V jaké podobě byla vlastně dokončena? Jakou má výzbroj (předpokládám že jde nejspíš jen o makety zbraní) a zachoval se alespoň částečně původní pohon?

  • RiMr71
    13:03 04.08.2019

    Hezký. MOžná, až dodělám HMS Lighning 1876, tak si ji udělám jako další RC parník. Hezky by se mi tam vlezla strojovna :)

  • Englbert
    22:08 03.08.2019

    Skvely clanek. Nejaka publikace o bojich na Dunaji behem prvni svetove valky nahodou neexistuje?

    • Nesher
      22:34 03.08.2019

      Samozřejmě, že existuje, dokonce od českého autora, má dva díly, první je o I. světové a ten druhý logicky o té druhé.
      https://www.knizniklub.cz/knih...

      • Englbert
        12:17 04.08.2019

        Dekuji za info.

  • dušanR
    08:34 03.08.2019

    Výborný članok , lebo aj keď bude pár ludí nesúhlasiť , je to súčasť aj našej československej histori v Rakusku-Uhorsku .
    Mal by som informáciu pre autora . Na prechode v Medveďove , na maďarskej strane v bývalých kasárňach /hne´d za mostom / , je jednen pomerne zachovalý tank Tiger a a "niečo" čo sa podobá na miniponorku , resp. prerastené torpédu s vežičkou dlhé asi 8-10 metrov.
    Veľmi by ma zaujímalo čo je to . Ponorka na Dunaji ? Nechce sa mi veriť .

    • Miroslav
      08:50 03.08.2019

      Máš to odfotené? Uploadni to niekde na server a daj link. Určite nás potešíš aj sa ty sám dozvieš viac

    • PavolR
      14:12 03.08.2019

      Jedna ruská ponorka, ktorá bola objavená opustená na dolnom toku Dunaja, bola v roku 1918 dovlečená do Budapešti a zaradená do služby v riečnej flotile, no mala byť nakoniec zošrotovaná niekedy na začiatku 1920 a bola 20-metrová: https://www.elsovilaghaboru.ne...

      • hafusak2
        16:24 03.08.2019

        Ta je vyfocená v knize "Válečné lodě" díl WW I.

    • PavolR
      14:38 03.08.2019

      Prešťúral som ešte web a našiel som informáciu, že na prelome 80. a 90. rokov vznikla akási ponorka, o ktorej je aj fotografia, ako je na vode, no nič bližšie sa o tom nevie, len že nemal ísť o žiadny vojenský projekt: https://www.blikk.hu/aktualis/...

      Ďalšia vec - niekde v priestore, ktorý popisujete, by sa mal nachádzať výcvikový tábor maďarských extrémistov z Magyar Nemzeti Arcvonal (ich vodca je akurát teraz súdený za zastrelenie policajta, ktorý chcel u neho urobiť prehliadku) a vraj tam majú ponorku Polaris 2, postavenú za účelom polárnej expedície: https://hvg.hu/itthon/20120724...

  • PetrTechnik
    21:15 02.08.2019

    Škoda ,že se už nepodaří takhle zrekonstruovat, historicky největší československou válečnou loď President Masaryk... Zejména v původní výzbroji a s parním strojem.

    • dušanR
      08:40 03.08.2019

      A keby ste vedeli koľko takých starých parníkov sa v bohapusto zlikvidovalo v bratislavskom prístave až by vás srdce bolelo !
      Komunisti tie lode pri "veľkej vode" v "60 rokoch vyviezli do lužných lesov na petržalskej strane a tam ich zaparkovali, a nechali na pospas osudu, barbari.

      • Zdenoušek
        21:01 04.08.2019

        Ti šmejdi zničili kde co.

  • liberal shark
    20:04 02.08.2019

    Páni, to je historie alespoň na tři různé lodi.

  • kisam
    17:36 02.08.2019

    Skvelý článok!