Predĺžený úder tureckej pechoty

Veľmi zaujímavý je 40mm granát, respektíve miniatúrna laserom navádzaná riadená strela Yatagan (v slovenčine jatagán, osmanská krátka šabľa z 16.-19. storočia). Yatagan je možné odpaľovať z ručných a podvesných 40 mm granátometov, ale aj z dronov a rôznych iných ľahkých vzdušných, pozemných a plávajúcich platforiem. Granát má dĺžku 40cm a hmotnosť 1 kg. Pri maximálnom dostrele 1000 m je  jeho kruhová odchýlka CEP len 1m, čím výrazne prevyšuje najmä možnosti štandardne zavedených granátov do podvesných granátometov, ktorých dostrel je na úrovni okolo 400 m.

Granát bol predvedený spolu s malým laserovým značkovačom, ktorý je možné integrovať na nosnú platformu, alebo používať ako ručný s pištoľovou rukoväťou. Na bojisku by sa mali granáty prenášať v puzdre na 4 kusy tejto munície. Predpokladaným cieľom môžu byť napríklad ľahké stavby, nepancierované vozidlá alebo pozície odstreľovačov a podporných zbraní. Granát sa hodí pre boje v zastavaných oblastiach, najmä ak hrozí riziko vedľajších strát a je potrebné ho znížiť použitím menej výkonnej presnej munície.

Použiť sa dá z existujúcich aj perspektívnych typov 40mm granátometov, z ktorých niektoré má vo výzbroji aj Slovensko. Podľa hovorkyne MO SR D. Capákovej Ozbrojené sily Slovenskej republiky majú v súčasnosti vo výzbroji nasledujúce granátomety a ručné protitankové zbrane:

AGS-17 30×29mm, CZ 805 G1 40×46 mm, HK69 40×46 mm, HK GMG-E 40×53 mm, RPG-7, RPG-7V, RPG-75, Carl Gustav M4.

Názorné video fungování systému Yatagan

V prípade použitia Yataganu na ľahkých bezpilotných lietajúcich prostriedkoch treba pripomenúť, že jeho výrobcom je turecká firma Roketsan, ktorá už dodáva podobnú muníciu. Napríklad susedná Ukrajina používa na svojich bojových dronoch Bayraktar tureckej výroby okrem laserom navádzaných protitankových riadených striel L-UMTAS aj ľahké bomby MAM-L s hmotnosťou 22 kg (L-UMTAS bez motoru) a MAM-C (priemer tela 70 mm a hmotnosť 8 kg).

Okrem Yataganu predstavila firma Roketsan aj inú novinku, jednorazový granátomet s predĺženým dosahom Cida. Táto zbraň má aktuálne dostrel okolo 750 m pri dodržaní kruhovej odchýlky CEP 5 m, avšak cieľom je predĺžiť jej dostrel na 1 km. Navádzanie je len pomocou inerciálnej navigačnej sústavy, ktorá granát ovláda na trase letu. Vojak ovládajúci zbraň najprv aktivuje zameriavač a mieriac na cieľ stisne tlačidlo uzamknutia. Potom čaká približne 3 sekundy, kým algoritmus prepočíta let granátu k bodu dopadu a potom stlačí spúšť odpálenia zbrane.

Granát opustí tubus s priemerom 90mm a dĺžkou 1m metódou mäkkého štartu, po ktorom sa otočia kolmo na telo granátu letové krídelká, poskytujúce vztlak. Tiež sa vyklopia štyri riadiace plochy na chvoste, ktorými  ovláda inerciálna jednotka dráhu letu. Ten prebieha rýchlosťou približne 100 m/s.

Bojové hlavice pochádzajú z veľmi perspektívnej riadenej strely kalibru 70mm Roketsan Cirit, k vývoju ktorej sa pripojil  nadnárodný európsky výrobca rakiet MBDA Missile Systems. K dispozícii je okrem viacúčelovej hlavice (určenej ako protipancierová, protipechotná a zápalná) aj vysokovýbušná a termobarická hlavica. Použitie je za súčasných okolností predovšetkým proti stacionárnym objektom, pričom výhodou je výrazne nižšia cena ako pri ľahkej protitankovej riadenej strele a zároveň väčší dostrel a presnosť ako pri bežných reaktívnych granátometoch. V rámci zdokonaľovania zbrane sa však uvažuje aj o vývoji riadenej strely s poloaktívnym laserovým navádzaním, čím by sa predĺžil dostrel a zmenšila kruhová odchýlka. Tiež sa počíta so zlepšením rozhrania strelec-zbraň a možnosťou streľby z uzavretých priestorov.

SONGAR

Treťou zaujímavou novinkou je ozbrojený dron SONGAR tureckej firmy Asis Elektronik ve Bilişim Sistemleri A.Ş., respektíve jej zbrojárkej pobočky ASISGUARD. Tej sa podľa jej tvrdení podarilo vyriešiť problematiku stabilizácie bezpilotného lietajúceho prostriedku s kolmým štartom pri streľbe guľometom. Výsledkom je tak kvadrokoptéra s dostupom 2800 m nad hladinou mora a operačným rádiusom 10 km, ktorá je samozrejme schopná vysielať získané spravodajské informácie v reálnom čase. Okrem toho však zistené ciele dokáže napadnúť streľbou z guľometu kalibru 5,56×45 mm NATO s 200 nábojmi, ktoré sú podávané zhora.

Účinný dostrel stabilizovaného systému má byť 800 m (!). To je prakticky rovnako ako u štandardného M249 SAW (belgické guľomety Minimi používa ČR aj SR, ktorá práve kúpila 30 ks modernizovanej verzie Mk3) len s tým rozdielom, že jeho operátor si musí ešte nájsť vhodnú pozíciu na streľbu z takejto vzdialenosti, s čím bude mať pochopiteľne dron oveľa menšie starosti. SONGAR aj s celou zásobou munície váži len 25 kg, v zloženom stave má rozmery 65×62×75cm a v letovej konfigurácii 105×62×65 cm. Na drone sú dve kamery jedna pilotná s 10-násobným zoomom a tiež koaxiálna hlavňová, ktorá sníma výsledky streľby guľometu.;

Je evidentné, že v Turecku sa hľadajú cesty, ako znížiť stupeň odkázanosti pechoty aj od leteckej a delostreleckej podpory a zväčšiť dosah ňou používaných zbraní. V tejto súvislosti treba aj pripomenúť, že v tejto krajine nebola zavedená štandardná útočná puška zbraň kalibru 5,56×45 mm NATO ale ostali pri 7,62×51 mm NATO, len s novou puškou MKEK MPT-76. Dôvodom bol požiadavka na zastavovací účinok a dostrel ako predchádzajúca štandardná puška G3.

Zavedenie hore uvedených noviniek by postavilo tureckú pechotu na novú úroveň, čo by sa mohlo prejaviť nielen v bojoch proti Kurdom, stabilizácii hranice so Sýriou ale aj pri vedení intenzívneho konvenčného konfliktu. Bohužiaľ, pravdepodobnosť vojny medzi Tureckom a Gréckom by veľmi výrazne stúpla, ak by sa na diplomatickej úrovni nedohodlo rozdelenie podielov na využívaní novoobjaveného prírodného bohatstva – ložísk zemného plynu v okolí ostrova Cyprus.

Zdroj: Army Recognition, Flight Global, Weapon News, EDR Magazine